Rozjimatel

"He said it was called ... uh... a "butt"." "Wow. That's a pretty big butt."     Jeden z mojich najmilovanejších animákov, ktorý dokáže poskytnúť čokoľvek, čo si duša diváka (ktoréhokoľvek člena rodiny) žiada: magické čaro, výdatne podporené nádhernou animáciou (podmanivo hýriacou pestrými farbami), napínavé dobrodružstvo i dojímavý príbeh, jemne brnkajúci na rodinnú strunu. Jedno z nemnohých animovaných diel, ktoré v mojich očiach môže konkurovať geniálnemu maestrovi Mijazakimu (samozrejme, tými svojimi, dosť odlišnými zbraňami). Vdýchnuť akýmsi morským rybičkám toľko života a toľké emócie, to chce fakt veľký kumšt. Mierou vrchovatou sa to podarilo pri rybičke Dory, čo je úplne skvelá postava, ktorú milujem zo všetkých najviac (aj s tou jej "veľrybštinou"). Postavy sú celkovo veľmi silnou stránkou snímky, je ich tu celý rad a sú nemierne (aj doslova) farbisté (taká Darla "Jaws" je perfektná). Snímka pritom pôsobí ohromne vyváženým dojmom, keď tie vypäté momenty (ako hneď ten neobvykle tragický začiatok) sú skvelo odľahčené tými humornými. A dokonale zapadá i čarovná hudba Thomasa Newmana.     "But, dude, how do you know when they're ready?" "Well, you never really know, but when they know, you'll know. You know?"

[4,5*]     "Man, you are a cat-astrophe!" "And you are ri-donkey-lous!"     Je veľmi zvláštne a úplne si to nedokážem vysvetliť, že práve tento veľmi slabo hodnotený diel (takmer na úrovni mizernej trojky) série, ktorá nie je práve mojou obľúbenou, na mňa ako jediný dokonale zabral, a to takmer vo všetkých ohľadoch. Konečne tu je trochu spletitejší príbeh (s peknou nadväznosťou na predošlé diely, konkrétne na jednotku a dvojku, trojka bola, naopak, v podstate odignorovaná, a to úplne zaslúžene), ktorý ma baví aj so všetkými jeho zvratmi (pre fatálne hry s časom mám celkom slabosť), animácia je výborná (to prostredie vyzerá fakt úžasne), výborne funguje humorná i emocionálna stránka (najmä v dojímavom závere) a postavy majú opäť tú bývalú iskru. A to tak staré postavy (Oslík je späť v plnej paráde!), z ktorých niektoré prešli zaujímavými a aj vtipnými zmenami (skvelý je Kocúr "Feed me, if you dare", štýlová je i Fiona ako veliteľka odboja), ako aj nové postavy, najmä démonickí Rumpel a Potkaniar. V podobe Rumpela narazil Shrek na veľmi nebezpečného a zákerného súpera, ktorý rafinovane zneužije jeho frustráciu z rodinného stereotypu. A výnimočne mi tu vôbec nevadila ani hudba, dokonca by som až povedal, že snímka funguje i z hudobnej stránky.     "Donkey, woo her!" "Woo who?" "Your wife!"

[3,5*]     "I found him the first month of the first year of this frigging new century. So I'm calling him Nineteen Hundred!"     Dielo naplnené príjemnou nostalgiou, rozprávkovým čarom a hlavne nádherne precítenou hudbou maestra Ennia Morriconeho. Podmanivá, džezovo ladená hudobná zložka predstavuje skutočne veľký pôžitok a radosť je sledovať aj herectvo Tima Rotha (1900) v role magickej postavy geniálneho hudobníka. Dôvod, prečo sa napokon prikláňam k "iba" trom hviezdičkám, je ten, že po viacerých úžasných scénach, ako sú klavírny koncert na lodi za silnej búrky, klavírny súboj so zakladateľom džezu a nahrávanie platne s pôvabnou dievčinou v pozadí, začne pôsobiť snímka dosť jednotvárnym dojmom a kopia sa v nej dlhé a fádne dialógy (so všakovakými frázovitými životnými múdrosťami).     "Land? Land is a ship too big for me."

