Rozjimatel

[3,5*]     "Je to znamenie, že by som nemal? Áno! Koniec koncov, človek môže zomrieť kedykoľvek."     Monumentálne pojatá vojnová dráma v krásnom obrazovom stvárnení, s vysokou informačnou hodnotou a so skvelým Tacujaom Nakadaiom v hlavnej role Kajiho. Jednotlivé diely s hodnoteniami:     3. (103'): 3,5*     Kajiho japonskí nepriatelia napokon uspejú a Kaji ako supervízor v pracovnom tábore konči a je povolaný do vojny. Najskôr však musí absolvovať nesmierne tvrdý vojenský výcvik vo výcvikovom tábore, v ktorom sa s nikým nemaznajú. Najmä keď sa to tu priam hmýri vypláchnutými zelenými mozgami, so zvrátenou záľubou ubližovať slabším jedincom (inak neprestávam žasnúť nad prapodivným zvykom vyššie postavených Japoncov fackať svojich podriadených, či už sa jedná o dôstojníkov, alebo dokonca aj o vrchnú sestru). Kaji, zocelený poslednými udalosťami, tu už vystupuje ako neohrozený hrdina, ktorý sa, ak treba, vie postaviť aj na obranu nespravodlivo ubližovaným. Poriadny rozruch v tábore vyvolá návšteva Kajiho manželky Mičiko (také niečo sa tam snáď ešte neudialo), čo Kajimu aspoň na chvíľu umožní zabudnúť na krušné časy, ktoré v tábore prežíva. Tým vojenským výcvikom (a najmä tou dejovou linkou so šikanovaným regrútom) mi tento diel pripomenul film Full Metal Jacket (1987) (že by tu Kubrick  čerpal inšpiráciu?). Z trochu iného súdka sú potom zaujímavé scény s krásnou sestričkou v nemocnici, kde sa Kaji zotavuje po vážnych zdravotných problémoch.     4. (75'): 3*     Kaji dostáva na starosť nových regrútov (schválne nepíšem mladých, pretože niektorí tu majú prekvapivo vysoký vek) a opäť sa musí neraz postaviť na obranu svojho "stáda" (tentokrát trochu oddanejšieho) a hájiť spravodlivosť voči bande retardov. Tentokrát ide "pre zmenu" o idiotské zelené hlavy, veteránov, ktorí trápia nováčikov len tak pre zábavu. A keďže veteránom nie je Kajiho ľudský prístup ani trochu po vôli, svoje si od nich užije aj on (nechá sa nimi tĺcť a ani nemukne). Takéto vnútorné boje Japoncov pôsobia v celkovom obraze vojny proti vonkajšiemu nepriateľovi značne bizarne. Výcvik sa v závere dielu končí a prichádza skutočná vojna. Kaji sa so svojou jednotkou zakope a čaká na útok Červenej armády. A ten sa napokon privalí s takou mohutnou razanciou, že po ňom ostane iba hŕstka preživších na pokraji šialenstva, ukrývajúcich sa v noci v dierach. Ten záver je veľmi pôsobivý a aspoň čiastočne vyvažuje trochu mdlý dojem z menej záživného dielu plného žabomyších vojen.     "Mičiko, spravíš mi ešte poslednú láskavosť?" "Čokoľvek, o čo ma požiadaš. Prišla som len kvôli tebe." "Uvedomujem si, že je zima, ale chcel by som, aby si sa vyzliekla a postavila sa k tomu oknu. Musím ťa vidieť, a to celú. Chcem si ten obraz vypáliť do mysle."

