Obsahy(1)
Pôvodná televízna inscenácia. Nedokončený príbeh jedného poznania. Televízny film o chorobe tela, ktorá môže priniesť i chorobu duše. Na príbehu mladučkej Nade sa tvorcovia snažili zobraziť krehké pradivo vzťahov, ktoré môžu človeku pomôcť dostať sa zo zovretia choroby. Film nemá ambíciu byť analytickou informáciou o diagnóze. Chce byť apelom, aby si ľudia uvedomili, že choroby tela môžu privolať i smútok duše, stratu istoty. (oficiální text distributora)
(více)Recenze (10)
Iste, jednotlivec nie je dokonaly, ale paradoxne sa pohybuje (mal by sa) po ceste dokonalosti. Niekedy o tom viem, inokedy som zaslepeny. Neviem, ci to sposobila atmosfera „pochmurnych“ a zahrobnych sviatkov, ktore maju nevyslovitelny zdroj cerpania poznania a energie, ale trochu poobednajsieho nedeľného casu vyplnila STV 2 a jej snimok „Anorexia mentalis“. Tendencia autora zurivo prepinat prec z kanalu verejnopravnej dvojky zostala zablokovana. Na konci som si uznanlivo hovoril, ako bolo mozne takyto snimok natocit v 1991. Skladba, dej, vyborny hudobny doprovod, hlavna predstavitelka, vcelku „artova“ kamera robili dobry dojem. Dojem akychsi minulych atmosfer, rodinnych vztahov. Na urcite malom priestore ma prinutili odpovedat si nie na medicinske otazky, ale zalezitosti vsednych dní. Mam ale podozrenie, ze snimka by inak vyznela za inych okolnosti. Samota, poobednajsie sero, „dusicky“, rozvadenosť v rodine mali urcite patrný vplyv na podvedomie, to som si vedmý, hoci z atmosferou snimku nemali absolútne nic spoločné. Co uz, vysvetlovat nie je potreba, medicinske hladisko nezodpoviem, ide o tazku psychologicku problematiku bez casu a priestoru a odbornosti ju vysvetlovat. Pozrime si radsej tento nenapadny pribeh. (videné za záhadných okolností 31.10.2010, TV) ()
Tak už chápem, prečo Monika Hilmerová vyzerá aj pred päťdesiatkou tak mlado. Veď ona v sedemnástich vyzerala na trinásť! Pri hodnotení estetického zážitku ešte treba spomenúť, že Studenková vyzerala v čase natáčania naozaj fantasticky, až človek zaplače, keď sa dnes pozerá namiesto dôstojne starnúcej hviezdy na kilá plastu. Film nebol ničím prevratným, ale je dobré, že sa pripomenuli aj takéto problémy, kde je vám najväčším nepriateľom zrkadlo. Ja to vlastne ani neviem pochopiť, je to fakt že mentalis. ()
,,TO NIE SÚ FRANCUZÁKY, TO JE BÁSEŇ." ,,RADŠEJ SI HUBU NEOTVÁRAJ, ABY TI Z NEJ TÁ BÁSEŇ NEVYPADLA." __ Nepatrím k tým ľudom, ktorí skalopevne zatracujú našu televíznu filmovú tvorbu (resp. tvorbu našej verejnoprávnej) a pokiaľ nezabudnem na jej vysielanie a pokiaľ vtedy inde v TV nič interesantnejšie nejde (čo v poslednej dobe ozaj nejde), rád spoznávam projekty najmä z 90. rokov nakrútené o obyčajných ľudoch (nie takých, ktorí sa vydávajú za obyčajných, pritom bývajú vo vilách za desiatky miliónov a majú aspoň tri autá, ako to býva v poslednej dobe zvykom) a ich ,,obyčajných" problémoch. Toto je jeden z dobrých príkladov takého filmu, síce nie je nijako objavný, no dokáže zaujať, mňa o to viac, že som si v nej okom lahodil na krásnej, mladučkej Hilmerovej a ľahko som jej tak odpustil ako jej trocha nevyrovnaný výkon, taktiež nevkusné handry z tej doby. Odborným poradcom bol Doc. MUDr. Ľubomír Vražda. (43. hodnotenie, 3. komentár k filmu) ()
Důležitá slovenská televizní inscenace z doby faktického úpadku slovenského filmu. A o to je to cennější zážitek. Anorexie mentalis patřila mezi mladistvými 90. let mezi nejvýraznější ohrožení na životě. Osvěta měla teprve přijít. A toto byl první krok. Skvěle zahrané mladičkou Hilmerovu, která dokázala sehrát vše od nadějné studentky až po naprostou trosku. Rodičovských rolí se velmi citlivě ujali Studenková a Dočolomanský. Jen mne trochu mrzí, že se dodnes nezměnil přístup ke způsobu komunikace s rodinou a jídelníček, kterým se měla nemocná opět vrátit do života byla tradiční nemocniční šlichta. Na reprízách by se nemělo šetřit ani na Slovensku, ani u nás. ()
"Ty si sa zbláznil, dať vlastné dieťa do blázinca?!" Nová doba si žiada nových ľudí, pokiaľ možno dokonalých. O to sa snaží končiaca ôsmačka/začínajúca gymnazistka Hilmerová, stíha byť žiačkou s vyznamenaním, chodí na angličtinu a stíha aj aerobik. Kazí jej to vlastná psychika precitlivelá na poznámky spolužiakov a tiežperfekcionistickej matere Studenkovej ohľadne telesných objemov a veľkostí oblečenia, až z toho uteká na záchod a vrhá do misy guláše a francúzske zemiaky starostlivo vyvárajúcej babky Prechovskej. Skutočný stav vecí správne zhodnotí až lekár-odborník otec Dočolomanský po návrate zo zahraničnej stáže a pohotovo potomkyňu nechá hospitalizovať na psychiatrii, kde sa ju pokúšajú proti jej vôli dostať do správnych koľají. Inscenácia z krátkeho obdobia po prevrate, kedy v slovenskej televízii ešte vznikala dramatická tvorba, niekedy trošku kŕčovito reagujúca na problémy nových časov, dialógy občas ťahajú za uši, konfekcia a frizúry občas prinútia zdvihnúť obočie, ale duch doby je zachytený. Herecky je to ovšem skvostné, mladá Hilmerová je vynikajúca, ostrieľaní hereckí bardi taktiež a mám dojem, že jeden zo spolužiakov bol mladý Labuda, aj keď v titulkoch jeho meno nefiguruje. Mínusom sú doprovodné pesničky od bývalého klávesáka Teamu. Štyri prsty do krku. ()
Reklama