javlapippi

"Jindro, představ si, cestovat po světě, všechno mít, nic nedělat, do smrti nic nedělat!" Kriminálnik Růžek sa po prepustení z basy vracia na miesto činu ako na prvý pohľad poctivý pracujúci, aby šoférovaním nákladiaku na stavbe priehrady odčinil svoj zločin voči spoločnosti, no v skutočnosti nehodlá žiť bezúhonným životom. Do vychytralého zločinného plánu valutového charakteru zapletie po lepšom živote túžiacu dcéru Vránovú, jej ustráchaného manžela Ráža aj alkoholického kolegu z práce Deyla. Samozrejme čím viac zainteresovaných, tým väčšia pravdepodobnosť zlyhania a odhalenia, takže sa ani nenazdá a je mu na stope pražská kriminálka s inšpektorom Bekom na čele. Veľmi dobrá socialistická noirovka s temnou atmosférou, ukazujúca pochybné elementy medzi manuálne pracujúcimi (Deyl), v podniku zahraničného obchodu (Kopecký a Hrušínský) aj vekslákov (Homola) postávajúcich pred Tuzexom už dva roky po jeho vzniku. Vynikajúce herecké výkony na čele so zlosynom Růžkom, slušná kamera aj hudba, obzvlášť varhanové tóny sa vydarili, si zaslúži štyri smrteľné rany baterkou.

"Na to som vychodil školu, aby som teraz okopával komunálne paradajky?!" V troch odrastených pubertiakoch (23, 24 a 32 rokov) aj 10 rokov po Víťaznom februári stále driemu buržoázne prežitky, ako je túžba po bezprácnom zisku, hmotných statkoch, luxusných pôžitkoch a spoločenskom postavení. "Zase má novú družicu!" "A vždycky je taký hovadsky elegantný!" Toho sa snažia dosiahnuť výhrou v štátnej lotérii, na ktorú obetujú všetko dostupné obeživo a každú nedeľu číhajú v dave rovnako postihnutých na pouličné vyhlasovanie aktuálne vylosovaných čísel (zdá sa, že druhý ťah a dodatkové čísla ešte zavedené neboli, o Matese ani nehovoriac), aby sklamaní tvorili odpad v podobe odhodených tiketov. "Veru, triezvy chlapče nebudeš, keď na takú daromnicu vyhadzuješ toľké peniaze!" Pri zháňaní finančných prostriedkov určených na tipovanie sú veľmi vynachádzaví a občas sa pohybujú aj na hrane zákona, ale prekvapivo na dobu vzniku to nie je nejako extra odsudzované a divák im v ich eskapádach rád drží palce. "Prosím vás, toto je samba alebo rumba?" "Foxtrot!" Vydarená slovenská klasika pobaví aj po šesťdesiatich šiestich rokov od vzniku, vynikajúce herecké výkony v hlavných aj vedľajších roliach, takisto potešia dobové zábery na niekedy už neexistujúce časti metropoly a farebné scény na nakrúcanie čiernobieleho filmu Statočný zlodej. "Neznesiem ženské slzy, dajte aj tú veľrybu!" Za päť slivečiek od Mrvečku na lavičke.

"Zdaleka vibruje motorů chvění / mládí tě, domove, k lepšímu mění / krásně je na světě a já jsem mladá / domove, domove, jak tě mám ráda!" Rozdychtená Švorcová sa vracia zo Stavby mládeže s úmyslom stať sa v rodnej vieske traktoristkou na Strojnej traktorovej stanici, ale otec Hlavatý (ktorý si zopakoval rolu odporcu mechanizácie aj v seriáli Plechová kavalerie) je zásadne proti. "Když jde o to vzít děvče na traktor, tak jsou všichni stejní!" Nie je ale sama, ktorá sa chce realizovať v novom lepšom svete za volantom v gumákoch a rádiovke a spoločne s kolegyňou Slavíčkovou vytrú zrak garážmajstrovi Deylovi. Okrem stierania genderových rozdielov a mechanizácie poľnohospodárstva film rieši aj kolektivizáciu a zceľovanie poľností. "Kdyby nebylo mezí, to by jste teprve poznali, co naše stanice dokáže!" Celé je to veselé a optimistické, spieva sa zborovo a trochu aj tančí, problémy sa ľahko vyriešia, ich vinníci zázračne polepšia, kulak nemá žiadny výtlak a diverzant je len mladý zlomyseľný vtipkár. "S tímhle rozumem, Pepku, dlouho na traktoru nevydržíš!" Nákazlivo pozitívna dobová agitka za štyri rozorané medze.