[1,5*]     "We've got to save her!" "But she's so far, far away!"     Oproti prvým dvom dielom to úplne stratilo pôvodný náboj, takže zo všetkých predností ostáva už len pekná animácia. Kam sa podela všetka tá originalita, všetky tie svieže nápady? Takmer všetky pokusy o humor sú zúfalo nevtipné, ani sa veriť nechce tomu, ako tu vôbec nič nezaberá, ako môže byť príbeh taký nezaujímavý, plytký, bez nápadu (s asi jediným náznakom, ktorým je zámena Oslika a Kocúra). Látky sa evidentne chopil neschopný tím. Pôvodné postavy akosi stratili iskru, nová postava následníka trónu Arthura je jalová a protivná postava princa Krasoňa tu dostáva až nepríjemne veľa priestoru. Celou snímkou sa navyše tiahne príšerne patetické hranie na rodinné a moralistické struny. A napokon to celé doráža hudba, ktorá je buď otravne plytká, alebo nevhodne použitá (Paul McCartney: "Live and Let Die"). Hádam jedinou malou výnimkou je použitie legendárnych Led Zeppelin ("Immigrant Song"), ktoré ma celkom pobavilo.     "Break a leg. Or on second thought, let me break it for you."

"I'm sorry, the position of annoying talking animal has already been taken."     O trochu dejovejšie a zároveň o trochu lepšie než jednotka. Má to síce slabší rozjazd s otravnými rodinnými pletkami (tá akože dráma veľmi nefunguje), ale potom sa už začína parádna jazda. Výborná sú hlavne tá časť s premenami troch hlavných postáv a strhujúci záver na slávnosti. Oživenie priniesla nová postava Kocúra v Čižmách ("Fear me, if you dare.") s pôsobivým vstupom na scénu a s výborným iskrením medzi ním a Oslíkom. Pocitovo sa o niečo zlepšil aj humor (až na ten obvyklý fekálny, ktorý si tvorcovia mohli odpustiť), niektoré gagy sú naozaj podarené (morská panna, spiaca krásavica "vystupujúca" z koča) a okrem toho hudobného štýlu, čo mi trhá uši, sa konečne nájdu aj hudobné kúsky, čo mi tu celkom sadli (Lipps, Inc.: "Funkytown", Tom Waits: "Little Drop Of Poison" ). No a animácia je tak ako predtým bez chybičky.     "Shrek?" "For you, baby... I could be."

[3,5*]     "You didn't slay the dragon?" "It's on my to-do list. Now come on!"     Nemôžem tomuto dielu uprieť isté kvality, najmä tú jeho originálne parodickú povahu a výbornú animáciu a do istej miery chápem aj ten jeho kultový status (skôr u nás, ako vo svete, stačí si len všimnúť ten výrazný rozdiel medzi hodnotením na ČSFD (88%) a IMDb (79%)), lenže "Shrek" proste nikdy nepatril medzi moje najobľúbenejšie animované filmy (s výnimkou jeho 4. dielu). Príliš mi nevyhovuje to kúskovanie deja kvôli početným parodickým odkazom (ktoré mi často ani veľmi vtipné nepripadajú), kvôli čomu potom pôsobí príbeh takým chabejším dojmom. A práve tie "dejovejšie" úseky, ako sú oslobodenie Fiony, či spoznávanie sa Shreka s Fionou považujem za to najlepšie z celého filmu. Pochváliť môžem aj zaujímavo vymyslené postavy, vrátane otravného oslíka (výborne nahovoreného Eddiem Murphym). Humor je skôr takého plytšieho druhu a ja vyslovene nemám rád fekálny humor, najmä keď je takýto samoúčelný. Ale určite sa nájde aj viacero vtipnejších momentov ("Some of you may die, but it's a sacrifice I am willing to make."). No a kapitolou samou o sebe je hudba. Jej výber mi takmer vôbec nevyhovuje, buď je nevhodne použitá, alebo to je samá odrhovačka (obzvlášť na nervy mi lezie "All Star"). Jediná počúvateľná hudba tu je tá pôvodná filmová (Harry Gregson-Williams a John Powell), najmä veľmi pekný ústredný motív (skladba "It Is You (I Have Loved)" spievaná Danou Glover).     "And my groom-to-be, Lord Farquaad, what's he like?" "Well, let me put it this way, Princess. Men of Farquaad's stature are in short supply." "Oh no, Shrek. There are those who think little of him."

