Naruto: Šippúden

Zpočátku se to jeví jako superseriál, sice dvě minuty trvají dva díly nebo tak něco(už si to moc nepamatuju), ale v nadšení tvůrcům drobnou chybu prominu a hltám každý další díl. Krize se dostaví, když už mám stávající díly zkouknuté a rozhoduji se mezi koukáním na fillery a mangou. Inu, přečtu si mangu a zde je ten problém - seriál už není zajímavý, hudba už nezní tak krásně a na zhoršující se animací zdeformované postavy se nedá koukat. A tak seriál odvrhnu a sháním se po jiném. Jsem zklamaná a když se k němu chci po čase vrátit, narážím na samé fillery. Je to škoda a připadá mi to jako zrada, když se zamyslím, jak by to asi vypadalo, kdyby seriál s počáteční kvalitou dojel až do konce. (Bohužel, konec mangy se taky ne a ne dostavit. Tvůrce se asi nepoučil z toho, jak to dopadá, když se něco zbytečně protahuje. Takový naředěný inkoust.) (03.07.2010)

Největším mínusem celé série je jednoznačně málo Temari. :) Ne, vážně, je odporné, že vše už je jen Naruto a Sasuke a ostatní postavy jsou ponožky s dírou na palci: Vyhodit, nebo použít ve chvíli nouze. Pochybuju, že se někdy dozvíme něco víc o vedlejších postavách. Ach jo, jakýs to měl, Kishimoto, potenciál, dokud ses na ostatní nevy*ral.... I přesto 4*. (07.10.2012)

Každý má niečo čo mu robí radosť. Veľa ľudí má koníčky a záľuby. Medzi nie patrí aj pozeranie seriálov. V poslednej dobe ( už je to 10- 20 rokov ) sa veľmi rozmohlo sledovanie anime. Veľa ľudí podlieha stereotypu, že ak je niečo podľa nich „kreslené” tak to je o ničom a pre deti, že to nemá žiadnu výpovednú hodnotu. Keď to ešte nazvú „čínske rozprávky pre deti” je človeku až do plaču. Ja pozerám len Naruta a nič iné. Neverili by ste ( ak ste jedným s tých čo som spomenul ) aké posolstvo a akú hodnotu môže mať niečo také a obzvlášť Naruto. Japónci sú v tom geniálny, že robia všetko precízne, nič nerobia na 50 %. To ako dokážu, zvlášť v tomto prípade, pracovať s problémami dnešnej doby, ľudských problémov a ako vedia vstúpiť hlboko do duše, to nevie žiaden americký seriál a nikdy ani nebude. Všetko závisí na kultúre. Japónci sú vzorom poslušnosti a ctia si tradície. Práve z tradícií vychádza celý tento príbeh. Neuveriteľne množstvo postáv, jutsu ( útoky ) a predmetov vychádza práve z japónskych legiend a mýtov. Keď s tým raz začnete a máte cítenie pre tento štýl umenia, ak sa nebojíte povoliť uzdu fantázii, ak máte v sebe to malé dieťa a nevadia vám animácie, tak si to zamilujete a dostane sa vám to pod kožu. Dej sa začína rozvíjať už od prvej časti úvodného seriálu ( Naruto ) a toto je priame pokračovanie. Je neuveriteľne vyspelé oproti prvému, ktoré je tak trochu naivné a určené výsostne pre deti. Tu sa všetko vysvetľuje, komplikuje, divák sa každou časťou dostáva viac do obrazu a deja. Pre mňa je toto najobľúbenejší, najlepší, najprepracovanejší seriál aký poznám a nikto ma nepresvedčí o opaku. Je to právom seriál, ktorý je u mňa na prvom mieste. Každý si tu nájde svoju obľúbenú postavu, s ktorou sa stotožní. Veľmi mi zaimponovala japónska kultúra, rešpekt, ktorý si preukazujú ( dokonca niekedy aj nepriatelia ), spôsob reči, komunikovania, jednoducho všetko. Ide tu naozaj o viac, než len rozprávku o vymyslenom svete a ľuďoch v ňom. Má to skrytý ( a možno ani nie skrytý ) podtext. Ukazuje nám, že ľudia sa neprestanú zabíjať a nenávidieť pokiaľ si neporozumejú a že bez lásky nie je nenávisť, lebo ak niekoho miluješ a prídeš o neho, začneš nanávidieť. Zakončím to citátom z tohto seriálu : Sometimes you must hurt in order to know, fall in order to grow, lose in order to gain, because life's greatest lessons are learned through PAIN. ( By PAIN ). 100 %. (04.02.2017)

Kakashi ma naučil, že nikdy nesmiem opustiť svojich priateľov. Jiraiya ma naučil, že aj tie najťažšie veci dokážem silou vôle. Itachi ma naučil, že žiadne obmedzenia nesmú prekročiť bratskú lásku. Minato a Kushina ma naučili, do akej miery sa môže rodič obetovať pre svojho syna. Sakura a Hinata ma naučili, že láska nepozná prekážky. A Naruto... No Naruto ma naučil veľa vecí ale hlavne ma učil aby som sa nikdy nevzdal! To je všetko čo som sa naučil. Ďakujem. (29.11.2012)