"Váš čin podnítil podpisovou akci na široké základně!" Osvetový kraťas propaguje aktívne trávenie voľného času a poznávanie vlasti milenej prostredníctvom turistiky s vtipným Lipského komentárom.

Na Štedrý deň nájdu na zborenisku zavraždeného domnelého migranta Chudíka, takže predabovaný detektív Mareš a náhodne sa mieste činu vyskytnuvší novinár Machata trávia až do večera čas hľadaním dôkazov a narušovaním vianočného pokoja svedkov a podozrivých, každý osve s občasnými prienikmi až k zdarnému koncu. Napätá sviatočne noirová atmosféra, plno skvelých hercov, stará rozkopaná Bratislava, akurát to záverečné odhalenie mi prišlo trochu slabšie. Ale na prvú slovenskú filmovú kriminálku to nie je vôbec zlé. Za troch vypchatých jastrabov.

"Starý známý, jak otřesně zní ta slova tady, v záchytné protialkoholní stanici!" Osvetová dvadsaťminútovka o nebezpečenstve alkoholu, spočiatku nemý a potom dramatickým komentárom opatrený príbeh o osudoch opilca, životnom rozklade a spásnom pobyte v ústave.

Podlí piloti unesú lietadlo na linke Ostrava-Praha a zamieria smerom na západ. V stroji sa malo nachádzať viacero úteku z vlasti chtivých elementov, avšak po bdelom zásahu bezpečnostných zložiek do spikleneckého centra je drvivá väčšina pasažierov z radov uvedomelých pracujúcich a vyskytuje sa tu dokonca aj jeden poslanec. "A cože vy, dědo, letíte do Prahy?" "Trachtor urgovať, v družstvu chcu ušetřiť, tak je to. Tak mi kupili listek ejroplánem!" Na mieste pristátia na emigrantské divadlo nachystaní reportéri odídu z dlhým nosom a hrdí československí občania sú prevezení na americkú vojenskú základňu na ďalšie spracovanie. Okrem muzikanta Kopeckého všetci odmietajú zobrať od imperialistov čo i len skyvu chleba a s opovrhnutím sledujú aj rasisticko-lascívnu estrádu. "Mají té civilizace až moc, to ji vyrábějí na export." Najväčšie tlaky sú vyvíjané prostredníctvom bývalého gestapáka na komunistického poslanca dovolávajúceho sa konzulátu Dohnala a na spočiatku apolitického a vo všeobecnú civilizovanú slušnosť veriaceho inžiniera Peška, ktorého by radi získali do služieb imperialistickej zbrojárskej mašinérie. "To je nestydatost, pánové! Já jsem inženýr, ne děvka!" K spáse nakoniec dopomôžu pokrokoví nemeckí súdruhovia a ich tlačový orgán, nezlomení našinci si z trenírok ušijú provizórnu vlajku a zakrepčia pri speve ľudovej piesne. "Já těm přežvejkavcům přece jednu vrazím!" Famózne natočená a skvele zahraná politická agitka, nechýbajú ani plamenne rečniaci sovietsky a československý delegát na zasadaní OSN. Dnes mi to príde až okato prehnané, ale v onej dobe to bolo bežné na jednej aj druhej strane. Západný svet je zobrazený so žuvačkou v ústach, nohami na stole a dolárom v očiach, ich vyšetrovacie a nátlakové metódy mi paradoxne pripomenuli dobové americké filmy a komiksy zobrazujúce práve komunistické krajiny. "Ti chlapi jsou nám sto znárodnit i Spojené národy!" Filmársky sa jedná o vynikajúce dielo od dvojice Kadár a Klos, ideologicky poplatné dobe vzniku, dohromady filmový zážitok za päť čajov pre bolševickú chamraď od Hlinomaza.