[4,5*]     "A kde si máme hrát?" "Pro mě za mě, vlezte si třeba na komín."     V podstate dvojička k filmu Slavnosti sněženek (1983), pričom obe dvojičky milujem zhruba rovnako a sú spolu s filmami Vesničko má středisková (1985) a Na samotě u lesa (1976) mojimi najmilovanejšími dielami môjho obľúbeného režiséra Jiřího Menzela. Okrem takmer rovnakého tvorivého tímu viaže spomínanú dvojicu najmä tá nádherná hrabalovská/menzelovská poetika. Centrom diania "Postřižín" (ak sa pri tom poetickom stvárnení dá vôbec o nejakom dianí hovoriť), okolo ktorého sa všetko krúti, je krásna Magda Vášáryová (Maryška), neustále vysmiata ako slniečko, s ohromným apetítom a neutíchajúcou túžbou užívať si krásy života, hoci to občas môže pôsobiť bláznivo, či dokonca nebezpečne ("Zasloužila byste pětadvacet...” "Na holou?” "Na holou...”). Druhú najvýraznejšiu postavu tu stvárňuje Jaromír Hanzlík (Pepin), dosť podobnú ako v "Slavnostech sněženek", len výrazne ukričanejšu ("Kdo to tam tak nelidsky řve?"). Táto otravná postava spočiatku neskutočne lezie na nervy (v podstate hlavne kvôli tomu strhávam pol hviezdičky) a chvíľu trvá, kým si na ňu človek trochu zvykne, či dokonca si ju aj obľúbi (môj prípad). Veľmi ma bavila tá groteskná vložka, keď chudák Rudolf Hrušínský ml. to od Pepina neustále schytáva, akokoľvek sa mu snaží vyhýbať (a ten záverečný duet týchto dvoch, to bolo krásne!). Z hercov výborne zahrali aj vždy skvelý Rudolf Hrušínský (Dr. Gruntorád) a presvedčivý Jiří Schmitzer (Francin). Ostatné postavy sú väčšinou len také karikatúry, predovšetkým tá správna rada to je jedna väčšia trúbka ako druhá (hlavne Petr "Hlavně Pořádek" Čepek a Pavel "Cítím Vůni" Vondruška). Záverom by som ešte chcel spomenúť príjemnú poetickú hudbu Jiřího Šusta a pár nezabudnuteľných scén ako je tá komínová, či vyšetrenie hrudníka pani sládkovej.     "Teď mě má, jak mě vždycky chtěl mít. Nemocnou, bezbrannou."

[2,5*]     Poriadne znepokojivá dráma, ktorá mi ale nesadla skoro v žiadnom ohľade. Či už ide o tú tému a (a to hlavne) jej spravovanie, o to odpudivé prostredie, alebo o ešte odpudivejšie postavy (vrátane hlavnej hrdinky Yessicy, ktorá mi bola svojím chovaním vrcholne nesympatická). Snáď jedine tie mexické reálie sú niečím, čo ma tu dokázalo ako-tak zaujať (v rámci rozširovania obzorov). Film mi pripadá na ČSFD značne nadhodnotený (84%), napríklad aj v porovnaní s výrazne nižším hodnotením na IMDb (71%).

