Milý Johne

Hrozne nudné, nezáživné, s plochými postavami a toľkým patetizmom, že by sa mohol aj týždeň v kuse predávať a stále by niečo zostalo. Čo s mňa týka, absolútne nechápem ľudí, čo idú dobrovoľne niekam za hranice do vojny, šíriť tú akože svoju demokraciu. A ešte aj byť na to hrdý. Je to hnus. A dramatické aj romantické scénky tiež vyzneli do stratena. 30/100 (16.06.2018)

Boj za americké ideály po romanticku. Drama, jehož vyvrcholení je divákovi tak trochu ukradené, spojilo dva velké snílky. Ještě stále trochu uznávaný Lasse Hallström a velkou částí publika proklínaný Nicholas Sparks, který sází na romantické pohledy do dálky, procházky v rozkvetlých loukách nebo snění nad dopisy. Vše zabalené v teplých barvách. Tak to prostě musíme brát nebo se vyhnout velkým obloukem. Nikdo nás totiž nenutil nastoupit. (06.05.2015)

Milý John má v mojich očiach jednu veľkú výhodu. Tatum aj Seyfriedová hrajú pomerne uveriteľné postavy a hrajú ich pomerne prirodzene. Takto nejako sa ich vzťah mohol vyvíjať aj v skutočnosti. Lenže sme vo filme a ten potrebuje nejaký zaujímavejší konflikt. Jeho absenciu Hallstrom nahradzuje kvázi puzzle hrou, keďže sa dej odohráva behom niekoľkých rokov a tak môžeme trochu aj skákať v čase. Bohužiaľ to filmu nijako zvlášť nepomáha. Ďalším dôvodom krčenia pliec je samotný Hallstrom, ktorý posledných pár rokov (s výnimkou Hačika) točí na autopilota a akoby ho ani nezaujímalo, akú látku. Jeho filmy tak strácajú jeho ľahko charakterizovateľný rukopis a stal sa z neho remeselník. Dear John je celkom fajn filmík, ale viac mu svedčí televízia ako plátno a neviem si predstaviť, že by som ho mal celý vydržať v kine. 50%. (05.07.2015)

Dlouho jsem si říkal, proč je tu tak kritické hodnocení a při sledování filmu mi to ke konci pomalu začínalo docházet. Je to všechno tak kýčovité a vy už víte druhou půlku filmu, co se bude dít. Tím se sami ochudíte váháte, zda má cenu tedy dál koukat nebo ne. Co když to přeci jen dopadne jinak? Nedopadne. Tenhle případ to není. Pár krásných dopisů bylo, ale v té hromadě se vytratily. A proto se mi z pěti hvězd ztratila trojice. The end. (17.04.2010)

Keď som videl tento film prvý krát s prepínaním radil som ho medzi svoje najlepšie romantické filmy aké som videl, bol som zlomený v láske, cítil som sa sám a bol som veľmi smutný a tento film ma akosi vtiahol a dal pocítiť, že som ten John, naviac Tatum je môj obľúbený herec, takže som sa rýchlejšie vcítil. Začína a prebieha to pekne na pláži, v samostatných domčekoch. Ide o jednoduchú lásku, keď chlapík upúta dievča, navzájom sú si sympatický, sú v podstate rovnaké tiché a romantické povahy, tak im stačia dva týždne, aby sa zaľúbili. Ich láska prebieha potom skôr listovou formou. Po nečakaných udalostiach sa všetko zmení. Ukazuje to, ako človek niekedy ďaleko od svojich milovaných na nich zabúda a keď sa vráti vyčíta si, čo robil. Akosi sa však tento film vyhol spod kontroly, lebo odlúčenie a lásku po rokoch spojili pre šťastný koniec na tvrdo urobenou chorobou iného partnera, páčila sa mi však tá následná anonymná pomoc. Tento film nie je o prázdnych konverzáciách, prežíva sa srdcom, je tichý, ale pritom srdce hovorí a spoznávanie sa prebieha skôr cez intímne listy. Mimochodom pekne sa tu poukazuje na to, ako dokážu zblbnúť ľudí klamstvom, či patriotizmom, aby slúžili v armáde a plnili záujmy mocnejších. Ľudia si neuvedomujú, že keby nebolo vojakov, museli by si účty vybavovať vládcovia ako kedysi v dávnych časoch ako vo filme Trója a neumierali by a nezabíjali sa pre pomstu dobrí a nevinní ľudia na oboch stranách. Takisto vojaci zranení pre lásku a s rôznymi duševnými poruchami, či duševne zranení sa vybíjali priamo v bojisku, ale tu John pochopí, že je vlastne len opracovávaná minca, pešiak v rukách americkej armády presne podľa potrieb na ktoré ho chcú použiť. Avšak následne sa nepochopiteľne vracia do vojny, čo akoby pošliapavalo samotný film, lebo si odporuje. Toto je príbeh o tichej láske dvoch sŕdc, kde nie je nič nové, ale vyžiari to úsmev a príjemný pocit. (14.07.2012)