TomX2

Čakal som adepta na jeden z najlepších hororov roku, dostal som mysterióznu nudu. Nestáva sa často, žeby som nejaký film preskakoval, ale tu som inak nemohol. Okrem niekoľkých atmosférických záberov a hudby tu nebolo nič, čo by udržalo moju pozornosť. A nejde ani tak o individuálny problém, ako skôr o to, že je to proste zlé. V tomto roku vyšlo veľa lepších hororov a tento oproti ním nevyniká v ničom. Možno len v tom, že sa v ňom dejú divné veci, ale film môže byť divný aj bez toho, že by bol debilný. A Cobweb debilný je.

Ani neviem, či u mňa prevláda prekvapenie alebo sklamanie. Na jednej strane to už na prvý pohľad vyzerá ako totálna hovadina, na druhej strane pozitívne reakcie sľubovali niečo bizarné a vtipné. Bizarné to bolo len trošičku, vtipné nah ah. Ale bavilo ma to. Dej je svižný a hlúposti sa tam dejú prakticky neustále, nespomaľuje to a teda ani nenudí. Renfield ma naviac bavil - Nicholas Hoult ho stvárnil viac než dobre a scény z posedenia boli super. Ako prosté odreagovanie to neuškodí a vrámci možností som spokojný, ale že by išlo o nejakú extra vydarenú komédiu, to asi úplne nie. A Nicolas Cage ma irituje. Každým ďalším filmom viac a viac.

Russell Crowe ako charizmatický exorcista výborný, kradne si všetku pozornosť pre seba, len mu jaksi nemá kto sekundovať. Vyčnieva od svojich hereckých spoluhráčov až tak, že všetci pôsobia nudne, nevýrazne, ba priam až neviditeľne. Neznamená to, že by napríklad taký Franco Nero hral zle, ono tu len nebolo čo hrať. Celé to stojí a padá na otcovi Gabrielovi, ktorý tu sype jednu hlášku za druhou a je radosť sa na neho pozerať. Ale čo ten zvyšok? Pravda, Asmodeus je trošku ťažký oriešok, ale inak film nemá snahu byť vyložene ambiciózny ani sa vyvarovať rôznym klišé a veciam, ktoré boli v minulosti videné už kvadriliónkrát. Neostáva tak nič iné ako pozerať sa na celkom zručne natočené, ale inak v ničom špeciálne vymetanie diabla. Plusom teda ostáva Russell Crowe, jeho skúter a hudba. Čo je síce postačujúce na dôstojný horor, no už nie tak veľmi na tri hviezdy. Fun fact: Film je inšpirovaný skutočnými zápiskami otca Gabriela Amortha, najhlavnejšieho vatikánskeho exorcistu, ktorý spísal veľké množstvo kníh, pomer fakt/fikcia je však cca 20/80, preto tu ani nenájdete tag "podľa skutočnej udalosti". Ale je zaujímavé to porovnávať a neznamená to, že existencia tohto filmu je nutne na škodu.

Možno to na prvý pohľad nezaujme každého, ale kvôli tomu príbehu to stojí za pozretie. Toto je jeden z mála filmov, kedy obsah víťazí nad formou, ale nevýhodou je, že si na to treba počkať. A kým sa toho človek dočká, trvá to pekelne dlho. Prvá polovica filmu má slimačie tempo. Stavia sa na plazivej atmosfére, ktorá je tu a tam "obohatená" nevydarenými jump scarmi a príbeh sa odkrýva veľmi pomaly, ale stojí za to si počkať. V druhej časti sa tempo urýchli a trápne "strašenie" nahradí dej, ktorý sa konečne začne niekam posúvať a čo-to niečo vysvetlí. Miestami to síce vyzerá, že šliapne trošku vedľa, ale finále je nakoniec príjemne dojemné, že to na tie tri hviezdy stačí. Doporučenia hodné, ale len pre trpezlivých ľudí, ktorí ocenia zaujímavo prepletené príbehy.