[4,5*]     "Víte, nemohu totiž vystát muže, kteří využívají situace a zahlédnou-li někde osamělou dámu, klidne si k ní přisednou." "Co to děláte?" "Sedám si." "Proč?" "Musím s vámi mluvit." "Ale já vám nemám co říct." "No, to nevadí, budete jenom poslouchat."     Jedna z vrcholných prvorepublikových komédií s výbornou, krásne zamotanou zápletkou (výborné viacnásobné zámeny) a skvelým situačným i slovným humorom ("Kam pojedeme?" "Nevím. Nechám se překvapit." "To tedy budete překvapená."). A v neposlednom rade sa tu tiež zišla hviezdna herecká zostava a zažiariť tu navyše dokázali aj tí menej poprední herci (veľmi sa mi tu páči vo svojej role Jára Kohout a dokonca aj inak drevený Raoul Schránil je tu celkom znesiteľný). Vyniká tu predovšetkým štvorica skvelých hercov: Oldřich Nový (Alois "Kristián" Novák) s rolou šitou na mieru, ako skvelý tlačič kalerábov, ktorý dokonale dokáže pomútiť akúkoľvek krásnu hlavičku, žiarivo krásna Adina Mandlová (Zuzana Rendlová), k tomu navyše ešte aj inteligentná (prefíkane sa pohráva s "Kristiánom", ktorý sa zamotáva do vlastných sietí: "Já ti dám Kristiána..."), presvedčivá Nataša Gollová (Mařenka Nováková) ako plačlivá "domáca puťka" bez fantázie (skvelá aj v tejto pre ňu netradične umiernenej role) a napokon spoľahlivý Jaroslav Marvan (riaditeľ cestovnej kancelárie Král), ktorý proste nikdy nesklame. Základným konfliktom snímky je to, že hlavný hrdina Alois má hlavu v oblakoch, kdežto jeho žena Mařenka má načisto prízemné životné túžby. Skvelé sú hlavne všetky scény s Adinou Mandlovou, ako stretnutie Zuzany s Mařenkou, alebo návšteva riaditeľa cestovky u "Kristiána s manželkou" ("Hezké to tu máme, viďte?"). Po poslednom zhliadnutí zvyšujem hodnotenie z 3 na 4,5 hviezdičky a, úprimne, nejde mi do hlavy, ako som mohol predtým dať tak nízke hodnotenie.     "Jenže, my dva si vůbec nerozumíme. Jeden z nás by se chtěl rozletět někam vysoko a ten druhý ho táhne k zemi."

[4,5*]     "S tebou je to lepší, než to bylo s Andulou." "Cože? Tak ty už jsi byl zasnoubenej s Andulou?" "Ale vůbec mě to s ní nebavilo, čestně, už o ní vůbec nestojim."     Mark Twain patrí k mojim obľúbeným autorom a táto voľná československá adaptácia jeho knihy "Dobrodružstvá Toma Sawyera" je nadmieru vydarená. Povedal by som, že spoločne s Ať žijí duchové! (1977) ide o najlepší detský film nakrútený v Československu. Človek sa však musí naladiť na detskú perspektívu (pokiaľ to dokáže), prevteliť sa do kože toho nezbedného chlapčiska, aby s ním vedel naplno prežívať všetky tie vzrušujúce dobrodružstvá, chlapčenské priateľstvá na život a na smrť, či detské lásky. Príbeh tvorcovia situovali do malého severočeského mestečka Levín ešte za monarchie, pričom v centre rozprávania sú traja nenapraviteľní nezbedníci, ktorým z očí kukajú len samé šibalstvá (Tomáš, Jožka a Hubert). Detskí herci sú pritom veľmi presvedčiví (to býva inak často kameňom úrazu), a to nielen hlavná trojica, ale aj ďalšie decká, napríklad predstaviteľka Blanky (Magdalena Reifová), ktorá je podobnou trefou do čierneho, ako predstaviteľka Leontýnky v "Ať žijí duchové!" (tiež je to taká milá princeznička). Z dospelých hercov tu žiaria hlavne Iva Janžurová ako rázna teta Apolena a Josef Somr ako nepríjemný učiteľ Lopata a zaujal ma aj mladý Jiří Lábus v pomerne nezvyčajnej polohe (a tým nemám na mysli len tú jeho záverečnú polohu). Vydarenou zložkou filmu je i hravá hudba Petra Hapku (najmä chytľavá ústredná melódia), ktorý si pri jednom motíve trochu vypomohol pôžičkou od maestra Morriconeho. Po poslednom zhliadnutí mierne znižujem hodnotenie z 5 na 4 (4,5) hviezdičky.     "Chudák chlapec. On tam leží někde pod kamenem a nemá na sobě, ubožátko moje, ani tu košili."