Obsahy(1)
Živé obrazy z doby Alexandra Dubčeka, ktoré sa striedajú s prítomnosťou. Rozporuplná Dubčekova osobnosť ako symbol oslobodenia i neistoty. Film o odhodlaní k utópii, po ktorej príde trest. (RTVS)
Recenze (2)
Veľa zaujímavých vecí a takých sond do mysle a duše Alexandra Dubčeka. To všetko bolo ale sprznené prítomnosťou Kňažka a Budaja, ktorí na čerstvom vzduchu dýchajú cez handru, ale ešte trápnejší bol retardovaný poloplešat Zala, známy to zvrhlík, ktorý sa rozpráva s bustou ako pomätený. Škoda, inak veľký človek to bol a zasluhuje si viac, ako dokument, ktorý je jasné orientovaný proti súčasnej slovenskej opozícii. Ale čo čakať od provládnej RTVS. ()
„Ľudí s morálnou čistotou je málo!“ Kto vie, ako to vtedy vlastne bolo... Ja si len pamätám, že meno Alexandra Dubčeka sme smeli vyslovovať doma len tichým hlasom za zavretými dverami. Zakázané meno počas normalizácie. Vidieť v tomto dokumente Miloša Jakeša, ako posudzuje, čo sa v roku 1968 udialo, ma však dvíhalo zo stoličky. Akoby zabudol, na ktorej strane on osobne stál. Mimochodom, veľmi mi utkvelo v pamäti, ako v správach hlásili, že Dubčekovo auto havarovalo. U nás na Slovensku je taký čierny vtip: „Kedy mal naposledy na sebe Mečiar monterky? Keď šteloval brzdy na Dubčekovom BMW". Ešte raz, kto vie, ako to bolo? ()