tron

Ono si treba uvedomiť jedno. George Clooney len za rok 2018 vďaka odpredaju spoločnosti vyrábajúcej alkohol, ktorú kedysi zakladal, zarobil cca 200 miliónov dolárov. A to nepočítame zárobky z reklám, napr. z tej na kávu, ktorá bežala aj u nás. 15-miliónový zárobok za Dannyho jedenástku je oproti tejto srande len trápne vreckové, ktoré ani nestojí za reč. Chcem tým povedať, že ak zarábate toľké peniaze, nie že nemusíte hrať, režírovať a produkovať filmy. Nemusíte nič. NIČ. Do. Konca. Života. George to ale s filmami nevzdal, lebo ho bavia, chce po sebe zanechať aj niečo viac, než len stámiliónové kontá (ehm) a túži rozprávať príbehy. A ja sa mu nečudujem, že chcel vyrozprávať aj toto retro. Je to príbeh plný klišé, ale takých, ktoré fungujú vždy a za každých podmienok. Podceňovaní športovci, ktorí sa dokážu odraziť od dna pomocou svojich vlastných síl a stať sa hviezdami, to je niečo, čo proste funguje, ak sa dobre natočí. No a toto je natočené... fajn. Neurážajúco, ale zároveň absolútne neprekvapivo a rovnakou mierou, ako ma mierne nudilo, som si paradoxne vychutnával ležérnu historickú atmosféru z dôb, kedy sa nežilo najľahšie. Ale kedy sa žilo? Clooneymu to zjavne robilo radosť a kameramanovi tiež. Ale vždy, keď vidím veslárov, spomeniem si na nezabudnuteľnú scénu z Fincherovej Sociálnej siete. No a hoc trvá len pár desiatok sekúnd, dvojhodinoví Hrdinovia v člne sa na ňu nechytajú. Tempo postupne uvädá a už na začiatku bolo ospalé, miestami až mdlé. Príbeh je rutinný, plný stereotypných postáv a nevýrazných hereckých výkonov. Callum Turner s imidžom mladého Richarda Gereho je prirodzený vodca a Edgerton je ako tréner akceptovateľný, ale príliš utlmený a neviditeľný, tento typ postáv by podľa mňa mal byť výraznejší, viac na seba stŕhať pozornosť, hoc chápem, že nie každý tréner musí byť hlučný kretén a sila niektorých je práve v ich istej... rezervovanosti?

