Království pavouků

Nedávno som sa rozprával s kamarátkou, ktorá má velice silnú arachnofóbiu. Nič hrôzostrašnejšie ako pavúky pre ňu neexistuje. Má z nich panický strach. No a práve ona mi doporučila snímok z roku 1977, ktorý sa volá "Kráľovstvo pavúkov". Vraj je to nesmierne desivý horror o pavúkoch. V duchu som si povedal, že mňa len tak nejaký pavúči horror neprekvapí, už som ich videl mnoho. Ale nakonec musím uznať, že to bolo dobré. Naturálna klasika. Žiadne lacné digitálne triky či nevierohodné atrapy pavúkov. Živé tarantuly. *** (19.10.2017)

Ne že bych měl něco proti tarantulím, nebo přímo trpěl arachnofobií, ale i tak jsem při sledování tohoto snímku měl docela nepříjemné mrazení v zádech. Respekt před herci, kteří na sebe pavouky nechali sázet po desítkách. Pokud jste však vysazení na ubližování těmto chlupatým členovcům, filmu byste se měli vyhnout - ne zrovna málo jich ve filmu je zašlápnuto či přejeto koly auta. Jinak Království pavouků ve svém žánru funguje slušně. Když dokážete překousnout trochu pomalý rozjezd a příliš doslovné anti-DDT poselství, čeká vás nakonec poměrně slušný hororový zážitek. (05.06.2021)

Arachnofobie nepřekonána, ale na rok 1977 docela mazec. O dobrém scénáři a nějakém napětí se mluvit moc nedá, ale ono v podstatě stačí vidět stovky živých tarantulí pohromadě. A takhle to vlastně asi má vypadat. vzpomenu-li si na některé a jiné zvířecí horory, kde dané potvora ani není pořádně vidět. 69% (15.01.2016)

Úplne márne to nie je. Tvorcovia nielenže použili živých pavúkov, ale rovno aj najväčších a najchlpatejších. Ich obete sú obalené v pavučinách a zaručene mŕtve, čo je pôsobivé. Pôsobivá je i posledná scéna, z ktorej mrazí (napriek tomu, že je trápne kreslená). Problém je... vo všetkom ostatnom. Tak hlavne, pavúky, tie veľké a chlpaté, by som síce hladkať nechcel, ale nemôžem povedať, že by mi pohľad na ne spôsoboval nočné mory. Takže horor s pavúkmi nepokladám za horor v pravom zmysle slova. Nevidím na tom nič strašidelné, hororové. Jediný dobrý horor s pavúkmi bola Arachnofóbia s Johnom Goodmanom, inak len samé béčka, céčka a televízne blbosti. Väčšina „hororových“ scén v tomto filme vyzerá tak, že vedľa postavy sa objavia dva tri pavúky, začnú po nej loziť, postava vrieska, zatmievačka. V (kvázi)najdesivejšej scéne hlavný hrdina srandovne skacká medzi pavúkmi. V inej stopercentne živých pavúkov zabíjajú kolesá policajného auta. Skutočne úbohá a odsúdeniahodná neúcta k životu a zvieratám. Ďalší problém je v postavách, ktoré sú úplne nezaujímavé, podpriemerné, hrané netalentovanými a nesympaticky sebavedomými hercami (jeden z najarogantnejších kreténov Hollywoodu Shatner). Podstatnú časť minutáže sme nútení bezmocne sledovať strašne nezáživnú romancu medzi veterinárom a mladou pipkou. Navyše to občas pôsobí až ako western, čo je wtf. Pozornosť, hoci tiež negatívnu, si zaslúžia aj geniálne pavúky, ktoré sa do zabarikádovaného domu rafinovane dostanú komínom a vedia zistiť, že týpek je deratizér a chce na nich z lietadla zhodiť otravu. Tak mu samozrejme vlezú do kabíny, počkajú si, kým vzlietne a krátko po štarte ho odrovnajú skôr, než to stihne urobiť. Wau. Zvláštne je i to, že raz stačí, aby vás pavúk pohrýzol a ste za pár sekúnd tuhí a potom ich veterinár odhadzuje holými rukami a minimálne raz ho pohryzú, no on je v pohode. Nechápačka. Po Čeľustiach (1975) sa s podobnými zvieracími horormi roztrhlo vrece, no zakaždým sa ukázalo, aký génius Spielberg bol, že z takéto blbého scenára dokázal dostať taký špičkový, dodnes áčkarský horor. Dva roky pred Kráľovstvom pavúkov vznikla Invázia obrích pavúkov a v roku 1977 okrem Kráľovstva boli nakrútené ešte podobne ladení Mravci s Brianom Dennehym a Tarantula s Tomom Atkinsom. (24.10.2017)

Rozbeh je príšerne pomalý. Mŕtva krava, kecy okolo toho. Mŕtvy pes, kecy okolo toho. Mŕtvy býk, ďalšie kecy. Ale keď začnú odkvecať ľudia a naši hrdinovia uviaznu v zabarikádovanom baráku, film sa celkom rozbehne. Len škoda, že v ňom uviaznu 15 minút pred záverečnými titulkami. Remeselne postačujúco zrežírovaný popcornový "horor" vo westernovom kabáte, trpiaci predvídateľným, z desiatok podobných filmov (napr. Vtáci) pozliepaným scenárom. Akonáhle sa na scéne objaví nová postava, viete čo s ňou bude. Ale jedno sa musí nechať - vo filme je naozaj veľa naozaj živých tarantúl - a herci ich chytajú do rúk, akoby nič! (04.06.2004)