Zázračné děti

Vojnová dráma, ale len s malou dramatickosťou. Myšlienky, ktoré chcel film riešiť boli položené správne a správne vyložené. Deti sú tým zrkadlom pre dospelých, pretože nerozlišujú ľudí podľa iných kritérií, ako je dobro a zlo. Ale celkovo to bolo bez toho zásadného prežívania divákom. Bez toho pocitu, vďaka ktorému si film zapamätáte nadlho, ak nie navždy. Tu to chýbalo a pri tom množstve vojnových drám sa snímok len stratí a dostane do zabudnutia. (20.04.2016)

Máme tu silný príbeh o deťoch, ktoré nechceli nič iné len si žiť svoj život bez predsudkov a nenávisti. No dospelí boli proti... Škoda že celé spracovanie na mňa pôsobilo dramaticky mdlo a s veľkým odstupom od postáv, ktoré mimochodom neboli nijak výrazné, vrátane tých detských. Chcelo to väčšiu dramatickú hĺbku jednotlivých situácií a väčší ponor do postáv. Verím tomu, že v tom prípade by emotívna stránka snímku bola niekde inde. Takto ide len o pohodlné pozeranie obohatené o pár hudobných scénok, celkovo však nečakajte žiadnu inú pridanú hodnotu alebo nejaké výraznejšie dramatické opojenie. Len priemer. 60/100 (26.11.2017)

Ďalší nemecký pokus o umelecké stvárnenie rozporuplnej doby. Pokus poctivý a celkom úspešný. Je prirodzené, že kto chce, môže vo filme nájsť viacero problémových miest, ale sympatické je už vôbec to, že toľko rokov po vojne sa ešte nakrúcajú filmy, ktoré reflektujú zložitú dobu a vzťahy, ktoré sa v nej utvárali. Krásna hudba filmu i deju hodne pomohla. Inak by v ňom bolo viac cítiť istú schematickosť. (04.04.2014)

Silný príbeh, v ktorom vám zázračné židovské dietky naservírujú nielen nádhernú klasickú hudbu, ale aj úprimné priateľstvo, za ktoré sa oplatí bojovať. Bojuje sa tu ale hlavne o holý život, a preto nechýbajú intenzívne emócie a napätie, ktoré je výborne vystupňované až do úplného záveru. Trošku mi však vadil zidealizovaný pohľad na situáciu na východe a vľúdnejšie správanie sa fašistov. A aj keď je poznať nemecký rukopis, bola som týmto dojemným dielom milo prekvapená. (25.05.2015)

Příběh o přátelství navzdory dějinám. 1) Mimořádně nadaný (a velmi přitažlivý, dodávám) houslista (druhé dítě bulharských rodičů, oba jsou rovněž houslisty) Elin Kolev (již ve svých 12 létech koncertoval v Carnegie Hall) byl vybrán v konkursu do role Abraši ve svých 14 letech. Všechna hudební čísla ve filmu hrál osobně. 2) Nesedne mi, že Ukrajinci ve filmu hovoří německy. U americké produkce bych se nedivil, ale zde v Evropě bych očekával větší míru empatie. Sovětší důstojníci NKVD se chovají jako Němci a i tak mluví. Inu, co se divím - jsou to Němci...jenom v sovětských uniformách. 3) Zaujala mě i postava velitele SS-Standartenfuhrera Schwartowa v podání 64letého Konstantina Weckera, jednoho z nejoblíbenějších německých písničkářů, skladatele, autora a jak vidět, i výborného herce. (25.05.2014)