Spokojnosť. Po dlhej dobe svieži a svojský horor, ktorý do "ghost horror" žánru prispieva niečo originálne. Spočiatku je to taká slušná zábava s prirodzenými a sympatickými postavami (ktoré sú mimochodom dobre zahrané), až dokým nepríde jedna konkrétna scéna. Potom sa to zvrtne. Táto jedna scéna je skutočne nepríjemná a asi prvýkrát po veľmi dlhej dobe som si pri horore (čistokrvnom, dôležité podotknúť) nevedel vydýchnuť a cítil sa blbo. Nanešťastie to v druhej polovici stratí dych a je z toho cítiť, že scenáristi už hrabali len tak z ničoho, aby sa ten film nejak dokončil (čomu sa popravde ani nedivím, v podobných hororoch totižto často býva nejaká "idea", ale stojí a padá na nej celý film, takže keď už je ukázaná, zvyčajne sa nevie čo s tým a teda sa buď neustále dookola opakuje, čo je ten horší prípad, alebo tvorcovia skúsia posunúť dej iným smerom a vymyslieť nejaké, často nezmyselné rozuzlenie), čo je škoda, ale v tomto prípade tvorcovia z toho vyťažili čo sa dalo, aby to dopadlo aspoň trochu uspokojivo. Pozitívnou správou je, že ten scenár nie je hlúpy. Samozrejme, tu a tam sa nájde nejaký logický kiks a tu a tam sa postavy zachovajú debilne, ale divák tak nejak chápe, prečo sa správali debilne a že ten logický kiks bol nutný, čo je rozhodne dobre. Vo výsledku tak ide o nadpriemerný filmový zážitok, ktorý stojí za pozretie, ale hodnotenie mu nechám také triezvejšie, keďže občas (najmä v druhej polovici) to naozaj slabne. Ale aj napriek tomu spokojnosť.

Pre mňa príjemné prekvapenie. Od filmu som nečakal veľa, pozrel som si ho viacmenej len zo zvedavosti, nakoľko Lumeta považujem za skvelého režiséra, no všimol som si, že v 90. rokoch už bol znateľný prepad kvality jeho filmov a chcel som vidieť rozdiel. A áno. Ten rozdiel tam je. Vidím ho. Asi polovicu času som bol presvedčený, že tomu dám "iba" tri hviezdy. Nutno však povedať, že slabinou filmu je jeho námet, nie dialógy. Tie písal Lumet vždycky dobre a ani tu nestrácajú na sile, vlastne sú ťahúňom celého filmu. Okrem celkom vtipných hlášok tu zaznejú aj vety precítené a ľudské - také aké mám rád. A ako sa tak film blížil ku koncu, uvedomil som si, že sa mi vlastne páči. V prvej polovici som mal z neho ešte pocit, akoby nevedel uchopiť štýl a tempo, akým sa bude uberať, ale ubehlo to pomerne rýchlo a najmä v posledných asi 40 minútach som si to už vyslovene užíval, pričom za najsilnejší moment filmu považujem scénu, kedy na súde vypovedá Dieselov bratranec - vtedy som bol zasa presvedčený, že tomu napálim aj tú štvrtú hviezdu. Tá je síce slabšia, istý pokles oproti predošlým Lumetovým filmom je tu viac než evidentný, ale stále je to dobrý film. A prekvapivo aj dobre zahratý. Zďaleka najväčším prekvapením je pre mňa Vin Diesel, ktorý v tomto filme ukázal, že vie hrať a prestal som ho vďaka tomu nemať rád.

Ako píše Gemini, dvojica Sidney Lumet + Henry Fonda = fail-safe. Dokázali to už vo famóznych rozhnevaných mužoch, týmto počinom to len potvrdili. Z napätia, ktoré títo filmári na malom priestore vytvárajú, by sa dalo krájať. Aj keď by niekto mohol povedať, že je ten scenár nepravdepodobný, musí sa mu nechať, že je brilantne napísaný - postupné odkrývanie pováh charakterov, sledovanie, ako sa každý jedinec za určitých okolností zachová (ten stres doliehal aj na mňa) a do toho hutne postupujúci dej, ktorý najmä v poslednej polhodine naberie také obrátky, až lapete po dychu. Prosto výborný film, ktorý od piatich hviezd delí snáď len pár nepodstatných osobných "výčitiek", ako napríklad to, že sa ma nedotkol na osobnej úrovni a nepohol mojím srdcom, čo ale nijak neznehodnocuje jeho celkovú kvalitu - je to fakt fakt fakt dobré.

