Frankenstein

Zatímco Dracula táhl zejména díky démonickému Lugosimu, tak postava Frankensteinova homunkula rozhodně není tak působivá, a to i přes vynikajícího Borise Karloffa. Naproti tomu se Whaleova adaptace díla Mary Shelley pyšní lépe vyprávěným a chytlavějším příběhem a zejména skvěle vygradovaným finále s honem na netvora a v rámci možností až epickým zúčtováním. A přičtu-li si i jednu nebývale emocemi nabitou scénu s mrtvým dítětem, vychází mi, že s tímhle "univerzálním monstrem" jsem byl de facto nadšen za plný počet. (17.11.2018)

Nejstarší a současně nejlepší filmové zpracování původního Frankensteina. Trošku mě snad zarmoutilo pouze to, že se v obsahu lže, že tento film někdo považuje dodnes za nejlepší horor všech dob. Mým měřítkem kvality hororů je zpravidla hrůza, kterou nahání a mrazení v zádech, které dokáže vyprodukovat. Mluvit o hororu v souvislosti s tímto filmem je ovšem snad ještě větší hřích, než když v nočním parku potkáte odvážnou procházející se slečnu a jen kolem ní projdete. Stopáž je ovšem velmi přátelská a snímek má příjemné tempo i spád. Trošku problém jsem měl s konzistencí celého příběhu, který jako celek nebyl kdovíjak úžasný a samozřejmě ani postava monstra nebyla nijak zvlášť povedené, ale to už je daň za stáří filmu. Slabé 3 kousky. (12.01.2020)

Keď sa niekto pozrie na moje hodnotenie, automaticky sa spýta - prečo? Aby som zmietol zo stola dohady, ako prvé musím ozrejmiť, že vek filmu na tom nijak významný podiel nemá. A nie je to ani tým, že by som tak úpenlivo dúfal v dôkladné prenesenie hrôzostrašného príbehu Mary Shelleyovej zo stránok nasiaknutých gotikou na filmové plátno. Naopak, som tolerantný a verím v autorský potenciál originálneho a svojského uchopenia jedného príbehu, témy, ktoré môže viesť k novým zaujímavým výsledkom. Preto ma nijak nehnevá, že sa James Whale pustil vlastnou cestou, ale nie som spokojný s tým, čo to obnáša. Whale totiž v zásade poprel celú podstatu príbehu o stvorení čohosi neľudského čo len postupne nachádza strastiplnú cestu k ľudskosti, keď ho banalizoval, naniesol naň zbytočné romantické a romantizujúce prvky, a prevrátil zmysel ikonických momentov pre predlohu tak zásadných. Prečo musí byť vedec za každú cenu šialený, neuvedomujúci si dôsledky svojich experimentov a i dlho po nich pokračujúci v snahách o dokonalú bytosť? Prečo paradoxne dostáva od svojho bývalého profesora a mentora ešte podporu v tejto činnosti? Prečo na to, aby sme si uvedomili netvorovu neschopnosť rozpoznať a oddeliť (značne abstraktné) pojmy "dobro" a "zlo", musí nešťastne zomrieť malé dievčatko? Prečo sa postavy musia chovať často tak nelogicky, konať bez rozmyslu (snúbenica a jej priateľ, profesor)? Pod vplyvom týchto a ďalších otázok, ktoré sa mi vynárajú počas sledovania v hlave, nahliadam na naivitu Whaleovho filmu s veľkou nedôverou. Neupieram mu jeho technickú a formálnu pôsobivosť, plynulú dynamiku, dobre zvolené obsadenie a kulisy, ani veľký význam pre genézu žánru. Pravdou však zostáva, že prvky doznievajúceho expresionizmu a divadelnosti na mňa v porovnaní so zdatnejšími zástupcami i zo skoršieho obdobia pôsobia rozpačito a nedôstojne. Z tohoto Frankensteina nedýcha atmosféra, ani ladné spojenie existencionálnej psychologickej drámy a gotického hororu. A konečne, jeho podanie kardinálneho neúspechu megalomanskej vedy oproti Bohu, keď sa netvor túžiaci po slobode vzoprie svojmu stvoriteľovi, vyznieva vo Whaleovom podaní rovnako chatrne a smiešne, ako niektoré dýchavičné scény (okrem dievčatka a jazera spomeňme napríklad narušenie svadobných osláv, či osobný súboj na skalách pri mlyne krátko pred záverom). Colin Clive a skvele zamaskovaný Boris Karloff si však uznanie zaslúžia. 40% (23.10.2014)

tento klasický kúsok hororového žánru má pre mňa nesmierne čaro, pôsobivú výpravu a nepochopiteľne geniálne urobenú masku monštra v podaní neprekonaného karloffa. a ten úvod... well, we warned you (citovaný napríklad v zombieho el superbeasto, vo formanovom man on the moon a v mnohých iných) je skrátka kultový. (27.08.2011)

Rozporuplná klasika. Boris Karloff je skvelý a jednotlivé scény bravúrne nasnímané, ale sú tak nejako mechanicky, nezáživne pozliepané v jeden nemastný neslaný celok, ktorého kardinálnym handicapom je absencia hudby. Tá by totiž okrem emocionálneho náboja filmu určite zvýšila aj kompaktnosť jeho pokrivkávajúcej strihovej skladby. Pokračovanie Bride of Frankenstein je po všetkých stránkach veľkým krokom vpred. (16.09.2003)