Anderton

Poctivý adrenalínový akčný film je asi prívlastok, ktorý mi k Furiose sedí najviac. Kvalitatívne je zhruba na úrovni Fury Road, s čím zrejme mnohí nebudú súhlasiť. Avšak čo sa týka hlavnej postavy, Furiosa je predsa len zaujímavejšia ako Max, ktorý ani zďaleka nedostal taký podrobný background story. O prvej polovici som mal pochybnosti, po jednej dlhšej a dokonalej akčnej scéne sa však všetko naplno rozbehlo a spätne tak nemám problém ani s dlhšou expozíciou. Miller je v náramnej forme a snáď by mohol ešte jeden diel stihnúť, nech z toho máme peknú novodobú trilógiu. Nechýbalo veľa a mohol byť plný počet. Ono už ale v tomto ohraničenom prostredí príliš originálnu zápletku po štyroch častiach nevymyslíte.

Prípad Asunta sa vopred vzdáva niektorých divácky príťažlivých prvkov, keďže asi málokto odolá a vopred si o prípade nič nezistí. Máme tu však stále dostatočné množstvo klasických detektívnych propriet, aby nešlo iba o chladnú rekonštrukciu, ale behom šiestich hodín sa dočkáme zopár zvratov a neustále musíme všetko spätne prehodnocovať. Zabudnite však na záverečnú katarziu, tvorcovia chcú, aby si divák urobil sám úsudok nielen o prípade samotnom, ale aj o fungovaní polície, súdnictva, ale aj svedomí poroty, kde stále treba počítať s emocionálnym zainteresovaním na úkor racionálnej logiky. Pričom nejde o žiadnu prvoplánovú kritiku systému. Viacero hercov sa podobá na známe osobnosti, ako Michael Keaton, Wim Wenders alebo Jeffrey Dean Morgan, čo je samozrejme náhoda.

Epizóda Súdny proces názvom neklame, sledujeme relatívne podrobnú rekonštrukciu toho, ako mohli odznieť tie najzásadnejšie repliky obhajoby a obžaloby na súde, ako aj výpovede svedkov a obžalovaných. Zároveň vychádza naplno najavo, o čo tvorcom v seriáli v prvom rade išlo a zároveň ide aj o odpoveď na to, prečo toto dielo založené na skutočnej udalosti nemá tak jednoznačné prijatie.

V piatej epizóde sledujeme rekonštrukciu celej udalosti, čo tesne pred finále trochu uberá na napínavosti a tajomnosti záležitosti. Možno sa nakoniec ukáže, že ide len o jednu verziu udalostí, ale skôr sa budeme zameriavať už len na odsúdenie páchateľov. No keď viete, že by ste v base neprežili, tak rozhodnutie, čo urobiť so "živou" prekážkou, sa zdá byť jasné... pokiaľ máte morálny kompas hlavných antihrdinov.

Slow Cinema blockbuster je bezpochyby chvályhodný nápad. Opičia séria nebola nikdy adrenalínovou jazdou, ale Ball sa rozhodol ísť v pomalšom tempe ešte ďalej a vzhľadom na to, že až natoľko artový scenár Friedman nenapísal i keď sa snažil, dĺžku predsa len cítiť. Občas môže mať divák dojem, akoby chceli ísť pomaly v stopách Tarkovskiho. V podstate by celý film mohol slúžiť ako prológ k inému začiatku novej série, prípadne jeho prvá polovica na cestách. Nejde priamo o výčitku, len ma napadá, že sa prípadná nová trilógia mohla rozbehnúť svižnejšie. Každopádne som rád, že 95% stopáže sa odohráva v prírode a ľudí je minimum. Avšak posledné tri diely patria k špičke novodobého Hollywoodu, čo o Kráľovstve vyhlási asi málokto. I keď potešilo. 70%

Pre mňa zatiaľ najlepšia časť. Záhada semena, ktoré sa nemohlo podľa logických pravidiel ocitnúť na mieste, kde sa našlo, pripomína záhady Jonathana Creeka. Riešenie pritom samozrejme racionálnu logiku má, i keď ide zatiaľ len o domnienky. Sudca pripomenie občas aj Columba, viď príhodná pripomienka so psami. Začína sa vypočúvanie pred sudcom, čím seriál naberá na tých správnych obrátkach a emócie začínajú poriadne kypieť.

Seriál je dejovo stále hutný, s čím možno veľa ľudí nebude súhlasiť a to najmä z toho dôvodu, že dôkazy by asi bez problémov stačili k tomu, aby začal súd. Každopádne stále je sa na čo pozerať a prísun nových informácií je dostatočný. Len sa čudujem, prečo sa síce dôkazy točia okolo liekov, ale nikto netlačí na postavy s odpoveďou na otázku, prečo ich dievča dostávalo. Podobne je to aj s fotkami v počítači.

Druhá epizóda je zrejme ešte lepšia než tá prvá, pretože obsahuje viacero nových a dôležitých informácií a vyšetrovatelia zisťujú, že majú dočinenia s ľuďmi, pri ktorých budú musieť využiť naplno určité psychologické metódy, či finty. Nakoľko je legálne robiť to, čo sa rozhodnú robiť v záverečných minútach, neviem odhadnúť, každopádne záverečný zvrat, resp. cliffhanger, bol pre mňa veľmi prekvapivý.

O prípade som nič nepočul, čo je samozrejme najlepšie, pričom už úvodný diel prinesie zopár zvratov. Ide o veľmi emotívny začiatok, matka je neustále v slzách a na pokraji nervového zrútenia a do toho musí polícia všetko riešiť s chladnou hlavou. No a objavuje sa pochopiteľne aj novinár, ktorý musí všetko zverejniť a tvrdohlavá obhajkyňa. Nič nové, ale v žánri účinné.

Osobne považujem rozhodnutie Gatissa a Moffata venovať sa tejto látke za niečo podobné, ako keď sa Cameron upísal Avatarom, Jackson King Kongovi alebo Nolan Dunkirku (veľmi subjektívny názor, upozorňujem). Skrátka prečo radšej nenatočili piateho Sherlocka a venujú sa niečomu, čomu sa môže venovať každý šikovnejší filmár a neriešia to, čo im ide najlepšie? Klady série som vyzdvihol pri poslednej časti, jej rozloženie do troch veľmi odlišných tretín, za ten hlavný zápor považujem, nech to vyznie akokoľvek nezmyselne, samotnú látku.