Dávam štyri hviezdy, ale berte to len s rezervou, pretože mi tento malý film perfektne padol do nálady, čo by inokedy nemusel. Na malom poli je tu vyrozprávaný citlivý príbeh jedného muža, ktorého prenasledujú chyby a zlé rozhodnutia, a jeho dcéry, ktorá sa ho snaží poznať. Je pravda, že podobných vzťahových "otec/matka a syn/dcéra" filmov tu bolo veľa a tento jeden konkrétny možno nepríde s nejakou novou wow myšlienkou alebo hlbokým presahom, niekto by ho mohol označiť aj za "praobyčajný", ale pravdupovediac, komu na tom ešte vôbec záleží? Ide hlavne o pocity, a tie sa nádejnej režisérske v tomto režijnom debute podarilo vystihnúť na jedničku. Najväčšiu zásluhu na tom majú samozrejme herci (mladučká Zorka Horváth perfektne stelesňuje detskú roztomilosť, zvedavosť a naivitu a Gusztáv Dietz má ako problematický, ale v duchu správny a ľudský otec veľkú charizmu), ale film si ma získal viacerými vecami. Miestami (najmä v noci) sa mu darí vytvoriť veľmi melancholickú a nostalgickú atmosféru, ktorá sa dá cítiť, je smutná, ale veľmi príjemná a tento celkovo hrejivý a melancholický pocit umocňuje aj úžasne poskladaný soundtrack, ktorý je bez akéhokoľvek preháňania jeden z najlepších, aké som kedy vo filme počul.

Vedomostná relácia najnižšej úrovne. Pranostiky, tajničky, krížovky ani porekadlá ma nebavia, teda koncept súťaže mi nesadol, ale to nie je ten najväčší problém - stačí, aby bolo prevedenie zábavné a zaujímavé a aby moderátor dobre viedol celú show a problém je vyriešený, bavím sa aj tak. Avšak forma bola maximálne nezáživná a reči moderátora otravné (videl som len Vlastu Korca, u ostatných moderátorov to môže byť inak), ale ani to nie je najväčším problémom. Najväčším kameňom úrazu je réžia spolu s dramaturgiou, ktorá je uchopená veľmi neprofesionálne + scenár, ktorý si evidentne neprešiel žiadnou kontrolou, keďže toľko chybných otázok a odpovedí, ktoré v súťaži zaznejú, sa len tak nevidia. Proste Barrandov no, televízne dno.

Jedna z tých slabších vedomostných relácií, ale stále vedomostná relácia - tých nie je nikdy dosť. Martina Nikodýma celkom môžem, takže voči moderátorovi nemám žiadne výhrady, atmosféra aj miera zábavnosti je tiež fajn. Čo už môže trošku zamrzieť je koncept, nakoľko ide o jednu z tých komornejších a menej "akčných" súťaží, možno aj zatiaľ najsuchšiu, ktorú som videl. To samozrejme nemusí byť nutne zlé, keďže aj taký Duel je suchý, no ten bol zaujímavý aspoň v tom, že mal fakt ťažké otázky. Tu ťažké nie sú. Naozaj, ak sa súťažiaci pri nejakej otázke zaseknú, je to skôr z dôvodu, že sa potrebujú uistiť či počuli správne, než žeby nevedeli odpoveď. Až tak to ale nevadí, nakoľko ide predsa len o troška komornejšiu súťaž a ani tie čiastky nie sú až tak vysoké. Čo už zamrzí viac je formát, ktorý nedá vyniknúť všetkým súťažiacim a najväčším kameňom úrazu je hneď prvé kolo, ktoré má až smutne málo otázok. Zlé to nie je, ak to náhodou bude niekto niekde v mojej prítomnosti pozerať, tak sa pri tom zastavím, ale pravdepodobne sa na to nebudem pozerať s takým záujmom, s akým sa pozerám na iné relácie podobného druhu.