Režie:
Bertrand BlierKamera:
Bruno NuyttenHudba:
Stéphane GrappeliHrají:
Gérard Depardieu, Patrick Dewaere, Miou-Miou, Jeanne Moreau, Brigitte Fossey, Isabelle Huppert, Gérard Jugnot, Thierry Lhermitte, Rita Maiden, Claude Piéplu (více)Obsahy(2)
Bezstarostná jízda a la française sedmdesátých let. Jean-Claude a Pierrot jsou dva cyničtí pobudové, chuligáni, zloději, neurvalci a mnoho dalších podobných přívlastků dostanou na své cestě po Francii. Co vlastně chtějí? Zahnat nudu, naplnit život bezbřehou provokací společnosti, šosáků a měšťáků, kdo ví. A možná to ani sami nevědí. Chvíli si nasazují masku misogynů, jindy něžných ochránců žen plných porozumění, někdy jsou to jen sprostí zloději. Dvojice Patrick Dewaere a Gérard Depardieu, oba téměř stejně staří, plují svou sebezničující cestou s perverzní grácií a vulgárním šarmem. Cestu jim zkříží divy francouzského filmu jako Jeanne Moreauová, Miou-Miou, mladičká Isabelle Huppertová a Brigitte Fosseyová. Režisér Bertrand Blier je synem zesnulého herce Bernarda Bliera. Proslavil se již v polovině 70. let jako tvůrce eroticky provokativních filmů, jejichž hrdiny jsou nejčastěji sexuálně frustrovaní muži. (Česká televize)
(více)Recenze (115)
Žeby zrovna i niečo na spôsob naprosto kultovej Bezstarostnej jazdy vo francúzskom vydaní, kde sa vskutku zároveň asi zamiesilo aj na mnoho ďalších, a k tomu azda i podobne koncipovaných, kontroverzných príspevkov [povedzme trebárs čosi i na daný charakter Mechanického pomaranča], na aké si totižto práve teraz ani hneď tak rýchlo určite [ne]spomeniete, tak sa teda skrátka zvyčajne ksichtili títo titulní Buzíci pod taktovkou Bertranda Bliera, ktorý chcel vari tentoraz za každú cenu iba strašne šokovať [čo sa ale celkom míňalo účinku], a ktorého otec - Bernard - filmový herec; sa koľkokrát stihol zaskvieť vo francúzskej kinematografii, iba toľko na margo k danej veci, keď teraz by som snáď už konečne rád prešiel i k hlavnému definovaniu titulných [ANTI]hrdinov, ktorí sa počas necelých stodvadsiatich minút môjho reálneho času - stihli toľkokrát povystrájať všelijakých vylomenín naozaj od výmyslu sveta, že som to zrejme ani nestihol zakaždým vždy správne spočítať, koľko toho sa vlastne v tomto, podľa mňa - predsa trocha viac samoúčelnom titule, stihlo »filmovej škody« napáchať, o čom by v podstate vedeli dokonca priamo prednášať najmä: dvaja ústrední, francúzski, ďalej mimoriadne skazení, nadržaní a perverzní protagonisti Jean-Claude & Pierrot, ktorí boli tak extrémne posadnutí «sexuálnym harašením», že na tom sa postavil úplne celý, základný kameň tohto experimentálneho kinematografického diela, s obzvlášť improvizovaným cítením. • Podotýkam, že hlavní hereckí predstavitelia v náležitých stvárneniach Gérardom Depardieuom a Patrickom Dewaereom, sa doslova akoby »utrhli z reťazí«, že im nebývalo absolútne nikdy nič sväté, vrátane i „kamarátky do dažďa,” Marie-Ange, v priam explicitnejšom podaní prostredníctvom francúzskej herečky Miou-Miou, vlastným menom Sylvette Herryová, kedy mimochodom tento, ozajstne vydarený TROJLÍSTOK - vôbec nemával akékoľvek zábrany a bariéry pred nikým a pred ničím; proste by som daný titul definoval, ako sakramentsky kontroverzne ukotvený, ktorý si toho dovolil pomerne dosť v rámci svojej celej prezentačnej štruktúry, no súčasne to na mňa začalo pôsobiť až samoúčelným spôsobom s nulovým vytriezvením postáv, ktoré to ani nijako extra zvlášť zase nemali v úmysle; skôr presne naopak, normálne som sa miestami poriadne [za]čudoval, že im stručne-jasne, ktokoľvek na blízku - silne neklepol po prstoch, keďže si zo dňa na deň dovoľovali čoraz viacej, kde to zachádzalo do neuveriteľného extrému, čo by sa maximálne mohlo stať jedine v nejakom divokom sne. • Technicky kvalitne spracované, no o scenáristickej stránke sa to povedať asi ani príliš nedá. ()
