Vyvrhel z pekla

Pokiaľ ide o gore D´Amatov Absurd rozhodne môže konkurovať slávnejším vyvražďovačkám svojej doby. A to aj napriek počtu zabití, ktorý je vcelku nízky. Brutalita vrážd je však zarážajúca a z hľadiska žánru pozoruhodná. Najmä tých z úvodu filmu, ktoré súvisia s deštrukciou hlavy obetí (lekárskou vŕtačkou či cirkulárom na drevo). Hoci sa Absurd tvári ako pokračovanie D´Amatovho hororu Antropophagus (1980), nadväzuje naň naozaj iba veľmi voľne. Vlastne tieto filmy spája iba šialený výraz neprehliadnuteľného Georga Eastmana v úlohe zabijáka. Kanibal Karamanlis z Antropophaga sa v Absurde takisto mení na gréckeho psychopata Tanopulosa, tentoraz bez kanibalských ambícii, ktorý však dostane viac priestoru. Dôvod jeho vražednej fúrie zostáva nejasný (jeho meno je zrejme nešikovnou narážkou na Tanatosa, gréckeho boha smrti) a celkovo vyznieva ako nedomyslený. Po bezradnom a trochu trápnom uvažovaní o ňom a jeho dopadnutí, ktoré vypĺňa jadro filmu sa divák predsa len dočká strhujúceho finále, ktoré umocňujú pocity strachu z uzavretého priestoru domu a zaujímavé grafické zobrazenie násilia. Absurd určite patrí k vrcholom D´Amatovej tvorby a môže zaujať aj dnešných priaznivcov hororu. (25.07.2010)

Diela Antropophagus alebo Bui Omega od trashmajstera Joa D'Amata radím do zlatého fondu talianskeho brakového hororu ( V mojom rebríčku medzi vyššie postavené snímky The Beyond a House by the cemetery od Fulciho a Ghosthouse Umberta Lenziho), vyznačujúceho sa schopnosťou premeniť svoje nedostatky v charakteristické plusy. Nelogické chovanie postáv, mŕtvolne pomalý vývoj dela a iracionálne radenie nadmerne krvavých výjavov v kombinácii s talentom pre výber prostredia a záhrobnou syntetizátorovou hudbou vytvárajú špecifickú atmosféru rôsolovitej nočnej mory, ktorou dokážu filmy stále fascinovať divákov a uchovávajú v sebe veľkú časť príťažlivosti starej európskej hororovej školy. __ Avšak Fulci, Lenzi a ani D´Amato pri svojej veľkej produkcii lacných brakov nevytvorili len snímky hodné uznania a poskytujúce bizarné rozkoše, čoho jasným dôkazom je aj pokračovanie Antropophagusa, predstavujúce skôr okaté vykrádanie Carpenterovho Halloweenu než zaujímavé trashové dielo. Antropophagus 2 nielenže (očakávane) neobsahuje ani gram carpenterovej remeselnej zručnosti, ale nenapĺňa ani paradoxné kvality spomenutých hororov. Fušerske remeslo, obligátna krvavosť, surovo negramotný kus napodobeniny neprodukujú svojvoľne pomalým tempom plynúce nočné mory, ale predstavujú len surový základ D´Amatovej produkcie bez pridaných hodnôt. __ Antropophagus 2 je najnudnejšou, najtopornejšou možnou podobou slasheru, neschopne napodobňujúceho zaoceánske vzory a talianska absurdnosť, nelogickosť, prehnaná krvavosť... tu obnažujú svoje silno babrácke korene. __ D'Amatov film je pripomenutím, že talianskym hororom nie sú len podarené snímky, ale hlavne hromada vädnúceho odpadu - aj keď miestami odpadu veľmi zábavného a naozaj usmievavo naivného. (05.09.2016)

Extrémně slabá honička na nezničitelného zabijáka v níž se kloubí nuda se špatnými efekty a diletantskou režií. Film postrádá jakékoliv tempo či děj a v podstatě se jedná jen o tupé přeskakování mezi scénami s brutálními výjevy, které jsou spojeny chatrným dějem. Paradoxně jsou však tak otřesně natočené, že se stávají hlavním kamenem úrazu. Gore absolutně nefunguje a snímek se pyšní tak amatérskými triky a efekty, že jsem v některých pasážích pochyboval o tom, zda sleduji skutečně neamatérské a plnohodnotné dílo. Nula od nuly pojde a jediné co stojí za zmínku, je herecký představitel Faráře, který roztomile paroduje legendární ikonu Belu Lugosiho. (24.08.2005)

Brutálny béčkový horror zo začiatku osemdesiatých rokov minulého storočia. Nechutné, odporné, samoúčelové, silne krvavé gore scény a takmer žiaden dej. V tých časoch sa podobných snímkov v Taliansku natočilo hodne. Tento si však pamätám dodnes. Tiež si spomínam, že v nelegálnej video distribúcii to frčalo pod názvom "Vyvrheľ z pekla". ** (08.02.2008)

Tak u téhle videonasties kultovky dost dobře nechápu, proč se na ten seznam vůbec dostala. Brutální scény jsou tu asi tak čtyři, přičemž ani v jedné toho není moc vidět, scény zobrazující nahotu a sex tu pro změnu nejsou žádné. To už i moderní komerčnější záležitosti jako Hostel nebo Frontieres by se na nějaký podobný seznam hodily lépe. Prvních patnáct minut diváka možná zabaví syrová atmosféra (tak typická pro sedmdesátkový eurohoror), no následující víc než hodinu spasit nedokáže. Absurd je nezáživně natočený trash, jehož kultovnost je naprosto absurdní. Takže asi tak. Dvě hvězdy za atmosféru, dobrého záporáka (do jiného filmu s ním) a scénu s opékáním hlavy v troubě. (02.09.2008)