Môj otec Gulag
Režie:
František PalonderScénář:
František PalonderKamera:
Vladimír BiskupičHudba:
Marcel PalonderObsahy(1)
Jeho prvé meno bolo Jan Kawasch. Toto meno mu dala jeho mama do rodného listu, ked sa narodil na Sibíri. Druhé meno Jan Vrana dostal po tom, ako sa jeho matka druhýkrát vydala po návrate z Ruska. Tretie meno – Jan Antal prijal od svojej manželky. Ani jedno meno nie je jeho vlastné. Nepozná svojho otca, nevie či sa narodil z lásky, alebo z násilia. A nevie, kde je jeho vlasť... Dokumentárny film približuje príbeh muža, Jána Antala, ktorý sa pred 57 rokmi narodil v sibírskom gulagu nespravodlivo odvlečenej Slovenke. Po prvý raz v živote prichádza spolu so svojou dcérou na miesta, kde sa narodil a prežil prvých šesť rokov života. Odchádza na koniec sveta s jedinou otázkou: ” Poznali ste môjho otca?”.
► 2. miesto v súťaži dokumentov na 13. ročníku Medzinárodného festivalu televíznych filmov a programov Zolotoj buben v Chanty-Mansijsku (Rusko) (oficiální text distributora)
(více)Recenze (14)
Ako sa varia dejiny, Osadné a teraz znova zaujímavý a smutný dokument o márnom hľadaní otca v dedinkách bývalých sibírskych gulagov. Radko to v závere svojej recenzie popísal presne , ale predsa len, hlavne tí mladší, ktorí si nevedia vybaviť čo presne Stalinove gulagy znamenali , odporúčam pozrieť výborný film na túto tému Pochovaný na sibíri, vydaný u nás spoločnosťou Řitka video.Nemá zmysel rozpisovať sa o hrôzach , ktoré tam ľudia zažili. Príbeh pána Antala z Kežmarku je zaujímavý a spolu s ním sa archív za archívom a kilometer za kilometrom približujeme k jeho rodnému mestu na konci sveta. Nečuduje sa , že z bývalého tábora ostali len ruiny, veď ako sám trefne poznamenal: "Načo by s toho robili múzeum, veď kto by kvôli tomu chodil na koniec sveta." Aj keď názov dokumentu prezrádza , že jeho putovanie bude márne , čas strávený pri tomto dokumente za stratený nepovažujem. Na záver musím dodať, že je radosť mať v dnešnej dobe dcéru , ktorá je ochotná sa na takú dlhú cestu s otcom vydať. V rámci svojho žánru čistých 100%, tak si predstavujem dokument. ()
Velmi slabě zpracováno. Jedinou záchranou bylo určité množství dobových záběrů, fotek, které ale bohužel s věcí přímo nesouvisí. Zápory: celá cesta i natáčení dcerku viditelně nebavilo; nesmyslné otázky v češtině pokládané starousedlíkům; celý dokument vyzněl hrozně uměle; Ján Antal působil, jak špatný herec, než osoba se zájmem k putování po vlastních kořenech v rusáckým gulagu. ()
Pátranie po otcových koreňoch v rodnej Sibíri ústi do patetického objatia Slováka s ruským mužikom uprostred blatistej cesty a rozvalín rodného baraku. Veď možno tam sa v detstve spolu hrávali. Bezútešnosť, srdečnosť, bordel, pátos, absurdita, krása i des. Rusko je také. Videodenník cesty z Kežmarku na Sibír oživujú archívne zábery. Komentár popisuje okrem osudu matky, násilné odvlečenie ďalších siedmych tisícok Slovákov do pracovných lágrov. Pozoruhodné sú rešerže sovietskych archívov. Matrikárky ochotne odomykajú miestnosti plné spisov a citujú z podrobných správ. Všeobecný nedostatok hodnoverných zdrojov nie je teda spôsobený bordelom v sovietskej evidencii, ale tým, že cesta k informáciám je pre záujemcov často zarúbaná. Tu sa podarilo, pretože oficiálne ruské inštitúcie sa podieľali na výrobe filmu. Hoci to, čo sa protagonisti priali dozvedieť sa, z papierov nevyčítali. Historická poznámka: Násilné únosy a deportácie začali 6. 10. 1944, dňom vstupu Červenej armády na Slovensko. Vykonávali ich útvary NKVD (Ľudový komisariát vnútorných záležitostí - zložka ČA) a vojenskej kontrarozviedky SMERŠ (Smerť Špionam). Dôvody: 1. akútna potreba nahradiť nedostatok pracovnej sily v ZSSR po II. svetovej 2. spacifikovať obyvateľstvo, aby nikomu nenapadlo protestovať voči rodiacemu sa boľševizmu. ()
Dokument, z ktorého som sa veľa nedozvedel, len hral na city. Hlavný protagonista tiež neuspel vo svojom hľadaní aj keď pátranie po koreňoch ma zaujalo. Nuž našťastie už tie veci nám snáď nehrozia, dúfajme že sa ľudstvo poučilo. Dokument však dosť slabý a prvoplánový. 01.12.2012 - Dnes som si film pozrel znova a musím uznať, že až tak zlý, za aký som ho mal, nebol. Už si nemyslím, že hral na city. Hlavný protagonista sa skutočne snažil, viac už asi urobiť nemohol, napriek poloamatérskemu dokumentu, napriek mnohým rozpačitostiam, poukázal na stavy v gulagoch, na vraždy, znásilnenia, kanibalizmus, úmrtia chlapov, žien a detí, od hladu, chladu a chorôb, či neponechávanie si detí, zamlčovanie rodičov a najmä ma dostalo to číslo 30 až 40 tisíc odvlečených Slovákov do gulagov a to ešte nehovorili o občanoch Sovietskeho zväzu. Taktiež mapa so zakreslenými tábormi. Jedna vec sú oficiálne počty mŕtvych, ďalšia tie odhadované a ďalšia tie s mŕtvymi deťmi a podobne, s istotou sa dá povedať, že tam zomreli na desiatky miliónov ľudí, hrôza je slabé slovo, Gulagy spolu s nacistickými koncentračnými tábormi spôsobili hrôzu aká nemá v histórii Zeme obdobu. Záverečné slová tej dievčiny, už tu spomínané sú krásnym záverom, taktiež spolu s rečou hlavného protagonistu pri kríži. ()
Video možno zhlédnout zde. Pátrání Jána Kawasche po vlastních kořenech je podané zajímavě. Otce na jeho pouti do rodiště doprovází jeho dcera, jejíž závěrečná výpověď je emotivní, ale zároveň tvoří pěknou pointu. Samotný pořad vhodně kombinuje vzpomínání Jána Kawasche s výkladem historiků. Dokument obohacují dobové záběry i rekonstrukce odvyprávěného příběhu. ()
Galerie (2)
Photo © Archiv STV
Reklama