Gerard Depardieu /Danton, 1492 - Dobyti raje/ zacinal teda v peknych uchylarnach. Nepoviem ani slovo, keby si zahral autistu a la Dustin Hoffman, blazna, mentala, psychopata, psychopatologa, mylovnika obstaroznych hajzlbab ... ale takuto uchylarnu? Depardieu sa zhostil svojej ulohy tuna navyse podozrivo dobre - potom vznikali domnienky ci Depardieu je mozno skryty gay. No a za seba ked si pomyslim na Stanislavskeho metodu taxa mi hned urobi zle. Ne, ne, tento vykal mne sympaticky veru nie je : 5 % ()
Namísto motorek povětšinou kradená auta (ale také vlak, bycikl nebo prostá chůze) a místo předávaného jointu společné sdílení zprvu naprosto netečné ("Mně to nevadí.") a na sexuální objekt degradované, posléze však čím dál iniciativnější "kadeřnice". Tenhle způsob bezstarostné jízdy je jak výsměchem maloměšťácké morálce, tak ironickým komentářem ke konceptu tzv.volné lásky. A když ve výkřiku "poníženého" Pierra: "Zasraná Francie! Kamkoliv přijdu, cpou mi ho do zadku!" změníte název státu, jste rázem doma. ()
Dva nesympatičtí zlodějíčci sváděj ženský všeho druhu a slovem sváděj nemyslím zrovna něžně, nebo galantně. Erotické scény jsou dosti odvážné a "děj" se táhne tak odnikud nikam ve stylu vzpoury proti jakýmkoliv autoritám. Díky skvělým hereckým výkonům je to ale dobrá podívaná. Takhle mladýho Gérarda Depardieu a ještě v takovéhle roli jsem opravdu nečekal :) ()
Mám docela rozporuplné a rozpačité pocity. Asi jsem poněkud prudérní, protože i když mi nahota a sex ve filmu nevadí, vadí mi, když se tak děje sprostě, bezcitně, jen pro ten samotný akt. A i když celkem chápu, že ti dva mladí zlodějíčci na nic jiného nemyslí, štve mě, jak jim ty pipiny lehce a bez odporu podléhají. Světlou výjimkou je epizoda s Jeanne Moreau, té jsem rozuměla a věřila jsem ji. Ona jediná také dokázala oběma hlavním protagonistům skvěle sekundovat i herecky. Jinak je to prostě taková pánská jízda. A i když Dewaere i Depardieu hrají jak o život, pořád jsem čekala na tu černou tragickou tečku na konec. A nedočkala jsem se. ()
Galerie (35)
Photo © Universal Pictures France (UPF)
Zajímavosti (24)
- Film se natáčel od 16. srpna do 8. října 1973 a to mj. v oblastech Valence (Drôme), Rouen (sekvence kolem věznice Bonne-Nouvelle), Le Touquet, Stella-Plage (Pas-de-Calais), Luc-sur-Mer (Calvados), Caen (sekvence u vchodu do Monoprixu), Guilherand-Granges (sekvence u supermarketu Mammouth, ze kterého se v roce 1998 stal Auchan), Eymeux a 3 km podél staré Route Nationale 92. (classic)
- Obsazení Jeana-Clauda (Gérard Depardieu) a Pierrota (Patrick Dewaere) se ukázalo jako obtížnější, protože Bertrand Blier chtěl duo „à la Laurel a Hardy“ s vysokým a nízkým mužem. Pro roli Jeana-Clauda chtěl Blier „jemného herce, křehkého darebáka“. Gérard Depardieu, jehož filmová kariéra se skládala z vedlejších rolí, právě četl román a snažil se vnutit jeho autorovi. Blier však měl pocit, že herec neodpovídá jeho představě o postavě kvůli své „drsné“ stránce. Depardieu přesto dělal vše pro to, aby ho přesvědčil, denně navštěvoval producentovu kancelář a přesvědčoval ho, aby mu roli dal. Přestože se mu to producent snažil rozmluvit, Blier si nakonec Depardieua vybral. (classic)
- Trailer k filmu je parodií na seriál Les Shadoks (od r. 1968). (classic)
Reklama