Babie leto

Immortalitas s lepším gradingom, ale s menej guilty pleasure momentmi, takže je to vlastne ešte horšie, lebo pri takýchto filmoch potešia len guilty pleasure momenty. Plne súhlasím s replikou jednej z postav, ktorá znela "Toto nie je film." Podobne ako v Immortalitas, aj tu sa dej na 20 minút naťahuje na 90, a aj to, čo sa vo filme udeje, postráda pevnejšiu logiku. Painov a Dezorzov rozprávačský talent je pekne hlboko pod bodom mrazu (stavím sa, že by nevedeli porozprávať ani príbeh O červenej čiapočke). Hlavný hrdina sa v jednom obraze bije ako paragán a v druhom vôjde nepriateľovi rovno do náručia. Tvorcovia si myslia, že s ich hrdinami sa bude dobre identifikovať, keď sa furt budú škrabať v rozkroku, pluť chrchle, prípadne sa vyštia do umývadla. Nepôsobí to drsne, pôsobí to trápne. Môže sa javiť, že Bárta hrá dobre, ale to len v tomto filme. Už na akejkoľvek okresnej prehliadke ochotníckych súborov, by ho nenáročné dedinské publikum vypískalo. V Babom lete mu však nikto nerobí konkurenciu, pretože zvyšok hercov len afektuje a fistuluje, ale nič iné sa vlastne s takými dialógmi ani robiť nedalo. Lepšia je len Gubíková, pretože častejšie ako otvára hubu, vystrkuje kozy. A vlastne to je horšie........................Rovnako je úplne mimo prirovnávať tento typ exploatácie k Tarantinovi, ako to urobil jeden všestranne nadaný estetik z nemenovaného mienkotvorného denníka. Tarantino vo svojich filmoch používa množstvo sebareflexívnych metód a preto má divák od násilia odstup, v Dezorzovom podaní je to len perverzný spôsob prezentácie, ktorý udiera na najprimitívnejšie pudy a hovorí divákovi, že zabíjať je vlastne cool. Akcia sa tu nijako nelíši od rekonštrukčných pasáži v Devínskom masakri, chýba len digitálna voda striekajúca z radiátora......................Úplne cez čiaru je obsadenie ľudí ako Rogel a hudba zakuklených rasistov zo Zóny A......................Opäť teda vyvstáva stará známa otázka. Drží snáď niekto komisii v AVF nožík pod krkom, aby podporovala takýto odpad, alebo im všetko nestihla preložiť tlmočníčka do znakovej reči? Je to síce len podprogram minimal, ale neznamená to snáď, že v menšom sa kradnúť môže. Na tom filme totižto nie je vidno ani tých 150 000 euro. Kto s mozgom v hlave je ochotný dať peniaze režisérovi, ktorý natočil rasistický Devínsky masaker, pózerskému spisovateľovi, ktorý nemá ani šajnu o filmovej scenáristike a producentovi, ktorému je vlastne jedno, čo štáb natočí, lebo aj tak to v kinách uvidí päť a pól človeka a jemu aj tak za rok prispejú na ďalší projekt. (14.11.2013)

" Zrob mi účet, Laco !" Čo vlastne čakať od režiséra Devinskej reklamy na televíziu Joj? Zlepšenie? Prekvapivo. Babie leto je proti debutu o úrovne vyššie. Treba pochváliť. Hmm, pochváliť..? Mám chváliť Slovákov zato, že dokážu skopírovať žánrový film USA a dosadiť ho do cigošského geta? Snaha bola.. " Daj si pozor, čája! " Zato Bárta si pocty zaslúži, zopakoval postavu Krausovej nekonečnej, plagiátorskej telenovely, ktorou sa preslávil a tentokrát vážne, ako živú postavu. Drsné. Celkovo. Taký celovečerný videoklip Druhej strany. " Dámy a páni, poďte si vsadiť 20 eury " (26.02.2015)