„Ľahšie by bolo zabiť Road Runnera.“ Vrelo odporúčam, tron dáva 4* z 5. Neviem, ako to bolo v skutočnosti, ale pripadá mi to tak, že anglická herečka Sharon Horgan videla belgický seriál Clan z r. 2012 (aj keď ja osobne som si spomenul skôr na deväťdesiatkovú čiernu komédiu Milujem ťa na smrť s Kevinom Klineom), nevedela ho ani po rokoch dostať z hlavy a tak si povedala, že ako spoluscenáristika, šéfka výroby a dá sa povedať „hlavná“ herečka o 10 rokov neskôr ziniciuje írsko-anglicko-belgicko-americký remake. Zlé sestry sú občas predvídateľné a ste dva kroky pred hrdinkami (pes, mrazák). Občas doplácajú na to, že hneď na začiatku vidíme koniec, takže ak v prvej epizóde v truhle „pekne“ leží mŕtvy chlap, ťažko čakať, že sa v druhej stane obeťou brutálneho výbuchu a následného ničivého požiaru. Vadila mi postava hlavného poisťováka. Netuším, ako to majú tam u nich, ale ako Slovákovi mi takéto právomoci pripadali neuveriteľne pritiahnuté za vlasy. Nepoviem, ak by po sestrách šla polícia, ale tú zjavne celá situácia vôbec nezaujíma a považuje ju za uzavretú. Poisťovák síce vdovu zmanipuluje tak, že dá podpis na papier, o ktorom nič nevie, ale neviem si predstaviť, akého pekla by sa pán následne dožil (alebo radšej nedožil), ak by sa to prevalilo. A pitva mŕtveho manžela sa samozrejme VŽDY prevalí. Áno, na konci na to (konečne!) upozornia aj samotné postavy, ale aj tak mi to bilo do očí. Nepozdávalo sa mi ani to, ako sestry dobrovoľne podstupovali pomerne drastické ataky zo strany poisťovacieho agenta. Síce ho hrá syn jedného z mojich najobľúbenejších írskych hercov a tvorcom treba uznať, že sa ho snažia poľudštiť a hľadieť na jeho amorálne skutky skrz nezávideniahodnú sociálno-tehotenskú situáciu, no rušilo ma to. Pritom stačilo poisťovákovi neotvoriť dvere. Ale ony nie, vrhajú sa mu dobrovoľne na nôž, vedia, že príde a nemajú nič nachystané, ani naplánované, žiadne výhovorky, alibi, ani len neupozornia svojich rodinných príslušníkov, aby si v prítomnosti poisťováka radšej dávali pozor na jazyk, lebo poisťovák je poisťovák všade na svete: kým mu platíte vy, je všetko OK, ale akonáhle má platiť on vám, je probléme. Miestami som mal pocit, že niektoré sestry sú až udivené, že im na dvere zaklopal. Pritom dobre vedeli, že príde. Toto mi prekážalo. Samozrejme chápem, že nebyť „vyšetrovania“, žiadny seriál  by neexistoval, ale mali to skrátka napísať tak, aby to celé menej bilo do očí. Slizko mužný a mužne slizký dánsky herec Claes Bang žiari v úlohe, v akej by ešte pár rokov dozadu exceloval starý dobrý alfa samec Chazz Palminteri. Nie je to čisté zlo. A TO je realistické. Je to proste „len“ kretén, zakomplexovaný čurák, manipulatívny, zlý, zákerný, závistlivý, toxický a nepredvídateľný zmrd. Pýtate sa, kam by sme dospeli, ak by sme zabíjali každého blbca len preto, že je blbec, ale postupne sa všetky tie jeho drobné svinstvá nazberajú na takú vysokú kopu, že mu to budete priať. Nejde ani tak o to, že by herci podávali omamné a strhujúce výkony, ale skôr o to, že dostali k dispozícii výborne napísané úlohy. Mám problém vybrať si favoritku, ale asi by som sa rozhodoval medzi ústrednou Sharon Horgan (ktorá to má ako najstaršia zo sestier pevne v rukách), jednookou Bibi v svojskom poňatí Sarah Greene a pojašenou ťapou z Knicku Eve Hewson, ktorá stále niekam beží. Skrátenie o jednu dve epizódy by tomu určite prospelo, takisto by som zapracoval na spomínaných logických lapsusoch, ale inak určite jeden z najvydarenejších seriálov roka. Skvelý soundtrack, nákazlivé intro. Pravdupovediac, miestami mi to pripadalo ako od Tarantina.

Teda to bol ale zapeklitý trojuholník! Herecká, spevácka, módna a „iná“ celosvetová ikona Zendaya urobila strategicky majstrovský (a prezieravý) krok, keď prijala rolu v novom filme od Lucu Guadagninoa (Daj mi tvoje meno, Suspiria) a ešte ho aj produkovala. Žeby na radu kamaráta Chalameta z Dún? Pochopila, že ak to aj nebude hit, na svete sú (nesmejte sa) aj dôležitejšie veci, než peniaze. A hrať vo filme prestížneho Lucu sa medzi také veci nepochybne radí, taký intenzívny režisér s chuťou rozprávať príbehy a pritom zostať naďalej „svojrázne umeleckým“, sa rodí raz za desaťročie. Je fantastická. To sú ale aj Faist a O´Connor, ktorí na prvý pohľad nepútajú veľkú pozornosť a keď ich uvidíte prvý raz, poviete si, či sa to nedalo obsadiť lepšie. No každou ďalšou minútou vás majú viac a viac vo svojej hrsti a v strede sa pristihnete pri dvoch veciach: že vám na nich záleží a že to pokojne mohlo mať o hodinu viac. Súperi sú vzácny prípad filmu, kedy sa stávame svedkami dlhých dialógov a komplikovaného pitvania vzťahov a charakterov, ale vďaka perfektne napísaným rolám (a samozrejme presvedčivým hercom a výnimočnému režisérskemu vedeniu) to vôbec nepôsobí nudne. Naopak, visíte im na ústach, počúvate čo hovoria, záleží vám na tom a ak si hovoria škaredé veci, mrzí vás to a je vám to nepríjemné, lebo nevidíte postavy, ale reálnych ľudí z mäsa a kostí. Film je vďaka tenisovým scénam a sexy soundtracku dynamický a mimoriadne atmosférický. Potešil ma scenár, ktorý ma príjemne zaskočil tým, ako nechronologicky je rozprávaný a ešte viac tým, že to vôbec nie je neprehľadné, skôr naopak. A záver? Presne taký, aký mal byť a komu sa nepáči, ten nepozná Lucu.

