nascendi

S primeraným pocitom hanby priznávam, že túto Shakespearovu hru nepoznám a po zhliadnutí toho, ako si ju pretvoril uznávaný adaptátor  jeho hier, ani toho nadmieru neľutujem. Obsadenie Denzela Washingtona do úlohy Dona Pedra ma vyrušovalo asi tak, ako kedysi obsadenie Omara Sharifa do úlohy dr. Živaga. Ale to nebolo najpodstatnejšie. Horšie bolo, že ma táto hra rušila inscenovanou bujarou veselosťou, prehnanými emóciami, príbehom, ktorý ma zaujímal iba minimálne a hlavne prebytkom textu, za ktorý samozrejme Branagh nemôže. Výsledkom bolo, že som film z povinnosti dopozeral a som rád, že to mám za sebou, aj keď celok nepovažujem za nevydarený.

Aj keď výsledným hodnotením sú "iba" tri hviezdičky, čerešničkou na torte je moja spokojnosť. Vlastne som obdobné príbehy videl mnohokrát. Rozdiel spočíval iba v tom, že táto lúpež bola skvelo naplánovaná a až na drobné detaily aj skvelo vykonaná. A spoločné s predchodcami má, že jeden z partie z malicherných dôvodov zlyhá a potom je už iba rutinou pochytať zvyšok. Na druhej strane nápad s replikami zbraní, dobrí advokáti a súdna mašinéria spoločne dosiahli, že tresty boli minimálne a nikto z páchateľov neutrpel väčšiu ujmu. Pobavilo ma, ako sa Guilermo Francella podobá na Miška Dočolomanského.

Zaujímavý príbeh o vnútornej energii, ktorá dlhodobo tryská z jednoduchého človeka, ktorý vďaka vytrvalosti až zaumienenosti vytvoril neobyčajné dielo, ktoré chodia turisti dodnes obdivovať. Čo všetko pri tvorbe musel prekonať a čo v osobnom živote obetovať, to film iba naznačuje. Spravidla sú ľudia hodnotení podľa diela, ktoré po sebe zanechajú a tomto prípade ide o dielo, ktoré prekonalo jeho tvorcu.