Případ Dominici

Pozrel som si silne znepokojivý, ďalej dvoj-násobný, retro snímok, ktorý sa okrem iného zaoberá i 3-násobnou vraždou anglických turistov vo vidieckom Provensálsku, či kinematografický počin zároveň obsahuje i - mimoriadne zvláštnu, otváraciu sekvenciu, keď sa zrovna táto trojčlenná, čochvíľa i kompletne povraždená rodinka Drummondovcov, rozhodne kempovať hneď pri cestnej komunikácii, čo som si automaticky snáď vyvodil z toho, že sa predsa jedná o „výstredných Angličanov”, ktorí sú skrátka takýmto „bizarným” správaním povestní vari odjakživa, čo ale ešte nie je nič v porovnaní s tým, čo sa neskoršie na mňa chystá... Totižto, ak som bol povedzme na úvod, ako čajom poliaty, tak o malú chvíľu neskôr sa budem zase cítiť, ako horúcou vodou obarený, pretože sa pomaly ani nestačím čudovať z toho, aké priam podivuhodné, vyšetrovacie metódy používa nielen polícia, ale aj pokrivená justícia, kedy sa práve všetci snažia „objasniť” tento ohavný a brutálny, trestný čin, pri ktorom sú tiež neustále prítomní i „hyenistickí novinári”, čo akurát vytušili velikánsku senzáciu, až sa pomaličky začína rysovať i davová psychóza okolo väčšej rodiny Dominiciovcov, na ktorých sa vzťahuje hlavné podozrenie, keďže ich farma sa nachádza len ozaj malý kúsok od popisovaných udalostí, pričom až od tohto momentu to začína byť „extrémne zaujímavé”, lebo postupne sa niekoľko členov rodiny skutočne poriadne odfarbí, keď som si často hovoril, ten „človek je bez chrbtovej kosti”. A teraz si všetky tieto „ingrediencie” skúste následne spojiť dohromady, kde „šéfkuchár bez čapice”, Claude Bernard-Aubert, ukuchtil „prazvláštny guláš”, z ktorého mi mimochodom ostala akási záhadná pachuť v ústach, a to konkrétne z dvoch dôvodov: 1.) Mal som vskutku čudesný pocit z rezignovaného, hereckého prejavu protagonistu, čo mi na Jeanovi Gabinovi vonkoncom nepasovalo, no ale "niečo" si už teda počas svojej kariéry odkrútil, čiže mal právo byť opäť "mrzutým dedom" a po 2.) Celkový scenár a samotné, ako by som to taktne povedal, mierne chaotické spracovanie, z ktorého som pre zmenu mával rozporuplné pocity. / PS : Sledovanie filmu malo aj svoje pozítiva, ktoré si však divák musí nájsť úplne sám, avšak ak ich tiež niekde ponachádza... ? S hodnotením by som mohol ísť aj o stupeň vyššie, ale svedomie mi to ("momentálne") vôbec nedovoľuje, ale i napriek tomu neľutujem toto zhliadnutie, ktoré určite malo čosi do seba, alebo som bol iba maximálne znechutený a zhnusený z predchádzajúceho, vrátane i toho aktuálneho, politického-pokryteckého-propagandistického, (celo)svetového diania, kde mi v tomto prípade oveľa viacej prekážala režisérska vízia, než nadčasová myšlienka filmu, ktorú som aspoň dokázal plne (d)oceniť, i keď ponúka množstvo otáznikov... / (07.08.2022)