Drobné spoilery. No dobre, dám tomu 4*. Ale nedám ich rád. Prvých 70% stopáže je jeden z najlepších hororov roka. Niečo tak znepokojivé, tiesnivé a mrazivé, sa zas až tak často nevidí. Pritom sa paradoxne nedeje nič explicitne nechutného (OK, pár detailov by sa našlo). Paradoxne (?), o to je to celé desivejšie, nepríjemnejšie, zovretejšie a intenzívnejšie. Cítite, hoc ste možno ateisti, že na tom, čo robia naši hrdinovia, proste niečo nie je v poriadku. Nie je to správne a zákonite to skôr alebo neskôr musí viesť k hnusným následkom. K tomu sympatické postavy (hoc sa na môj vkus občas pohybujú na hrane morálky, takže si to tak trochu zaslúžia), sympatickí herci (je medzi nimi chémia akoby sa naozaj poznali X rokov), skvelá kamera aj výprava (tie lesy!), postupne budovaná, v dobrom pomalá atmosféra. Film má skoro dve a pol hodiny a prvých 70% je fakt pecka. Myslel som si, že dej zostane v lesoch a rozpúta sa v nich peklo na spôsob Safe Haven. No a on sa dej následne vybral pomerne nečakaným smerom. Nechcem tvrdiť, že zlým, ale nebolo to skrátka ono, spadla tomu reťaz a späť do sedla to vyskočilo už len občas. Samotná koncovka s fotením predstavovala opätovný návrat k sympatickému duchu (ehm), ale cca 38 minút pred záverečnými titulkami na môj vkus napáchalo priveľké škody, nebol to smer, aký by ma nadchol, hoc samozrejme rešpektujem, že si ho tvorcovia vybrali, mali na to prirodzene výsostné právo. Len mňa ním proste príliš nezaujali. Napriek tomu, si to s prižmúrenými očami 4* zaslúži.

Ten úvod by bol strašný... keby sme každý tretí deň v správach nevideli reportáž o tom, ako 90-ročnej pani alebo 85-ročnému pánovi zavolal nejaký zmrd, povedal im, že je dobrý kamarát ich milovaného vnuka, ktorý mal pred pár minútami ťažkú dopravnú nehodu a aby mu policajti dali pokoj, musí dôchodca vložiť do obálky svoje celoživotné úspory a nechať ich v kríku pri činžiaku, kde býva. A keby sme nemali TV Osem, kde ak zavoláte nejakému čurákovi alebo čuráčke a nadiktujete týmto zavrhnutiahodným indivíduám svoj dátum narodenia, tak vám z neho vyveštia budúcnosť a dodajú, že ak budete dva týždne v kuse jesť kešu oriešky, vyhráte bilión bambiliónov, tieto skvostné informácie vás samozrejme stoja 10 eur/minúta. Čiže ten úvod je fakt strašný... a fakt realistický. Každopádne faktom je, že prvých cca 20 minút je takých ťažkopádnych a divných, že mi to pripadalo ako najhorší film Jasona Stathama za veľmi, veľmi dlhú dobu. No a potom sa to rozbehlo... a už nezastavilo. Nechcem komentovať špecifické momenty scenára, ktorý ku koncu ide temer do sci-fi. Nebudem spoilerovať, ale chcel som si búchať hlavu o stôl, keby... Keby nebol Statham taký nabúchaný. Keby nebol taký neohroziteľný, že John Wick je proti nemu bábovka, ktorá to každú chvíľu od niekoho schytáva. Keby rôznym osobám nehádzal do hláv poháre s čerstvo vytočeným medom (!). Keby to nemalo taký štýl. Keby sme v 90. rokoch nechovali niekoľko včelích rodín. A keby akčné sekvencie neboli také zručné. Nie je to najlepší akčniak roka, ale akonáhle sa rozbehne, ťažko ho zastaviť . Tvorcovia akoby si uvedomovali, že „všetko“ tu už bolo a tak sa s ničím nebabrú a dupú na plyn tak, že z jednotky tam šupnú rovno päťku a prekvapivo im to neskape (rotačák na pumpe... pochopil som to správne že ten chudák tam vybuchol?). Istým spôsobom to bola komédia, v ktorej záporák na hrdinu neustále nasadzuje nových a nových bitkárov, hrdina ich behom pár sekúnd vybúcha a potom záporákovi zavolá, aby ho o tom informoval. K tomu si pripočítajte dvojicu agentov FBI, ktorí chodia z miesta činu na miesto činu a neveriacky krútia hlavou. Neviem, či to bol zámer alebo nie, ale mne to (v dobrom) pripadalo fakt vtipné. Chcem dvojku. Ale naozaj Jasona v rámci filmu charakterizovali ako !chlapíka okolo štyridsiatky"???

