Westward the Women

A všetci v tej Kalifornii žili šťastne, až kým nepomreli... Až na ten prehnaný záver a hromadnú svadbu to ubehlo ako voda, ale keď je to ženský western, tak nech tam je aj tá svadba. Ženy tu zastúpili mužov vo všetkom, a nielen v strieľaní, ale aj v boxe a dokonca aj v umieraní v boji. V zmysle tradície starých westernov tu Indiáni predstavujú zákerné zlo. Uznávam, že je to neobyčajný film, len to hodnotenie je tu trochu nadsadené. –––– Neručím za ich vzhľad. Každý má rád inú papriku. Niekto sladkú, iný ostrú. –––– Zabudol si na niečo. Na vôľu ženy, ktorá má na dosah snubný prsteň. (04.03.2017)

"I don't garantee their looks. One thing I can and will promse. They'll be good women."     Western s tak trochu nahlúplou zápletkou s prevedením stáda žien strastiplnou cestou do kalifornského údolia. Okamžite sa mi vybavil film Seven Brides for Seven Brothers (1954), v ktorom je podobná zápletka spracovaná muzikálovo-komédialnou formou. Tento film sa snaží skôr o dramatickú a dobrodružnú rovinu a miestami je prekvapivo drsný, s množstvom úmrtí. V takých momentoch celkom funguje napätie a divák musí nutne držať preživším palce, lenže vždy to naruší nejaký ten hlúpy, nepatričný humor - danému účelu tu slúžia (ne)vtipné postavičky Japonca "Čo hovoríš" a starej baby "Prach a broky". Film sa zrejme chcel tváriť vážne, ale to by potom nesmel mať totálne ploché postavy, plytké dialógy, úplne nevierohodnú romancu a ani ten humor nasilu. Videl som verziu z roku 1988, ktorá je veľmi podivne zafarbená (02.08.2022)

Zaujímavý námet netypického westernu od Franka Capru. Režisér sa snažil v jednotlivých epizódach ukázať, s akými vonkajšími i vnútornými problémami sa môže stretnúť putovanie budúcich manželiek naprieč Amerikou. Je prirodzené, že sa mu nedarilo udržať dej pohromade a navyše v niekoľkých prípadoch sa príliš tlačilo na pílu. Nie je to vôbec zlý film na víkendové odpoludnie. (06.03.2017)

Dnes jsem podlehl psychickému nátlaku, který na mě soustavně prostřednictvím zdejší pošty vyvíjela Karkula a podíval se na tento film a musím říct, že rozhodně nelituju :-) Zajímavý, nápaditý a hodně silný western, který je odlišný od většiny ostatních snímků tohoto žánru a navíc Taylor snad nikdy nezklame. Jeho hereckou partnerkou je Francouzka Denise Darcel. Už jsem jí viděl v o rok starším Tarzanovi s Barkerem. Je docela škoda, že se objevila jenom v pár filmech. Nicméně odcházím hledat hrob Jima Quackenbushe. :-) (08.02.2013)

CESTA, lepšie povedané “VYDAŤ SA” NA PÚŤ z Chicaga do slnečnej Kalifornie. Na tom by nebolo nič zvláštne, pokiaľ by sa nepísal rok 1851, keď ešte nejestvovali vysoko kapacitné lietadlá Airbus A380, ktoré by bez akýchkoľvek problémov zabezpečili pohodlný letecký komfort 140. ženám, čo dostali PONUKU zapustiť korene v tejto 2000 míľ a viac vzdialenej destinácii, kde ich čaká kopa horlivých chlapov, ktorí sú na tom podobne, ako ony. Nie je teda ťažké domyslieť si, akú si nakoniec zvolili dopravu. Sú v plnom očakávaní, pretože budú sprevádzané niekoľkými drsnými chlapmi, medzi ktorými najviac vyčnieva neotesaný grobian Buck Wyatt, a ten si málokedy dáva servítku pred ústa, musí ich pripraviť na extrémny PRECHOD, s absolútne nevyspytateľným počasím, Indiánmi, a veľkým napätím v domácom tábore. Čiže nemá žiaden čas na hociktoré spôsoby, ktoré sa slušia... Podotýkam, že nie všetci, áno, ani ženy, ba ani chlapi nedôjdu spoločne do cieľa, jednoducho prináša si to so sebou OBETE, mŕtvych, či aj dezertérov, a to z rôznych príčin, ktoré som vyššie vymenoval. / K samotnému filmu. K režisérovi Wellmanovi. Dokáže bravúrne navodiť atmosféru spadajúcu pod daný žáner. K tomuto westernu úplne majestátne sprostredkoval udalosti, ktoré sa budú jednotlivo diať počas dlhej, nemilosrdnej, krutej TÚRY, naznačím, že kvalitný scenár Franka Capru neberie ohľad ani na malého talianskeho chlapca Tonyho, a o to viac sa činí realistickejším a autentickejším, a som rád, že je pod ním podpísaný môj obľúbenec. Vskutku, pozoroval som krásne ženy v škaredých situáciach, keď chceli poraziť určitý životný úsek, údel, museli sa nad ním povzniesť, čo nebolo vždy po chuti. To zachytil jeho typickým spôsobom, aký mu právom prináleží. Réžia si udržuje neustále vysoký štandard, tak isto, ako kamera ďalšieho Viliama, tentokrát hovorene, Billa C. Mellora, ktorá vyráža dych, ale úprimne, skôr som si zvykol na kontrastný čiernobiely materiál, napríklad mojou osobou rešpektované filmy, ako sú : The Diary of Anne Frank, alebo A Place in the Sun, ako na stále populárnejší technicolor. Už nenapíšem ani „mäkké f” , utekajte si to radšej pozrieť, neoľutujete, lebo čítať môj stručný komentár vás musí privádzať do rozpakov. PS : Nakrútenie tohto filmu by som venoval všetkým ženám na SVETE. (10.03.2018)