Hlupák

dejovo vygradované k dokonalosti a určite aj k zamysleniu ako neustále zle to funguje medzi samotnými ľuďmi veriacimi v daný systém a samotnými riadiacimi štruktúrami ako to je všetko len o peniazoch a bez charakternosti ako rýchlo príde o silu niekto kto chce za niečo bojovať, keď sa snaží za niečo väčšie zmyselnejšie pre spoločnosť, či o jej záchranu, prípadne obraz toho ako rýchlo sa dá upratať pred vlastnou rohožkou. /videl v kine: 80%/(filmový festival Cinematik Piešťany 2015) (15.09.2015)

No konečne! Po dlhej dobe som mal to potešenie zhliadnuť počin, ktorý môžem s čistým svedomím ohodnotiť piatimi hviezdami. Peter Konečný (filmový kritik a šéfredaktor Kinema.sk) pred premietaním Hlupáka na MFF Cinematik 2015 prehlásil, že mu tých 116 minút ubehlo ako 90. S jeho tvrdením môžem len a len súhlasiť. Úvodné časti filmu vás pomaly, ale isto vtiahnu do deja, z ktorého vami budú lomcovať rôzne druhy emócií. Parádné zobrazenie korupcie, ktoré vám bez servítky, úprimne predkladá udalosť, aká sa môže bez akýchkoľvek problémov udiať aj v reálnom svete. A nielen, že môže, ale také udalosti sa dejú na bežnom poriadku (i keď nie zrovna do bodky identické). A to dozaista nielen v Rusku. (12.09.2015)

V nemocné společnosti je poctivý a slušný člověk ,,hlupákem"... Jurij Bykov jako diagnostik stavu Ruské federace už ve svém předchozím filmu Major nastínil mnohé z poměrů v současném Rusku, tady téma prorůstání korupce do všech pater organizace státu dále rozvíjí v příběhu slušného člověka - v mnohém to připomíná poměry a zvyklosti v Československu před rokem 1989. Pokřivené vidění věcí shrnuté v rčeních Kdo nekrade, okrádá rodinu. či Nehas, co tě nepálí... Mrazivý snímek, a to nejen kvůli počasí panujícímu v ruském maloměstě. Příběh symbolicky zkomprimovaný do mantinelů jedné jediné noci, v níž se lámou charaktery a syrová realita se obnažuje na dřeň. Ruská kinematografie je v otevřenosti a syrovosti daleko před tou naší... (28.11.2016)

Pre mňa je "Durak" asi jeden z najsilnejších filmov, aké som mal možnosť posledné roky vidieť. Je to niečo úplne iné, než na čo sme zvyknutí z našej alebo americkej kinematografie a dáva to tomu skutočne tón, ktorý sa zarýva oveľa silnejšie pod kožu, než častokrát vidím. Pre mňa je toto film na zamyslenie. Na zamyslenie sa nad otázkou korupcie, ľudskosti a dôvery v celý systém. Pretože stojí za to obetovať vlastný život pre niečo, čo nikto neocení? Otázka ľudskosti je tu pre mňa asi najsilnejším elementom, pretože nikto si nechce vziať na svedomie 800 ľudských životov, ale ostáva tu rovnako otázka, či to tí ľudia ocenia, alebo či bude chcieť niekto proti tomu niečo spraviť. A funguje to skvele. Pretože sme v tomto svete veľmi ignorantsky založení, nezaujímame sa o druhých ľudí, riešime si hlavne svoje problémy, pretože len tie sa nás priamo dotýkajú. Ale čo keby sme sa dozvedeli niečo, čo by mohlo zachrániť 800 ľudských životov? Urobili by sme niečo proti tomu? Alebo by v prípade, že by bol ohrozený náš vlastný život by sme zaliezli do kúta? Záver filmu je pre mňa maximálne silný a hoci som si celý čas hovoril, že prejaviť určitú dávku ľudskosti je správne a pomôžeme druhým, koniec filmu nám ukazuje presný opak. Naopak to podporuje teóriu, že by sme mali byť viac sebeckí a ignorantskí, pretože reálne to skončí tak, ako náš hlavný hrdina. A musím povedať, že sympatie voči nemu sú z mojej strany veľmi silné. Rovnako aj k jeho otcovi. Je ťažké veriť, že zmeníme svet na lepšie miesto, keď ruka ruku umýva a všetky kauzy sa zametajú pod koberec a všetko sa rozkráda. Ako môžeme zmeniť svet k lepšiemu? Čo môžeme spraviť preto, aby sme niekoho život zmenili? To sú skutočne skvelé otázky. Pre mňa jeden z najlepších filmov posledných rokov a veľmi silne na mňa zapôsobil. Ja jednoznačne hovorím, čeknite si ho. Hodnotenie: A+ (14.01.2017)

Pochmurná výpověď o (ne)fungování jednoho nejmenovaného ruského maloměsta a bezmoci jednotlivce s dobrým úmyslem, který se setkává s absolutním nepochopením. Téma je hrozně depresivní a taky nervydrásající. O to víc si vážím toho, že tvůrci zůstávají při zemi a zbytečně to nedramatizují (ostatně to fakt není třeba) přehnaně výraznou hudbou nebo zběsilým střihem (během sledování mě napadlo, že kdyby šlo o americký film, pravděpodobně by byl plný prostřihů a záběrů, jak se budova postupně hroutí atp.). Díky tomu je vyznění filmu jasné, jednoduché a působivé. Společnost v rozkladu a zmar, kam se podíváš. A durak (hlupák), který zarytým mlčením, kamennou tváří a obdivuhodnou odhodlaností připomíná pomstychtivým oligarchům (a nejen jim) jejich bezcharakternost a cynismus. (05.09.2017)