[3,5*]     "Snažíš sa chytiť vlak humanizmu, kým nebude neskoro. Nebudem ti v tom brániť. Zdá sa, že si ochotný zaplatiť cestovné, bez ohľadu na to, aké vysoké je."     Monumentálne pojatá vojnová dráma v krásnom obrazovom stvárnení, s vysokou informačnou hodnotou a so skvelým Tacujaom Nakadaiom v hlavnej role Kajiho. Jednotlivé diely s hodnoteniami:     1. (103'): 3,5*     Kaji prichádza v sprievode mladomanželky Mičiko pracovať ako supervízor do bane na železnú rudu v malej mandžuskej dedine, a tým sa vyhne povolaniu do vojny. Pracovné podmienky v bani sú katastrofálne, s ľuďmi sa tu brutálne zaobchádza, a tak sa Kaji ako zásadový človek, tak trochu ľavicový idealista, neustále usiluje aspoň o mierne zlepšenie podmienok čínskych robotníkov a o ľudskejší prístup k nim. Tým si ale narobí nepriateľov z radov dozorcov a nadriadených, pre ktorých život Číňana nemá žiadnu cenu, je to pre nich len otrok, u ktorého musia dosiahnuť čo najvyššiu produktivitu. Situácia sa ešte vyhrotí, keď vlak privezie ďalších mandžuských zajatcov (údajne proti-japonské elementy), ktorých zavrú do koncentračného tábora a sú zverení do Kajiho zodpovednosti. Nesmierne sugestívne je zobrazený najmä príchod "transportu smrti", "zombie" pochod zajatcov a hrozné podmienky v koncentračnom tábore (Hitler by mal istotne radosť).     2. (104'): 3,5*     Kaji naďalej pokračuje vo svojich humanistických snahách a snaží sa získať si dôveru mandžuských zajatcov, v čom ale dosahuje iba malé úspechy. A je to logické, lebo obe strany sú vo veľmi odlišných pozíciách a majú diametrálne odlišné záujmy. Kaji, ako japonský okupant, musí zároveň dbať aj o zvyšovanie produkcie a zajatci v koncentračnom tábore sú v takej zúfalej situácii, že majú v hlave len myšlienku na útek, a to aj napriek obrovskému riziku zaplatenia tej najvyššej ceny. Kajiho nepriatelia z japonských radov pritom spriadajú nekalé plány, aby Kajimu čo najviac uškodili (za všetko, čo sa koncentračnom udeje (úteky), nesie Kaji osobnú zodpovednosť). Diel vrcholí nesmierne silnou scénou popravy, ktorá vyvolá nečakanú mohutnú reakciu prizerajúcich sa Číňanov (ten zmätený výraz tej fašistickej svine stojí za to). Hlavný hrdina Kaji prejde v tomto diele veľkým prerodom, keď po neustálom riešení morálnych dilem preukáže veľkú statočnosť a prejde k činom. K ešte vyššej spokojnosti s týmto (dvoj)dielom mi však niečo chýba. V prvom rade je to miestami strašne naťahované, prehnane melodramatické a teatrálne a celá tá romanca medzi väzňom koncentračného tábora a prostitútkou pôsobí veľmi naivne a namiesto dojatia vzbudzuje skôr úsmev.     "Choď si zasiať semienko do vlastných ryžových polí."

"This Workhouse has become a regular place of entertainment for the poorer classes."     Verné stvárnenie klasiky klasík, ktorému takmer nie je čo vytknúť - je to výborné po dramatickej, obrazovej (kamera i výprava), ako aj po hereckej stránke. Z hercov musím vyzdvihnúť skvelého Aleca Guinnessa (Fagin), ktorý je akýmsi hereckým chameleónom, majstrom prestrojení (aj tu je doslova na nepoznanie). Ohľadom predstaviteľa Olivera (John Howard Davies) musím uznať, že je na tú rolu perfektne vybraný. Inak ma zaujalo, ako veľmi sa podobá na predstaviteľa tej istej role v o 20 rokov novšej muzikálovej adaptácii Oliver! (1968) (Mark Lester). A tých výrazných podobností je medzi týmito dvoma adaptáciami veľmi veľa (napr. aj tí Faginovia akoby si z oka vypadli), takže Carol Reed si zrejme často chodil k Davidovi Leanovi po inšpiráciu. Snáď jediná moja menšia výčitka smeruje k tomu, že je toto spracovanie miestami trochu skratkovité (niečo sa tu a tam preskočí a dej je z ničoho nič o kus ďalej). Ale zase na druhej strane, ak by to tak nebolo, neviem si predstaviť dĺžku takého filmu.     "The law assumes that your wife acts under your direction." "If the law supposes that, then the law is a ass, a idiot! If that's the eye of the law, then the law is a bachelor."