„Viete, nie som len policajt. Som aj spisovateľ.“ – „Čítal som od vás niečo?“ – „Napísal som jednu knihu a druhá je na ceste.“ Film, aký na Slovensku ešte nevznikol. Aspoň mne osobne fakt nenapadá nič celovečerné, čo by sa naňho aspoň čiastočne podobalo za posledných, čo ja viem, 30 rokov. A predtým už vôbec nie. Hej, v polovici tomu na chvíľu spadne reťaz, scenár vykazuje dramaturgické nezrovnalosti (niečo mi ušlo, alebo ako vlastne dopadla trojitá vražda v osade?), nie som si istý, či by skutočne v 90. rokoch skorumpovaného politika s kontaktmi na náckov a skinhedov dokázal poraziť  ŤZP občan z ľudu a občas som mal pocit, že sa tvorcovia predsa len príliš utrhli a blbli len preto, že sa im podarilo do cameí nahovoriť isté tváre (nechcem spoilerovať), bez ktorých by to ale v konečnom efekte paradoxne bolo vyladenejšie. Niekedy je menej viac. Inak je to ale ozaj neskutočný film. Plný neuveriteľných hereckých výkonov (skvelý Gregor Hološka, ale báječní sú úplne všetci, vrátane dobrosrdečného Zdeňka Godlu, no všetko stálo na Hološkovi, ktorý veľmi dobre zahral rolu, ktorá sa výberom nevhodného herca mohla stať značným spôsobom nevydarenou), prekvapivo výborný audiovizuál (soundtrack, strieľanie na auto), kvalitne vystihnutej atmosféry a nálad spoločnosti počas špecifických 9O. rokov, šialených nápadov (turbovozík, kladka, paternoster) a krásne WTF momentov (zbrojný preukaz). Aj keď sa priznám, že nevedomky hajlujúci Róm v hitlerovskej uniforme trochu cez čiaru pripadal už i mne a to mám vo filmoch rád drsné vtipy. Také zábavné dialógy a báječné hlášky som v slovenskej kinematografii počul možno dva-tri razy v živote („Húkačku nepustíme?“ – „Nie. Tá sa púšťa len v zákonom stanovených prípadoch.“)

Tupý slasher ako z 90. rokov (z predvreskotovskej éry). Fakt nechápem, prečo čosi takéto niekto natočil v r. 2024. Bez ambícií, dobrých postáv, hercov buď kvalitných, ale nemajú tu čo hrať (chudák 87-ročný Bruce Dern), alebo proste hercov hrozných (tradične strašná Shawnee Smith alias Amanda zo Saw to rovno aj produkovala) a v lepšom prípade priemerných (Tyrese Gibson). Chýba i atmosféra, gore tu nie je skoro žiadne. Scenár príšerný, dialógy otras, vrah mdlý a jeho maska ešte horšia. Pôvodne som si vravel, že som v živote videl EŠTE mizernejšie vyvražďovačky a tak si táto z toho dôvodu zaslúži „až“ 2*. Ale viete čo? Nezaslúži, je to fakt sračka. A navyše ukrutne nudná. Kuriózne na mňa pôsobil intenzívny pocit, že pozerám minimálne druhé pokračovanie a nie „jednotku“.

