Skleněný dům

Dobre natočený vojnový film o záchrane maďarských židovských obyvateľov počas druhej svetovej vojny. Aj u nás vtedy na Slovensku, napriek ich vyvážaniu, im mnohí pomáhali a zachraňovali, mnohí dostali od vtedajšieho nášho prezidenta Dr. J. Tisu výnimky. Transporty Židov boli na dva roky u nás zastavené! Žiaľ, akosi sa na to vedome zabúda a spomínajú sa len negatíva z tohto obdobia. (14.12.2020)

Tento film "Prechádzka z nepriateľom" je určený pre každého, kto sa chce dozvedieť viac o druhej svetovej vojne a o zverstvách páchaných na bezbranných ľuďoch. Upozorňujem, že tou zápornou stránkou filmu sú predovšetkým maďarskí príslušníci Šípových krížov. Z historického hľadiska je vo filme množstvo nedostatkov, ale tie nemôžu znížiť jeho výborné hodnotenie. Film je príbehom o hrdinstve, o smútku, o láske, o stratách, o prežití. Jednoznačne je to emocionálny príbeh týkajúci sa najtemnejšieho obdobia maďarskej histórie. Je inšpirovaný skutočným príbehom Pinchasa Tibora Rosenbauma (vo filme ako mladík Elek Cohen) a ďalším hrdinom Raoulom Wallenbergom švédskym diplomatom (vo filme premenovaný na Carla Lutza a z nejakého neznámeho dôvodu predstavuje švajčiarskeho veľvyslanca). Najskôr akú úlohu zohralo Maďarsko v 2. svetovej vojne. Maďarsko vedené regentom Miklósom Horthym vstúpilo do vojny ako stúpenec nacistického Nemecka. A pod jeho krídlami získalo juh Slovenska neskôr Podkarpatskú Rus, severovýchodné Sedmohradsko a juhoslovanskú Vojvodinu. Ale keď priebeh vojny sa začal obracať v prospech Sovietskeho zväzu začal Horthy tajne vyjednávať so Stalinom. Keď sa to Hitler dozvedel dňa 19. marca 1944 začala operácia (Trojský kôň) Margarethe, ktorá v októbri vyústila v operáciu Panzerfaust. Cieľom bolo udržať Maďarsko v 2. svetovej vojne na strane nacistického Nemecka. Nástrojom k splneniu cieľa bol únos Horthyho syna komandom Otta Skorzenyho a následne obsadenie Maďarska nemeckou armádou s aktívnou pomocou strany Šípových krížov. Horthyho previezli do Nemecka a moci sa ujal Ferenc Szálasi. Do Maďarska prišiel SS-Obersturmbannführer Adolf Eichmann, ktorý osobne dohliadal na deportáciu Židov z Maďarska do Osvienčima. A práve jeho snahy sa pokúšali likvidovať Wallenberg a Rosenbaum. Obom týmto záchrancom som sa už venoval v iných filmoch ale doposiaľ som sa nezaoberal stranou Ferenca Szálasiho (Šípové kríže, hovorovo nyilašovci, Arrow Cross, Nyilaskeresztes Párt - Hungarista Mozgalom). Hlavným cieľom tejto strany bolo vyvraždiť všetkých Židov (táto strana stála aj za besnením v maďarských Košiciach od 15.10.1944 až do ich oslobodenia). Počas svojej krátkej vlády stihli pozabíjať až pätnásť tisíc civilistov (Židov, Rómov, vojenských zbehov) a deportovať s pomocou nemeckých orgánov až pol milióna Židov. Nyilašovci organizovali hromadné vyvražďovacie akcie a výpravy a len v Budapešti zastrelili desiatky Židov a hodili ich do Dunaja. Po vojne za svoje besnenie boli hlavní funkcionári odsúdení k smrti a naši hrdinovia Rosenbaum pracoval pre Mossad a Wallenberg v oslobodenej Budapešti bol zadržaný orgánmi NKVD, obvinený zo špionáže a zomrel niekde v sovietskych väzniciach v roku 1947.Ďalšie filmy s touto maďarskou drámou: Hracia skrinka 1989, Tajomstvo mŕtvych mužov: 10. diel Čo sa stalo s Raoulom Wallenbergom? 2009, Prípad Raoula Wallenberga – Záchranca a obeť 2007, Dobrý večer, pán Wallenberg 1. a 2. diel 1990. (14.01.2019)

K historickým reáliím je zde už jeden podrobný komentář. Zkusím jiný úhel pohledu. Ve filmu je několik hůře uvěřitelných scén, přesto zdařile zobrazuje atmosféru a paradoxy evropských válečných dějin. Chvílemi až mrazí, jak jsou občané jedné země ve jménu zvrácené ideologie schopni krutě a cynicky ubližovat svým spoluobčanům, sousedům. Tenhle film je především zobrazením lidské ubohosti, která prostupuje napříč dějinami. A v tom je jeho zásadní poselství, platné (bohužel) i pro dnešní dobu a pro kteroukoliv zemi. Fašismus a jeho odrůdy vč.komunismu, se svými figurami, jen čekají na příležitost. Tohle je třeba mít neustále na paměti. Dějiny se mohou opakovat. Notes: film (občas velmi dojemný) natočen na základě skutečných událostí; v koprodukci USA, Kanady, Maďarska a Rumunska. (06.06.2020)

Pozitívom je vidieť maďarský pohľad na nacistickú otázku, ktorá za Horthyho sužovala aj ich, ale napriek tomu majú sochy admirála Horthyho po celom Maďarsku. Paradox. Ani v Česku sa na na Háchu nepľuje. U nás sa pľuje skoro na každého, to je trocha hanba slovenského národa. Film obsahuje príliš veľa streľby, ale málo emočných situácií, nebolo to pritlačené na pílu tak, ako mohlo. Film s takouto témou by diváka nemal nechať chladným, ale tu sa stal presný opak. Vidíte silnú tému, chápete ju, ale pocitovo nič moc. (20.10.2021)

Další film z druhé světové války. Bohužel nic jiného to není. Maďarsko také nemělo zrovna jednoduchou situaci během nacistické okupace a samozřejmě, že na to nejvíce doplatili obyčejní lidé. Právě ty "obyčejné" příběhy tu ale nefungují. A tak je snímek prostě jen dalším filmem o válce, nic navíc. Takové události si zasloužily něco lepšího. (21.06.2017)