Psí poslání

Krásny film, ktorý som videl za týždeň trikrát a tešili sa z neho dospelí i deti. Spočiatku som vlastne na hodnotení ubral, dal som len 4 hviezdy. Ale postupom času som sa zamyslel, že počas roku 2017 asi nevyšlo nič lepšie, nič ľudskejšie, hoci je príbeh je hlavne o zvierati. Kto mal psa, prežije toho v tomto snímku oveľa viac ako iní ľudia a intenzívnejšie. Film prinesie emócie, slzičky, ale i veľa zábavy. A to ja o filmy o psoch nemusím, no toto a Hačikó je veľká výnimka. Veľmi príjemné, citlivé a zábavné. (10.01.2018)

Som psickar a na film som sa dost tesil, ale nejak ma to vôbec nebavilo. Nie je to ani dostatocne dojimave a ani zabavne. Nemam rad tento epizodny styl filmov v ktorom sa rychlo strieda viacero pribehov, takze si ma ziadny z nich nestihne ziskat. Vsetci tí psi sice boli roztomili, ale vôbec ma nezaujali ludske postavy a tym padom sa u mna nedostavili ani ziadne emocie, ked sa na konci kruh uzavrel a pes sa stretol so svojim pôvodnym panom. Jedine, co sa mi pacilo, boli epizodky medzi psom a kocurom. Tie boli fakt vtipne. Zvysok je sterilny priemer. 4/10. (13.05.2017)

Lasse Hallström opět potvrdil, jak se mu daří točit silné, emotivní a lidské (či zvířecí) filmy. Psí poslání je spolu s Hačikem správnou ždímačkou citů, ale nemohu si pomoct, nepřišlo mi to laciné. Možná je to tím, že psí oči zkrátka fungují lépe než celá řada herců snažících se na plátně vyjádřit emoce. Ke cti tomuto filmu slouží také fakt, že se tu objevují i úsměvné momenty. Ve všech ohledech snímek šlape tak, jak má, tudíž nemám problém mu dát plný počet hvězdiček. (15.05.2017)

Lasseho Hallströma tak trochu podezírám, že je zakuklený romatik. Nemá potřebu diváka zabavit, jako spíš rozbrečet. Ty dojemné příběhy jsou ovšem tak líbivé, až jsou na hrně kýče. Rpzdělení do pěti příběhů by mohlo fungovat, ovšem neúměrné délka jednotlivých epizod tento nápad trošku shazuje. Nenabízí žádnou převratnou hloubku. Jako příběh pro deštivé odpoledne to nemusí být špatné, hlavně pro ty, co mají chuť si pobrečet. (16.02.2018)

„Pripravený!“ Ak je Hačikó váš milovaný film a vyhľadávate snímky o psoch, nemali by ste si túto pozrieť, pretože hlavný psí hrdina v nej zomrie niekoľkokrát, čo je pre fanúšikov psích filmov skutočne príšerná trauma, pretože obvykle sa dva týždne spamätávajú z filmu, v ktorom pes zomrie „len“ raz. Psia duša je pre fanúšikov psích filmov povinná záležitosť. V strede pôsobí skratkovito, uponáhľane, WTF (sorry, ale vážne si nemyslím, že ak polícia hľadá unesené dievča, dá psovi privoňať k jej oblečeniu a potom ho VOZÍ V AUTE po celom meste, pes má hlavu vystrčenú z okna a ŇUCHÁ!!!) a zrejme sa dosť strihalo (niečo mi hovorí, že von išiel minimálne ešte jeden pes, ale môžem sa mýliť). No silný úvod a akceptovateľný stred vytvoria sľubnú pôdu pre dojemný koniec. Mozaikový scenár umožňuje tvorcom v jednom filme divákovi ponúknuť nielen smútok a plač, ale i radosť, hravosť, vtip, šarm a zábavu. Len mi nie je jasné, prečo starý Ethan skúsil na túlavého psa práve ten fígeľ so skokom po chrbte. Ale OK, nechám to tak. Knižka má tiež svoje chyby, ale ako film, i ona je ako celok pôvabná a pre psíčkarov povinná jazda. Sú v nej veci, ktoré by ste vo filme hľadali zbytočne a naopak, vo filme sú veci, ktoré by ste zbytočne hľadali v knihe. V knihe je napr. drastický koniec, ktorý sa vo filme vôbec nevyskytuje. (21.06.2017)