Zaujímavý prípad z 50. rokov, v ktorom sa miesi absolútna zmätočnosť, hrabanie sa v starých ranách, ktoré po sebe zanechala vojna, obraz vidieku, na ktorom má každý svoje vlastné tajomstvá a trináste komnaty, a kde nikto nechová priateľské city voči cudzincom a votrelcom na svojej pôde s kariérizmom policajných dôstojníkov, ktorí potrebujú len obetného baránka. Politické pozadie a historický kontext sú atraktívne aj dnes, ale prevedenie je miestami nezáživné, inokedy zasa vsádza len na herecký prejav a charizmu Jeana Gabina (jeho postava sama o sebe nepatrí k najlepším). Ten už však pôsobí skôr dojmom unaveného starca, ktorý by celkom rád zavesil hereckú kariéru na klinec. Celkovo istotne pre Francúzov dôležitý prípad komplikovaného justičného omylu plného klamstiev, krivých výpovedí a ich opakovaných zmien, nenávisti a vnútorných rodinných rozkolov, avšak mňa nestrhol. Navyše záver je zbytočný a len opakuje jasnú myšlienku filmu, ktorú tam musí vidieť každý. 65% (28.06.2014)

Jelikož mám francouzský filmy (a speciálně krimi) z tohoto období rád, tak jsem dopředu tak nějak tušil, co od toho asi můžu čekat. A co jsem od toho čekal, jsem taky dostal. Je to prostě taková poctivě odvedená práce s Jeanem Gabinem v pro něho dost příznačný roli, kdy ostatní herci jsou tam spíš jenom do počtu. Potěšil mlaďas Gérard Depardieu v jedný z jeho prvních rolí, i když teda za celej film řekne asi 4 holý věty. Jinak film se má odehrávat v letech 1952-53 a objevily se tam nějaký nedobový auta, což bych viděl jako drobnou vadu na kráse. Za trochu větší vadu považuju asi tak poslední 2 minuty filmu, kde se divákovi dost polopatisticky vysvětluje, o co tam vlastně šlo. Tohle vysvětlování tam bylo jaksi navíc. Film má teď tady hodnocení 71% a s tim bych se celkem shodnul. (01.12.2017)

Niekoľko komentátorov postrehlo istú paralelu s filmom Heroín. Áno aj v tomto filme stvárňuje Gabin patriarchicky založeného otca rozvetvenej rodiny. Ale zatiaľ čo v Heroíne je to patriarcha vládnuci pevnou rukou, ktorý sa nezaľakne gangstrov, ani štátnej moci, tu je to patriarcha poriadne za zenitom, ktorého zrádzajú vlastní synovia a ďalší príbuzní, takže ovláda nanajvýš spomienky na lepšiu minulosť a stádo kôz. Film ma sklamal od chvíle, keď si rodinka Angličanov ustlala na krajnici cesty a odvtedy sa neudialo nič, čo by ma primälo dať tomuto filmu aspoň tri hviezdičky. A dodatok tie dve hviezdičky iba potvrdil. Gabinova filmografia by neutrpela, ak by v nej tento film chýbal. (06.07.2015)

V histórii civilizácie bolo ľudstvo mnohokrát svedkami justičných omylov či nespravodlivých rozhodnutí. Film Aféra Dominici, vystavaný z veľkej časti ako hraný dokument s uvádzaním historických a súdnických detailov, sa venuje skutočnému prípadu, kde medzi vraždou, odsúdením a oslobodením s rehabilitáciou došlo k celej sérii najrôznejších, mnohokrát neskôr odvolaných rozsudkov vrátane trestu smrti. Dychberúce nekonečné vyšetrovania a výpovede plné klamstiev, pretvárky, pošpinení i otcovskej obetavosti, odohrávajúcich sa v doprovode neustálych zvukov a bleskov novinárskych fotoapáratov ukazujú, že stačilo k tomu prakticky iba malé podozrenie a rafinovane ošetrený plán v súlade so zákonom. Veľmi dôležitou súčasťou je potom záverečný epilóg z úst reálneho advokáta. Výborná podívaná s hereckým majstrom Jeanom Gabinom v čele, ktorý tu stvárnil osobitého pánského farmára, nešťastnú to obeť veľkého procesu... (90%) (Challenge Tour 2019: 52 rokov filmu za 52 týždňov) (08.01.2019)