Kikudžiro

Rozhodně to není všední film, ale brada mi nespadla. Kitanův "strýček" je opravdu mazák a klouček měl nervy ze železa. Nechat si nadávat za špatné typy na dostizích nebo prosedět dvě noci v autobusové čekárně, to už chce nějaké sebezapření. Pod bodrou slupkou ale dříme zlaté srdce, jasně..... ale bylo to - zvlášť v některých partiích - zbytečně dlouhý. (24.01.2005)

Tohle bylu utrpení servírované za studena. Nelíbilo se mi tady takřka vůbec nic. Nesedl mi ubohý příběh. Přičem jsem neměl problém se samotným nápadem, který je sice milionkrát okopírovaný, ale skrýval potenciál. To by se ovšem nesměl táhnout odnikud nikam. Nesedl mi ubohý humor postavený na tom, že hlavní hrdina je hulvát a rád uráží lidi kolem sebe. Nebylo to moc vtipné ani poprvé, natož to sledovat v podstatě 2 hodiny. Nesedlo mi ani zpracování, které se snaží působit děsně svěžím dojmem, ale v podstatě pouze zhoršuje orientaci v extrémně nezáživném ději. Tuhle sračku bylo třeba zhruba v polovině zrychlit na dvojnásobnou rychlost a zkrátit si tak utrpení. Zcela nesmyslně byl takhle mělký scénář roztahán do 2 hodin, a tak nebylo možné se vyhnout extrémně častému stereotypu. Jediné, co mi zde nevadilo byl hudební motiv, který ovšem nápadně připomínal jiné filmy. [9 %] (01.04.2024)

„Všade dobre, doma najlepšie” • Malý chlapec Masao býva iba so svojou, stále pracujúcou babkou v tokijskej oblasti Šitamači, pričom jeho matka by údajne mala (po)bývať kdesi v meste Tojohaši, v prefektúre Aiči, súčasne sa nachádzajúcom na ostrove Honšú, kde sa taktiež venuje i nejakej určitej profesnej činnosti, aby povedzme mohla neskoršie poriadne zabezpečiť nielen samú seba, ale zároveň i svojho neplnoletého syna, čiže v podstate by sa dalo celkom podčiarknuť najmä to, že zrejme horúčkovito pracuje zrovna na tom, aby sa momentálne tieto nenaplnené idey, stali raz skutočnosťou? Rovnako sa tiež začínajú i letné prázdniny, a tak je hádam vari namieste, že syn sa konečne odhodlal ísť navštíviť svoju stratenú mamu, kedy táto nemalá vzdialenosť, ktorá ich vlastne od seba rozdeľuje, predstavuje celkovú trajektóriu takmer 300 km, čo si toto chlapča spočiatku trúfa samo zdolať, no našťastie mu vojde do cesty snáď nikto iný, ako jeho mimoriadne vulgárny, nevyspytateľný a nepredvídateľný「strýko」, a tak sa tým pádom sen razom premieňa na holú skutočnosť, čiže tento výlet náhle dostáva obrysy reálnych kontúr, čo by sa dalo práve teraz zdôrazniť presne tak, že odteraz začína i akýsi『Cestný výlet』s dvomi ústrednými, vekovo rozdielnymi, no i napriek tomu rovnakými, atypickými postavami, ktoré počas tejto strastiplnej cesty, stretnú aj niekoľko ďalších postáv, zohrávajúcich síce vtipné, no nepovedal by som, že kľúčové momenty, pritom pri jednej zásadnej scéne, by sa toto moje tvrdenie, vôbec nemuselo zhodovať s čírou realitou, a tak je potom nanajvýš možné, že táto exkurzia, maximálne tak poznačila len dvoch zásadných protagonistov, spomínaných na začiatku, nakoľko ostatné postavy zvyčajne len zručne sekundovali tým hlavným, pričom „sváko” v podaní Takešiho "Beata" Kitana, si zväčša spoľahlivo kradol celú snímku len vo svoj prospech, až sa mi vskutku videlo, že predstaviteľ Masaa, Júsuke Sekiguči, dokonca hral iba druhé husle, pričom bez jeho priamej účasti, by sme sa tentoraz vonkoncom nezaobišli, keďže pôvodný Kitanov scenár, pravdepodobne pozliepaný niekde v「Kancelárii Kitano」, je tomu (ú)plne prispôsobený, nastavený podľa najklasickejších smerníc, aké si dokážeme sami predstaviť, alebo nás nakoniec sám autor, vodí po celý čas trochu za nos, čo na to napokon poviete...? • Jedná sa o dosť príjemné strávenie dnešného popoludnia, na čo mi mimochodom poslúžilo toto sympatické spracovanie konkrétnej látky, ktorá bola predtým i následne potom, spracovaná v podobných variáciách, oveľa precíznejšími spôsobmi, no i napriek tomu mi tento pozoruhodný, kinematografický počin, prišiel, ako rozhodne inšpiratívny, ktorý by som jednoznačne všetkým divákom vrelo odporučil. (04.05.2023)

Takze Takeshi Katana je i dokonaly komik. Kikujiro je film, u ktereho se permanentne priblbe usmivate a cas od casu dostanete nejaky ten zachvat (jako treba kdyz si jde Takeshi zaplavat). Obcas to ma tendence byt i dojemne, ale kdyz uz se zacinate citit dojate, tak Joe Hisaishi spusti svoji uzasne prijemnou magickou hudbu, vyborna hlavni herecka dvojice na sebe zacne stekat ve sve roztomile japonstine a zase je vsechno ok. Nevidel bych to sice jako nejlepsi Kitanuv film, jak se snazi naznacovat zdejsi hodnoceni, ve finale uz tomu trosku dochazel dech, ale jako jeho nejvtipnejsi kousek, kde si to navic temer tradicne diktuje v hlavni roli a jako extremne povedenou road movie, urcite. 8/10 (06.02.2010)

V časoch mojej mladosti sa nikto nepozastavoval nad tým, že vo filmoch sa hodne chodí, behá a zobrazujú sa aj ďalšie prozaické činnosti. Dnes mi to prekáža, a nielen mne. Filmári predsa nie sú platení časovou mzdou a tak nevidím dôvod na takéto zbytočné spomaľovanie deja. Sú filmy, v ktorých chôdza, bez a dokonca aj mlčanie majú svoj význam, ale v Kitanovej road movie mi ostal neodhalený. Kitano sa tak ani na piaty pokus nestane mojim obľúbených režisérom. (27.06.2022)