Admirall

nuž pre mňa bola už aj predloha nečitateľná a v príbehu som sa kvalitne strácal, a vytváralo to vo mne taký dojem odporu voči povinnej literatúre na strednej škole, takže prekvapenie z filmovej adaptácie nenastalo a len sa potvrdilo, že takéto sureálne prelínanie snov, spomienok a reality, to nieje nič pre mňa... aspoň teda nie takouto lyrickou formou, kde sa niet čoho veľmi ani uchopiť. Nezachránili to ani kolorovacie efekty. Prišlo mi to ako nejaká kombinácia Jakubiskových ranných filmov s filmom Vlani v Marienbade, ale kto ma rád takú tú snovosť tomu by sa táto snímka páčiť mohla. Oceňujem ale početné odvážne scény, myslím, že to v 70 rokoch nebola tak bežná záležitosť.

Je úžasné sledovať absolútnu otvorenosť protagonistov a niet divu - spovedali sa predsa súputníkovi a režisérovi filmu, ktorý bol kedysi ich spolužiak. Vytiahol z nich teda celkom cennné zaujímave, niekedy až dojemné myšlienky či situácie. Na druhej strane to, že sa režisér a sociálny herci, ako ich nazýva Nichols v úvode do dokumentárneho filmu, poznajú môže pokaziť dojem a to hlavne tým, že človeku, ktorý počuje o slovenskej novej vlne vo fotografii prvý krát, mená a postavy filmu nemusia nič hovoriť. Ja som teda očakával na úvod nejaké hlbšie oboznámenie sa kto je vlastne kto. Režisér, keďže ich poznal už z čias FAMU, to zrejme nepokladal za dôležité, ale mne to tam chýbalo. Každopádne, film je vizuálne zaujímavý, fotografie sú úžasné a je to točené takým zaujímavým štýlom. Ako dokumentárny debut veľmi dobré!

Tie kroje mi moc slovensky nepripadali, ludove piesne na ludovej zabave tiez zneli skor moravsky... kazdopadne pokladam Hostel za dobry blivajz. Drahému Elimu by som želal pravú slovenskú ľudovú zábavu se všem všudy a možno by si rozmyslel, čo natočí... mrzí ma, že na tejto ohavnosti ešte aj zarobil

podla mna to aj malo nasliapnute na celkom fajn komediu, zaujalo ma to a celkom aj do nejakej stvrtiny bavilo, no potom to zacalo dostavat nejake trojaktovkove zvraty a skoncilo to ako typicky americky romanticky blivajz... ale ako daka oddychovecka k valentinskemu veceru (ako to zaradila markiza) moze byt

Slovenské hranie sa na Sin city z roku 1856? Budiš... ten vizuál by som nejako strávil, má to osloviť mladých, asi sa to podarilo. Poukázanie na Štúra vo svetle, v akom často nie je vyobrazený, že to nebol až taký dobrý básnik a zrejme ani vojak, tiež budiš.. Veď nemôže byť človek dobrý vo všetkom. Ale požehnanie Hollého skrz muchu, že tam hodil dáko rukami to bolo na mňa trochu moc, prehnané... Treba si uvedomiť, že v tých časoch bola silná maďarizácia a na slovenskej strane zase silná potreba vlastnej reči a písma... a ak má teda tento film osloviť mladú generáciu, nemyslím si že toto je práve tá najlepšia cesta, vyzerá to groteskne a tým pádom je to skôr na smiech, nie ako na niečo, na čo sa majú mladý pozerať s rešpektom a úctou, že niekto položil život, za to, aby sme mohli mať vlastnú reč...