U nás nedostupná škandinávska kompilácia 9 krátkych Krtkových príbehov, ktorej prítomnosť v rebríčku najlepších filmov kinematografie (aktuálne 286. miesto) pôsobí značne podivne. Hodnotím jednoducho ako priemer hodnotení jednotlivých epizód:     1. Krtek a muzika (1974): 5*     2. Krtek v Zoo (1969): 4*     3. Krtek a zelená hvězda (1969): 5*     4. Krtek malířem (1972): 4*     5. Krtek a autíčko (1963): 5*     6. Krtek a ježek (1970): 4*     7. Krtek a žvýkačka (1969): 4*     8. Krtek a buldozer (1975): 4*     9. Krtek fotografem (1975): 4*.

"I got a job for you." "Uh, well, if the pay is right and it's legal, I'll do it." "It's not strictly legal." "Well, if the pay's right, I'll do it."     Viacnásobná premiéra, ktorá uvádza na scénu hneď niekoľko veľkých osobností filmu: bratov Coenovcov na režisérskej a scenáristickej stoličke, hudobného skladateľa Cartera Burwella (skvelý klavírny motív) a Frances McDormand, dlhoročnú dvornú herečku Coenovcov. Hoci som od tejto prvotiny Coenovcov nečakal žiadne zázraky, s prekvapením zisťujem, že ide o ich majstrovské dielo (a mám taký pocit, že dokonca aj ich najlepšie), ktoré preukazuje všetky typické prvky ich osobitého filmárskeho štýlu: krásne pomalé tempo rozprávania, parádne budovanie atmosféry (najmä atmosferické nočné scény) a špecifický čierny humor, značne morbídneho charakteru. A nemôžu samozrejme chýbať ani výborne napísané postavy, z ktorých som si doslova zamiloval urehotaného súkromného detektíva (výborný M. Emmet Walsh) a samozrejme nebojácnu Abby (úžasná Frances McDormand, dokonca i pôvabná!) s jedinečnými metódami sebaobrany. Nervydrásajúci príbeh odohrávajúci sa v texaskom zapadákove má viacero zvratov, ktoré ho celkom zaujímavo zamotajú - v podstate každá z postáv si potom uplynulé udalosti vysvetľuje inak.      "I'm not afraid of you, Marty." "Well, ma'am, if I see him, I'll sure give him the message."

"Johnson, Navin R. Sounds like a typical bastard."     Bláznivá komédia zaradená v zozname 1001 filmov, ktoré musíte vidieť, než umriete a v tomto prípade len neveriacky krútim hlavou, čím si to akože tú poctu zaslúžilo (film údajne predbehol dobu a pri prvom uvedení ostal do značnej miery nepochopený). Steve Martin tu väčšinu času robí zo seba strašného debilka (trápne grimasy, dementný hlas, retardované pohyby), čo je taký ten druh prízemného humoru, ktorý príliš neobľubujem a ktorého ďalšími predstaviteľmi sú pre mňa napr. Jerry Lewis, či Mike Myers (za výnimky v rámci tejto kategórie považujem Rowana Atkinsona a jeho Mr. Beana, či niektoré špičkové paródie s Lesliem Nielsenom). V každom prípade sa ale nejedná o úplnú katastrofu, z toho mora trápnosti ("P.S. Is grandma still farting?") tu a tam vypláva aj niečo vtipné ("Shithead! Shithead! Attack! Attack, attack! Not me!"). Príbeh hlupáka Navina (Steve Martin), ktorý si plní svoj americký sen, pripomína rozprávku o hlúpom Janovi, čo k bohatstvu, sláve a láske krásnej devy prišiel. Svetlým zjavom filmu je práve tá krásna deva Marie (Bernadette Peters, vtedajšia životná partnerka Steva Martina), ktorá nielen dobre vyzerá, ale i pekne spieva (pekný duet so sprievodom ukulele). No a hudbu vo všeobecnosti považujem za malé plus tohto filmu.     "I think next week I'll be able to send more money as I may have extra work. My friend Patty has promised me a blow job."