Pravdupovediac som zaskočený, aké priemerné to je. Nechcem tvrdiť, že účasť Nicolasa Cagea vzbudzovala veľké očakávania. Nie po Honbe za pokladom Templárov, Rituáli a USS Indianapolis. Ale myslím, že má svoje dôvody účinkovať aj v sračkách. To, že v nich hrá, ešte teoreticky nič nevypovedá o tom, aký je to kvalitný/nekvalitný herec. V mojich očiach stále disponuje slušnou charizmou. Ale možno zo mňa len hovorí nostalgia (Con Air, Skala, Tvár toho druhého...), netuším. Faktom je, že scenár k filmu Arcadian je neskutočne priemerný, s nábehom na podpriemernosť. „Zlo“ (nechcem spoilerovať) nie je úplne márne, ale strašne na ňom vidno, že potrebovalo vyšší rozpočet. Oveľa vyšší. Napokon je to paradoxne (?) práce Cage, kto úroveň drží aspoň na 3*. Keby jeho rolu hral ľahko zameniteľný herec, bolo by to ešte slabšie. Poteší ponurá, tiesnivá, neveselá atmosféra vrátane prírody v podobe jesennej prírody, ktorá stráca farby, listy a život a ostáva len pochmúrnosť. Chybou možno bolo, že časom jednoduchý dej zaplnili postavami; s Cageom a dvoma mladíkmi by to bolo lepšie.

„To je na moci najzaujímavejšie. Keď ju máš, nemusíš o nej hovoriť.“ Krstný otec je moja obľúbená gangsterka, ale netušil som, že jej vznik bol snáď ešte väčšou. Je to však natočené takým ohromne feel good štýlom, že hoc sa občas niekomu brokovnicou rozstrelí hlava ako melón, neustále sa spokojne usmievate a ste nadšení, že môžete sledovať výborný seriál. Možno mi trochu vadilo, že Alberta nestálo žiadne veľké prehováranie Joea Colomba, aby súhlasil s natáčaním, ale zas Giovanni Ribisi si to natoľko báječne užíva, že je to fakt detail (a na konci je od mafiánskej linky upustené temer úplne). Dočerta, toto je tak feel good natočené, že i mafiáni tu väčšinu času vyzerajú ako sympatickí chlapíci, po ktorých ide „to hnusné FBI“. Z hercov neviem, koho spomenúť skôr. Ťažko by sme hľadali diváka, ktorého by neodrovnal výkon Burna „pošahaného Rakúšana“ Gormana. Strašne si to ale užíva tiež Matthew Goode ako odzbrojujúci Bob Evans. Miles Teller je boží bez toho, aby zvyšoval hlas, čo zvykne bývať dôkazom skutočnej autority a schopností danej osoby. Samozrejme Dan Fogler ako Coppola je fantastický, detto Patrick Gallo ako Mario Puzo (!). Zaujímavé je, že tvorcovia dokázali odolať a z prvoplánovo nesmierne vďačných rolí (Brando, Pacino...) urobili len cameá na hranici postrehnuteľnosti (Duvall, Caan). Potešilo ma, že mnohé legendárne zákulisné pikošky tu zostali, ale bez toho, aby sa na ne explicitne dlhé minúty upozorňovalo (pradenie mačky, Brandova neochota učiť sa texty, holý zadok, Indiánka na Oscaroch). Obvykle pri seriáloch zvyknem frflať, že minimálne jeden-dva diely sú zbytočné, pokojne sa to mohlo prepísať, prestrihať a výsledkom by bolo menej epizód, zato nabúchanejších. Ale z The Offer by som vystrihol možno pár desiatok minút za celú sezónu, určite ani jednu epizódu. To z The Offer tým pádom logicky robí jeden z kvalitatívne vyrovnaných seriálov roka 2022 plného úžasných scén (premietanie mafii, improvizovaná scéna večere, Sicília).

Moja manželka nepozerá horory, takže stačí, keď ja práve nejaký pozerám a ona sa omylom nachádza v rovnakej miestnosti a nechtiac zahliadne na obrazovke chlapa v maske s nožom, je zle. Keď ale videla finále Toxic Shark, smiala sa. Asi 10 sekúnd som si vravel, že šak ono to nie je úplné zlé, že už som videl v živote aj oveľa väčšie sračky a že si to aspoň 2* zaslúži. Ale nie, toto je ozaj plnohodnotná sračka s herečkami pripomínajúcimi kasting na porno a s digitálnym žralokom, ktorý reve (!). Nechcem scenáru ÚPLNE krivdiť, tak dám nenápadne palec hore za inováciu v zmysle, že niektorí infikovaní ľudia sa menia na zombies. Takúto divokú kombináciu som asi ešte nevidel (ak nepočítam legendárnu podvodnú bitku zombies a žraloka v Zombi 2).