vždy ma zaujímala hranica, kde sa končí amatérska fotografia a kde začína umenie, alebo lepšie povedané, čo je to vlastne umenie? V tomto portréte Miroslava Tichého má divák možnosť vidieť jeho názory na umenie a fotografiu, ktoré sú veľmi inšpiratívne, rovnako ako aj jeho fotografie. zdá sa akoby sa jeho celý život odrážal v jeho tvorbe. Hovorí o tom, že fotografia musí mať kontrast a v tomto filme, zobrazujúcom jeho život a tvorbu sa vyskytuje kontrastov hneď niekoľko - jednotlivec vs. spoločnosť, inteligencia (citácie filozofov, ktorým rozumel, prekladanie latinských nápisov, láska k umeniu) vs. jeho životný štýl, gýč vs. umenie, alebo to, čo je normálne a čo normálne nie je. Ťažko je popísať, čo všetko mi víri v hlave po vzhliadnutí tohto filmu a nechápem ako niekto vzdelaný, dajme tomu že aj technicky zdatný skonči takto. Zaujímalo by ma, či za to môže ten prevrat a nástup socializmu, kedy odišiel zo školy, pretože sa mi zdalo, že za študentských čias ešte takýto nebol. Čo z neho spravilo takéhoto čudáka, to som sa vo filme nedozvedel... je to možno na škodu. Tiež mi trochu vadil zvuk vo filme, ako keby neboli vyvážené pomery, pánovi Tichému bolo niekedy zle rozumieť, ináč to bol pre mňa veľmi inšpiratívny film...

pre niekoho možno nuda a bežné chyby, ktoré sa pri nakrúcaní filmu častokrát vyskytnú, no pre mňa veselá krátka komédia, ktorú by som vedel pozerať kedykoľvek. Neviem, ale mám pocit, že ma niečo na týchto zákulisných veciach priťahuje. Filmy o filme či takéto podobné kraťásky ktoré približujú atmosféru z čias vzniku nejakého filmu sú jednoducho pre mňa vždy veľkým zážitkom, zvlášť keď sú dobre spracované. 4* piatu by som kludne dal keby tam v niektorych pasazach Dejdarov komentár trochu neprekážal.

nie som si tak úplne istý, či je vhodné hľadať chybu v réžii filmu. Videl som Nvotovu Muziku, videl som Eštebáka. Je síce pravda, že rozprávka je úplne iný žáner a vyžaduje si aj iný prístup k práci ale skôr si myslím, že chybu treba hľadať inde. Podľa mňa tu zohral veľkú úlohu strih. Pripadalo mi to trochu ustrihané človek sa nedostal ani do atmosféry a už to bolo fuč (neviem či za to tak trochu nemože RTVS, nakoľko niektoré diela proste musia splniť stanovenú metráž a ani o minútku viac, či menej aby boli vhodné zaradenia do vysielania ) Čo sa týka hercov, ja až tak skeptický nie som... Milan Ondrík prekvapuje čím ďalej tým viac, pani Jana Oľhová tiež veľmi dobre, mladý herci podľa mňa tiež celkom fajn až na Kristínu. Na to že vyštudovala herectvo tak by som očakával trochu lepší výkon, spev jej ide krajšie, soundtrack je geniálny. Tuším mal film pracovný názov Tretia veštba, čo by podľa mňa bol pre túto rozprávku asi lepší názov. Oblúk filmu sa podľa mňa odrážal od nevyslovenia poslednej veštby po jej vyslovenie, kedy film aj končil a tak mi to príde ako logickejší názov. Mňa osobne celkom dorážali tie umelé digitálne efekty, na to ale aký krátky čas mali na realizáciu diela si myslím, že to bolo v poriadku, aj keď... zostáva zrejme na zvážení samotného tvorcu, či menej nie je niekedy viac a či tam tie efekty boli nutné.

Vlkolínec zachytený v podobe, v akej ho už nenájdete. Ak je na niečo dokumentaristika dobrá, tak je to práve na filmy ako sú tieto. História sa už nezopakuje a odkaz s filmu je jasný. Veľmi ma mrzí, že hľadanie etnografických tém je čoraz ťažšie a ťažšie. Dedičstvo starých rodičov a kultúra upadá a my staviame nový svet....

po dvoch vynikajúcich dokumentárnych filmoch Osadné a Iné svety som sa dostal aj k filmu, a zrejme režisérovmu hranému debutu, Eva Nová. Na môj vkus bolo vo filme príliš veľa psychologizácie postáv ale som rád, že sa na Slovensku podarilo vyprodukovať film, ktorý aj napriek pre mňa prílišnej psychologizácii nenudil, dokonca bol miestami úsmevný či existencionálne úderný - a to je to, čo mne imponovalo. Vážne situácie sa málokedy podarí odľahčiť humorom a treba na to ísť veľmi citlivo.