[3,5*]     "This chief's daughter you was holding hands with, was she willing?"     Westernová klasika zaradená v zozname 1001 filmov, ktoré musíte vidieť, než umriete. Film, ktorý ma ako "zaznávateľa" klasických amerických westernov veľmi príjemne prekvapil. Zrejme budem musieť svoj negatívny postoj k nim zmeniť, keďže evidentne zďaleka nie všetky sú vyslovene tupé (s topornými hereckými prejavmi) a nie všetky sú nakrútené v štýle Johna Forda. "Odhalená stopa" je nezvyčajne pestrofarebný western odohrávajúci sa v malebnej scenérii divokej horskej krajiny, ktorou zaujímaví a charizmatickí hrdinovia putujú na svojej strastiplnej ceste s neustálou hrozbou smrti. Tým najdôležitejším z pätice hrdinov je Howard Kemp (výborný James Steward, neobvykle drsný a vážny), ponížený a zlomený muž, ktorý sa snaží o aspoň čiastočné prinavrátenie stratenej cti (ktorej symbolom je jeho bývalý ranč). Jeho priamym protipólom je Ben Vandergroat (Robert Ryan), lump so zlovestným úškrnom, za ktorého by chcel Howard získať finančnú odmenu ("He's not a man, he's a sack of money!"). Medzi oboma mužmi (a v podstate aj medzi ostatnými postavami) je skvelo zobrazené psychologické napätie, čo je zrejme najsilnejšou stránkou filmu. Postavy sa ustavične navzájom doberajú s úmyslom získať nad tým druhým psychickú prevahu, vedú sa tu rôzne intrigy, takže ani terajší dočasní spojenci si nemôžu byť medzi sebou istí. A popri tom tí z hrdinov, ktorí majú aspoň aké-také svedomie, riešia svoje morálne dilemy.     "Why should you care?" "I don't. I'd done it for a dog if he was suffering." "Thank you." "You're welcome."

[3,5*]     "Come on, Jack. Put it away. You know you won't use it." "The gun, he means."     Nekompromisný akčný krimi thriller so značne cynickým vyznením, zaradený v zozname 1001 filmov, ktoré musíte vidieť, než umriete. Dej sa odohráva v špinavom prostredí zločineckého podsvetia v meste Newcastle (v neprívetivo pôsobiacej priemyselnej štvrti) a tvorcovia sa s tým ani trochu nemaznajú - film obsahuje množstvo surového násilia a o nič menej odvážnych sexuálnych scén. Hlavný hrdina Jack Carter, vo skvelom stvárnení Michaela Cainea, je teda pekný kvietok - na pohľad uhladený gentleman, v skutočnosti ale poriadny drsniak, z ktorého ide strach. A ako drsný hrdina konajúci na vlastnú päsť, ktorý neberie ohľad na nikoho, si popri svojej náročnej misii pomsty za smrť brata nájde čas aj na nejaké to rozptýlenie - v posteli sa mu vystriedajú takmer všetky hrdinky tohto filmu (Jamesovi Bondovi neostáva nič iné, iba ticho blednúť závisťou). Celkovo silné vyznenie filmu dotvárajú výborný čierny humor ("That was left for you this evening. What is it?" "My brother Frank." "Is he staying the night?") a nadupaná, veľmi dobre zapadajúca rocková hudba.     "I'd almost forgotten what your eyes looked like. They're still the same. Piss-holes in the snow."