"Odpusťte milostivá, tu je taký národ, divý, nectia si nikoho." Tridsiate roky, hospodárska kríza a jej sprievodné javy ako v lepšom prípade pokles výroby a mzdy, v horšom nezamestnanosť a návšteva exekútora. Veľkopodnikatelia a skorumpovaní politici ale naďalej pijú, hodujú, hrajú karty o nemalé sumy a kujú pikle ako sa priživiť na štátnych zakázkach. "Musíte škrtiť, škrtiť a škrtiť!" Jednou z nich je stavba železnice na Horehroní, kde sa snažia znižovať náklady a hlavne mzdy do takej miery, až aj vďaka komunistickým agitátorom, presvedčivším posledných váhajúcich, vypukne štrajk v takom rozsahu, že treba povolať značné četnícke posily. "Nech vedia, pažravci panskí, že aj my chceme žiť!" Politická agitka o zlých časoch, ktoré sú zobrazené dosť jednostranne a dobe poplatne, bezškrupulózny buržuj Gregor sa paktuje so socdemákom Bagarom naoko zastupujúcim pracujúcich, v parlamente namiesto Klementa reční charizmatický Chudík, osvietení robotníci Romančík a Petruška snívajú o lepšom a spravodlivom Sovietskom zväze kde zatočili s pánmi. Napriek všetkým dobovým skresleniam to má svoje čaro, kopu slušných hercov a davové scény, ktoré sa ešte točili so skutočným davom. Za tri kubíky v akorde po dve päťdesiat. "Načo mi je revolúcia? Chcem prácu, hneď zajtra! Čo z revolúcie, keď zajtra zdochnem hladom?"

"Räjähtämättömiä miinoja!" Séria absurdných a čiernohumorných historiek z fínskej armády počas druhej svetovej vojny pevne previazaných manilovým lanom. Od sušenia spodného prádla, cez neveriaceho snajpra, Sylviu utešiteľku, buzeráciu vo vlaku, pochybný guláš, záchranu blázna, germánskej špacírky po peróne až po slávny návrat domov som sa bavil, ale stále som mal dojem že tomu čosi chýba a v literárnej podobe by to bolo o niečo lepšie. Moje podozrenie sa potvrdilo, jedná sa o sfilmovanú knižnú klasiku, ktorú som síce nečítal, ale z filmového spracovania cítiť protivojnového ducha Švejka, Čonkina alebo románu Jak jsem vyhrál válku. Bolo to vtipné, ale akosi ma to nevedelo úplne chytiť, čo je mi trochu čudné, lebo inak mám fínsku kinematografiu a jej skoro neemočných hrdinov celkom rád. Za tri metre plukovníkovho čreva. (vďaka Willymu Kufaltovi za zaradenie do premietania)

Dobrá duša Chudík sa rozhodne pomáhať blížnemu bez ohľadu na etnickú príslušnosť, urobí z negramotného kopáča Lackoviča zvárača a pozdvihne ho na vyššiu ekonomickú úroveň. "Dovolte přece, tadydle cikán, podepsat se to neumí, a bere víc než solidní inteligentní pracovník?!" Okrem hmotného zabezpečenia presťahuje pracovitého vdovca aj s maloletým synom do nepojazdného príbytku ("Šukar bytos, Fabiáne!" "Dyk, rádio!") a zabezpečí im aj ostatným súkmeňovcom vzdelanie vo večernej škole. "Elektřina, to je velká síla. Dnes nám svítí v elektrodě a jednou s ní poletíš ke hvězdám!" Cigáni sú citlivé duše, ktoré na pracovné a vzdelávacie neúspechy, gadžovský rasizmus a nedodržané sľuby reagujú sklonmi ku klamaniu, alkoholizmu, bašavelu a okázalému trpiteľstvu. "Já teda proti romantice nic nemám, ale labužníky bych nepodporoval..." Nádej prináša budúca generácia, ktorá s pionierskou šatkou na krku a pionierskymi ideálmi v srdci pôsobí prekvapivo výchovne na vlastných otcov, ktorí sa rozhodnú spoločne s gadžovcami budovať nový lepší svet bez predsudkov. "Mám takový dojem, že se nám naše kádrová politika nevyvedla..." Protirasistická a zároveň budovateľská agitka so schematickým naivným scenárom dala na frak predsudkom, ale nezamlčala ani niektoré etnicko-kultúrne negatíva, Otto Lackovič sa previedol v prvej zo svojich mnohých cigánskych úloh a Dušan Klein už v detskej roli zbieral skúsenosti, ktoré o 33 rokov neskôr zúročil v o niečo lepšom cigánskom integračnom filme Kdo se bojí, utíká. Za tri zlomené ceruzky.