Šal

Príbeh starca a vlkov ... podobný námet natocil Annaud vo svojom Toteme vlka , aj ked tam to bolo o poznanie lepšie. Tu sa Kazaši snažili o akusi "cover verziu" Hemingwayovho Starca a more. Či sa im to podarilo kuknite si sami. Film je zaujímavý, starček ktorému vek poznačil tvár nespočetnými vráskami to zahral dobre. Aj v tomto filme sa potvrdilo nepodceňovať a vážiť si múdrosť starcov danú životom. (09.06.2016)

Ďaľší z filmov človek/príroda/vlci tentokrát z Kazašskej dielne a vydaril sa. Navyše vzťahy starý otec/vnuk v časoch keď sa všetko mení, tradičný Kazachstán nevynímajúc. Mal som to šťastie a Kazachstán som videl, zvláštna krajina a mentalita ľudí z časti ovplyvnená mnohoročným pokusom o asimiláciu majoritným národom ZSSR - Rusmi. V porovnaní s podobným tématikou (Vesegonskaja volčica) je to krutejšie, ale taký je aj drsný život pastiera na Kazašskej pahorkatine (nie je to púšť ako píše niekto Obsah filmu :-), ešte tak step prosím). A tá tvár deda svečí o všetkom, in natura, takí sú. (16.12.2019)

Kdo měl problémy s poměrně nevyrovnanou dynamikou filmu (to by Hollywood zvládl lépe - protože mu jde vždy a především o tohle), mohl si alespoň vychutnat hudbu Kuata Šildebajeva s alikvotním zpěvem. Ostatně postavit jedenáctku z ovcí bez Pelého, taky není zrovna košer - to byl spíš Garincha. Nicméně Maradona bude tvořit jádro nového mančaftu... Děda se ve své pětasedmdesátce dostal do pořádné šlamastiky, a nebýt slitovné vlčice a nezdárného vnuka, sotva by se z ní dostal. Film má typické vady a klady, kterými se vyznačují mladí režiséři mladých kinematografií. (13.03.2016)

V priebehu natáčania tohto filmu bolo zabitých: mnoho vlkov, mnoho oviec, elementárna logika aj divákova trpezlivosť. Absurditu života v nehostinnej kazašskej stepi veľmi výstižne opísal už Čingiz Ajtmatov vo svojom slávnom románe "Deň dlhší ako ľudský vek". Tu sa na rozdiel od literárneho veľdiela žiadny zázrak nekoná. Ostala len absurdita života, absurdita konania úplne všetkých zúčastnených postáv a aj vlkov. Tretia hviezda je len z ohľaduplnosti... (18.01.2019)

Neviem prečo, ale Erbulat Toguzakov mi pripomenul Maksima Munzuka v nekonečne dokonalej úlohe Dersu Uzala. Namiesto famózneho Sibíru ma však ihneď schladila studená step Kazachstanu a rolu matky prírody si do rúk nevzal tiger, ale vlčica s hlbokými očami, ktoré sa mi budú v hlave ešte dlho vybavovať. Ono natočiť takýto film nie je ťažké, ale z tohto snímku je cítiť nesmierna úprimnosť, pokora a hlavne láska nielen k filmu samotnému, ale najmä k prírode. (04.03.2014)