Ve znamení kříže

Když si uvědomím, že film Ve znamení kříže byl natočen už v r. 1932, smekám! Vynikající! Samozřejmě, vždycky se dá vytknout to či ono, z mé strany třeba scény v aréně - dlouhé a snad i trochu zbytečně se snažící o atraktivitu - ale to na výsledném dojmu nic podstatného nemění. Dodávám, že dívat se na film zobrazující dekadentní, psychopatem ovládaný a přepychem, nemravností a zvrhlostmi prolezlý Řím, má v r. 2014 do sebe cosi znepokojivého. Jistě se nabízela paralela dekadentního Říma se současností i mnoha předchozím generacím, ale neblížíme se dnes k něčemu podobnému až příliš rychle? (16.04.2014)

Jeho výsosť Cecil B. DeMille, kráľ vysokorozpočtových produkcií zlatého veku Hollywoodu naservíroval dve dekády pred obdobím sandálových veľkofilmov opus, ktorý by bol v neskoršej dobe istotne silným súperom ku ,,Quo Vadis?" a vzhľadom ku kvalitám týchto oboch počinov by sa len ťažko našiel víťaz. Podobnosť so Sienkiewiczovým románom je skutočne badateľná, treba však dodať, že film bol nakrútený podľa hry Wilsona Barretta a nie podľa poľského autora, ako mylne uvádza databáza, i keď nepochybne vychádzal z knižnej predlohy. Hlavný atribút príbehu, znamenie kríža, ako symbolu Krista prijali kresťania až omnoho neskôr a vo svojich začiatkoch bola znakom náboženstva ryba, nie kríž ako je to ukázané tu, no môže byť otáznym, či sa tohto omylu nedopustili tvorcovia zámerne na zvýraznenie ústrednej idei rozprávania. Dôležitejšie je však, že film má v sebe všetky esencie silného diváckeho zážitku, ktoré nijako nevyprchávajú ani po vyše 80 rokoch! V úchvatnom úvode vidíme horieť slávny Rím a nad tým všetkým Nera ako hľadá v plameňoch múzu. Nasleduje ,,klasická" zápletka s viacerými pamätnými momentami a zlatým klincom je takmer polhodinové finále v aréne Kolosea. DeMille známy svojim vysokým profesionálnym prístupom nie je svojej povesti nič dlžný ani tu. Kamera je vynikajúca a na svoju dobu pôsobí mimoriadne moderne, kulisám nechýba patričná veľkoleposť a herci, aj keď poznačení typickým líčením doby 30. rokov (úsvitu zvukového filmu) hrajú takmer bez akéhokoľvek pátosu a prehnane zvýraznenej teatrálnosti nemej éry.. Táto miera civilnosti mi vadila len u Nera v podaní Charlesa Laughtonam, kde som čakal nielen iný hlasový prejav, ale tiež viacej veľkých gest a póz na zvýraznenie jeho typickej (i keď neobjektívnej) karikatúry. Svieži, moderný prístup je viditeľný tiež v odvážnosti niektorých scén, o ktorých si cenzori museli svojho času myslieť svoje a DeMillovi prešli s veľkým počudovaním. Nejde len o nahú Claudette Colbert, provokatívne vystavujúcu na obdiv svoje vnady počas kúpeľa v mlieku s ktorého si usrkáva dvojica mačiek, prípadne o lesbicky podaný tanec Nahého mesiaca; vyvrcholenie týchto provokácii (ktoré však nechcú len lacno dráždiť zmysli diváka, ale dodať forme zaslúžený punc výnimočnosti) je bitka hordy trpaslíkov s amazonkami v aréne, kde svojou bizarnosťou oživia rad trocha fádne preplácaných výstupov s krokodílmi alebo namaskovanou gorilou. Podobný záver malo aj neskoršie ,,Rúcho". (20. hodnotenie, 6. komentár k filmu) (31.07.2013)

Na snímek jsem se díval hlavně proto, abych si připomněl něco, co ještě vzniklo před přijetím Haysova kodexu a co tedy obsahovalo scény, které se později nenosily. Je osvěžující vidět lechtivější záběry i v americké produkci černobílé éry. Docela by mě zajímalo, jak by některé filmy vypadaly, kdyby kodex nebyl přijat. DeMille ukazuje, že by to rozhodně nebylo k neprospěchu věci. (02.10.2014)

Film dokonale nablýskaný, v tom byl pan DeMille nepřekonatelný. Ten svůj dekadentní Řím snad seskládal podle obrazů sira Lawrence Alma-Tademy. Dokonce mne napadlo, že natočil náboženský film jen proto, aby mohl přes cenzuru protlačit všechny ty senzační násilné a erotické scény. Tedy, rozhodně si na nich dal náramně záležet, byť i scénám křesťanských setkání vdechl působivý "biblický" patos. Claudette Colbert v roli neřestné císařovny Poppaey je velmi přesvědčivá. (24.10.2015)

Rok výroby 1932. Čiže obdobie, keď cenzúra ako taká, vôbec neexistovala. A Cecil B. DeMille to náležite využil a hlavne v záverečných krvilačných hrách v Colosseu nechal ( hlavne dobového ) diváka pocítiť brutalitu a surovosť vtedajšieho rímskeho systému a jeho nemenej krutých a beštiálnych obyvateľov. Je ale paradoxné, že filmovú cenzúru spustili s prispením vlády práve vo filme umierajúci kresťania. Rímsko-katolícka cirkev zariadila, že Hollywood už nikdy nebol ako pred tým. Výborný ranný veľkofilm s hlbokou myšlienkou, zopár nezabudnuteľnými scénami a technicky výborným spracovaním. (10.07.2017)