Dadaizmus by Slovenský súčasný film vydávajúci sa za gangsterku. Skôr sa to nesie na vlne exploitation subkategórie rape and revenge, kde akt znásilnenia (väzenský trest) nie je ukázaný, sledujeme len proces pomsty ako reakciu naň. Všetko sa deje skrz násilie, sex, krvou sa netroškári, teda prvky príznačné exploatácii, nejde o žiadny organizovaný zločin či mafiánsky epos s rozmanitým panoptikom charakterov typu Godfather, Miller’s Crossing etc., v Košiciach jestvuje vlastne len zlo, žiadna jeho relativizácia. Čekovského klavír je permanentný, hranične nadužívaný, pokiaľ teda dianie na plátne neilustruje rádoby hrdinská, návodne dramatizujúca hudba. Drsňáckosť a rešpekt Bieleho sa vytvára len na základe nasadenej kapucňe, neustáleho pľuvania a ksichtenia sa, skrátka vonkajšími znakmi. Chcieť od tvorcov vykresliť skazenosť jeho charakteru, zanesenosť prenikajúcu z obhnitého vnútra by bolo priveľa. Ostatní sú len figuríny bez života, pózujúci, strojene necitliví a neokrôchaní, nútene fuckujúci machovia s hromadou nabubrelých rečí, prípadne echt-patetická, frázujúca Norika ("Život je kolotoč“ - WTF?). Chlapáckosť sa dá budovať aj iným spôsobom, Bárta však nie je Charles Bronson a jeho súperi si môžu podať ruky s tými z Mafstory. Z Košíc je jeden veľký lunapark, v ktorom sú krvavá pomsta a groteskní gangstri všadeprítomnou atrakciou. Syžet opisujúci udalosti pár hodín jedného dňa je zmätený a nezámerne neprehľadný, paralelná montáž nefunguje, čas silne hapruje, postavy sa vyslovene zjavujú na scéne kedy sa im zachce. Hlavný (anti)hrdina s príznačnou prezývkou Biely je nezraniteľný nikým a ničím, je to tvrďák, len Rómovia ho môžu uniesť a zbiť do krvi. Luník IX. neplní v rozprávaní žiadnu funkciu, nič iné ako číry stereotyp vo vykreslení metropoly východu v tom nie je (naviac to exotizovanie rómskeho etnika skrz kapelu hrajúcu uprostred tohto sídliska je čistá komédia). Babie leto je dramaturgické fiasko storočia, strácajú sa v ňom motivácie kohokoľvek a sami seba sa pýtate a hovoríte si približne to isté, čo postavy filmu ("Toto nie je film“; "Vysvetlí mi už konečne niekto, o čo tu ide?“...). Týmito sebauvedomelými prvkami je film nechcene samozhadzujúci, uprednostniť však myšlienku, že ide o „premyslený postmoderný koncept“ pred „nedomysleným prznením žánru“ je na facku. (01.12.2013)

Existuje na svete väčšia nepríjemnosť než cesta nočným vlakom na Slovensku? Ale áno, no a je to spišská borovička. Tu sa obidva elementy objavili už v úvodnej scéne a tak si vravím, ta ňe, to budze kvalitka... A o čo tu vlastne ide? Ta neviem. Oproti svojim štýlovým zahraničným vzorom sú slovenskí "mafiáni" fakt len prefajčení a upotení pózerskí sráči. Zato exotické Košice nesklamali atraktívnymi lokáciami, Luník IX nevynímajúc. Jedna hviezda navyše je za podrezané hrdlo neonácka Rastislava Rogela. (22.12.2019)

Venované Jean Paul Belmondovi - ale asi len tomu, čo bol na konci s dychom... Máloktorému súčasnému slovenskému literárnemu dielu je dopriate byť prevedené do filmovej formy, ta k tomu prvá poznámka. A je to skoro doslovný, presný prepis - takže pre čitateľov prekvapivo celkom nuda. Painov literárny jazyk je brilantný, s príbehmi a výstavbou deja už je to slabšie. A vo filme mizne aj ten jazyk a forma nie je ničím zaujímavá, ak nevnímame ako kvalitu neohrozene nasnímané košické interiéry a exteriéry, vrátane legendárneho Luníka IX. Tvári sa to moderne, akoby inak než sa obvykle u nás robia filmy, ale v čom to ide v najväčšej tradícií slovenskej kinematografie je to, že ešte aj moderná drsná gangsterka je skrz-naskrz pomalá a melancholická, fatalistická a bez štipky humoru. (13.06.2023)