[3,5*]     "As you know this redneck music is very popular right now."     Komediálna dráma s poriadnou dávkou trefnej spoločenskej satiry, zaradená v zozname 1001 filmov, ktoré musíte vidieť, než umriete. Ostro-satirický pohľad na americkú spoločnosť zobrazuje značne bizarný svet, v ktorom sa mieša všetko možné do výsledného šialeného koktailu (niekedy film pôsobí až ako bláznivá komédia): zvrátený a povrchný šoubiznis, špinavá politika, všadeprítomné bulvárne média, banálna country hudba s "hviezdami" vo vyčačkaných oblekoch a s príšernými príčeskami, mažoretky s puškami (!), černoch ("the whitest nigger in town") spievajúci country a beloška ("Is she a missionary?") spievajúca gospel, ohromná koncentrácia amerických vlajok (a strelných zbraní), falošná "kresťanská" morálka, rasizmus a hlavne celý rad karikatúrnych postavičiek. Hoci je takýto svet výsostne americkou záležitosťou a jeho zobrazovanie sa môže javiť značne zdĺhavé (a keď človek presne nevie, o čo ide, aj dosť nudné), vnímavý divák si v ňom určite nájde mnoho zaujímavých postrehov zo života. Vo filme vystupuje obrovské množstvo rozmanitých postáv, ktoré tvoria pestrofarebnú mozaiku charakterov, v konečnom dôsledku veľmi zábavnú. Je dosť náročné si v tom množstve udržať orientáciu (ja osobne som sa občas strácal), najmä keď pri všetkých tých (zdanlivo) chaoticky sa pretínajúcich dejových linkách nie je vôbec zrejmé, ktorá z nich bude hrať v celkovom príbehu významnú rolu, a ktorá je zase úplne bezvýznamná (rafinovaná hra tvorcov s divákom).     "He's got the entire galaxy on the back of his shirt."

[3,5*]     "It was an evil house from the beginning, a house that was born bad."     Dnes už klasický gotický horor zaradený v zozname 1001 filmov, ktoré musíte vidieť, než umriete, považovaný za jeden z najstrašidelnejších filmov všetkých čias. Isteže, z dnešného pohľadu sa už ťažko dá hovoriť o nejakej neznesiteľnej hrôzostrašnosti, ale to je proste nevďačný údel všetkých hororov. Dovolím si však tvrdiť, že ako jeden z mála klasických hororov si "The Haunting" dokázal tú svoju hrôzostrašnú atmosféru do veľkej miery zachovať. Robert Wise totiž veľmi dobre vie, že tá atmosféra strachu má väčšiu účinnosť, ak pôvodca hrozby ostáva divákovi skrytý, zahalený rúškom tajomstva (všetky tie klasické horory, ktoré priamo zobrazujú kadejaké "strašidelné" príšery, sú dnes už skôr na smiech). Takmer celé dianie sa odohráva v záhadnom a zlovestnom dome Hill House, v ktorom dobrovoľne trávia čas 4 hlavné postavy: racionálny Dr. Markway (Richard Johnson), snažiaci sa vedeckými metódami objasniť záhadu domu, skeptický dedič domu Luke (Russ Tamblyn), ktorý si z toho robí žarty (teda aspoň spočiatku), ustráchaná Nel (Julie Harris) a sebaistá (teda tiež len spočiatku) Theodora (pôvabná Claire Bloom), inak veľmi zaujímavá postava. Prvú noc v dome ešte nič nenasvedčovalo tomu, žeby niečo mohlo narušiť moje pokojné pohodlie na gauči pred obrazovkou (nejaké to podivné búchanie na chodbe ma predsa z miery vyviesť nemôže). Ďalšie noci už ale tvorcovia nasadzujú väčší kaliber (záhadná ruka, tajomný mužský hlas, detský plač), napätie naberá na intenzite a ja sa na tom gauči začínam nejako ošívať. V tých vypätých momentoch som odrazu začal naplno vnímať aj hudbu a uvedomil som si, ako výborne funguje. Okrem nej ma na výslednej atmosfére významný podiel aj kamera, zručne využívajúca šikmé, či rozšírené zábery, prípadne zrkadlové odrazy.     "Did something happen?" "No, nothing in particular, just someone banging on the door with a cannon ball!"