O bozích a lidech

Človek je spoločenská bytosť, potrebuje pre rozvoj svojej jedinečnej osoby spoločenstvo, ktoré ho podrží. Takéto spoločenstvo tvorí aj partia trapistov v severnom Alžírsku. Spolu jedia, spolu sa modlia, spievajú, slúžia dedinčanom, a spolu idú až do konca... Poctivá trpezlivá filmárčina pre trpezlivého diváka, ktorý čaká od filmu niečo viac. Slovo, príbeh jednoduchého života, múdrosť. Ticho. (23.07.2012)

Trochu nudný film o tom, že náboženský fanatizmus ľuďom neprospieva a je úplne jedno, akého boha vyznávajú. Chýbalo mi nejaké zblíženie sa s postavami, ktoré bolo zvládnuté až na konci (Labutie jazero), ale to už bolo neskoro. Pôsobí to skôr ako dokument, kde dej plynie bez prekážok a silnejších momentov, čo je podľa mňa škoda, pretože potenciál bol podľa mňa vysoký. 30 % (23.10.2013)

Mohli bychom tenhle film oznacit jako nabozensky. Jenze tohle oznaceni by odradilo celou radu divaku. A tak o tomto filmu muzu mluvit spis jako o filmu o hledani. O hledani viry, sebe sama a moznosti, ktere stejne nakonec vsechny konci stejne. Prave ta (ne)moznost volby je silnym motivem ve filmu Des hommes et des dieux. Mnisi v klastere L' Atlas se vlivem okolnosti museji rozhodnout, zda odejdou ze sveho domova, anebo zda zustanou. Jednim ze zlomovych okamziku je stedrovecerni vecere, kdy mnisi oslavuji prichod Syna Boziho. Misto nej prijde tak rikajic ke stolu nekdo jiny. Nekdo, kdo mnichy donuti premyslet o sile sve viry a o budoucnosti. Dej sice ubiha pomalu, ale vsechno se deje tak nejak prirozene. Proto (a z duvodu toho, ze artove filmy je treba podporovat a sledovat) davam filmu vsech pet hvezdicek. (23.07.2011)

Jelikoz byla projekce tohoto filmu ve Velkem sale, jednoznacne nejlepsi "spaci" zazitek tohoto festivalu. Vadilo jen zbytecne presvetleni nekterych scen, coz me budilo ze spani. Film pojednava pouze o klasteru v Africe a nic jineho ve filmu prakticky nenajdete. Vetsinou se na platne vsak zpiva, ano, zpiva, v podani mnichu, nejake ty jejich nabozenske texty. U toho fakt neslo neusnout. (10.07.2010)

Najpravdivejšia veta príde asi v strede filmu: „Ľudia nikdy nepáchajú zlo tak ochotne, ako je to v mene náboženstva.“ Aktuálne máme takýto názorný príklad v jednom peknom náboženstve zvanom islam. A pritom tí fundamentalisti ani korán nečítali, nepoznajú ho, nerozumejú mu, len sa nechajú hlúpo zmanipulovať. Aj toto tu môžeme vidieť. Pozabíjať ľudí, ktorí nikomu nič zlé nerobia, naopak pomáhajú okoliu, to si vyžaduje naozaj nulové svedomie. Snímok ukazuje skutočné udalosti z jedného neznámeho miesta presvedčivo a zrozumiteľne. Nebyť mnohých modlitebných scén, mohlo to byť aj za 5 hviezd. Predzáverečná scéna s hudbou z Labutieho jazera bola poetická. (04.08.2016)