Lepší je být bohatý a zdravý než chudý a nemocný
- Lepšie byť bohatý a zdravý ako chudobný a chorý (více)
Režie:
Juraj JakubiskoScénář:
Juraj JakubiskoKamera:
Viktor RůžičkaHrají:
Deana Horváthová-Jakubisková, Dagmar Havlová, Juraj Kukura, Ľubomír Paulovič, Vilma Jamnická, Stanislav Dančiak, Pavel Nový, Hana Packertová, Jiří Pecha (více)VOD (1)
Obsahy(1)
Děj filmu, sahající do dnešní reality, se začíná odvíjet od chvíle rušných listopadových událostí roku 1989. Dvě mladé ženy - Slovenka Nona (D. Horváthová) a Moravanka Ester (D. Veškrnová) se setkávají na jednom z veřejných mítinků. Zdánlivě protichůdné charaktery se postupně sblíží. Obě chtějí realizovat své ženství, vdát se a mít děti, což se v přepolitizované době zdá být takřka nemožné. V snaze zapomenout na svou minulost, poznamenanou politikou, ve strachu z bídy (hlavně Nona, která čeká dítě), se společně vrhnou na nejistou cestu podnikání. Jejich touha zbohatnout je dostává do různých komických i dramatických situací. A tak kupují a prodávají svaté i hříšné obrázky, videokamery, máslo, granáty a nakonec i své tělo. Mnohokrát padnou na úplné dno zoufalství, ale vždy v sobě najdou dost síly, aby začaly od začátku. Jejich cesty se rozšíří z Bratislavy i přes hranice do Vídně a do Prahy. Jsou okrádané, ale i samy kradou. Když se jim podaří získat první milion, objeví se v jejich bohatě zařízeném bytě emigrant Robert (J. Kukura), bývalý Nonin snoubenec. Dobrodružná cesta podnikání tak dostává složitější podobu, přítomnost muže destruktivně působí na nerozlučné přátelství obou žen...
Jakubisko, věrný svému vidění světa, opět magicky spojuje fantazii se skutečností. A tak jeho nový film je plný horkého i bezstarostného humoru, erotických vzpomínek a bizarních příhod, které jsou neoddělitelným sledem tragikomické reality a fikce. (oficiální text distributora)
(více)Videa (1)
Recenze (50)
Nevím, proč z toho byla kritika svého času tak nadšená. V zásadě jde o pouhou sbírku všech polistopadových klišé jako je podnikání, estébáci, převlékači kabátů, zloději, prostituce, erotické fotky, striptýz, emigranti... Totéž, co probíraly všechny tehdejší komedie jako Hotýlek v srdci Evropy. Jakubisko se sice snažil dát tomu nadčasovou platnost, ale marně, je to jen prvoplánová reflexe dobových témat. Dějově jde pak pouze o mechanické řadění epizod, které po čase začne nudit. Ale díky Jakubiskovi to má aspoň jakous takous úroveň a není to trapné. ()
Na tomhle titulu je dobře vidět, že odstranění cenzury a pravidel, které limitovaly filmařům možnosti jejich tvorby v totalitním Československu, ještě automaticky neznamená zlepšení kvality nových děl. Jakubiskův předchozí kousek Sedím na konári funguje podstatně líp a celistvěji. To, co jsem napsal na začátku, je ostatně stará známá pravda. Když císař Josef II. v rakouském mocnářství poprvé uvolnil cenzuru, radostně očekával explozi intelektuálních špičkových děl, místo toho sledoval, jak se odněkud vynořila spousta braku, primitivních pamfletů a laciné dobové erotiky. Jakubisko 90. let obecně nedosahuje úrovně předchozích dekád a tenhle film je dokladem, že jeho pozdější úlet Post Coitum není jenom dočasným pomatením smyslů. Režisér se pokusil zachytit zmatečnou dobu počátku 90. let, kdy se společnost musela vyrovnávat s pádem starých jistot a léčkami získaných svobod. Je tam kdeco a vlastně i leccos navíc, jenže splácané do podivného zmatečného tvaru s prazvláštními duševními pochody svých hrdinek. Někdy to vypadá, je scénárista a režisér v jedné osobě byl na speedu. Jakubisko se zjevně vyrovnává s explozí slovenského nacionalismu a s obecnou deziluzí tehdejších intelektuálů nad marasmem politického a společenského života. Jenže co proboha čekali...? Dagmar Veškrnová je ve své roli dost nejistá a celkově mám pocit, že tímhle filmem začalo Jakubiskovo tápání, kterého se už nikdy nezbavil. Když už sledovat dvě ženy, které se rozhodly vzbouřit situaci a jít vlastní cestou navzdory zákonu a společenským konvencím, doporučuju Thelmu a Luisu. Celkový dojem: 40 %. ()
Pred pozeraním filmu ma zaujímalo, ako sa jakubisková poetika a výrazná filmová reč vyrovná s rannou kapitalistickou atmosférou našej metropoly a spoločnosti a nakoľko mi bude pripadať jeho snaha o výpoveď o tejto prapodivnej dobe "trápna" po dvadsiatich rokoch. Takže v prvom prípade som nebol v žiadnom prípade zhrozený, ako mnohí, ale bohužiaľ pre režiséra toto spojenie nemá takmer žiaden komerčný potenciál. No a ten druhý prípad, čiže zostarnutie filmu, som cítil podstatne menej, ako v mnohých českých prípadoch typu Nahota na prodej atď. Samozrejme nesmiem opomenúť ani našu Fontánu číslo dva, ktorá je omnoho trápnejšia. Také trochu undergroundovejšie a nevyjasnenejšie slovenské Thelma a Louisa. Prečo nie. "Teraz je tá správna doba na emigráciu." "Keď je nešťastný američan, nemá kam emigrovať...." Síce tendenčné, ale predsa len v niektorých prípadoch trefné. No a herečky ma vôbec neiritovali. ()
,,ĽUDÍ DNES ZAUJÍMAJÚ INÉ VECI... REKLAMA, SEX. VYPUKLA SLOBODA." __ Ak by film videlo viacej Jakubiskových fanúšikov než neprajníkov, rating tohto film by sa objektívne zvýšil aspoň o 20% (viď IMDb.com) a neodrádzal by svojim silným podhodnotením divákov vyberajúcich si filmy na základe dosiahnutých percent. Pokiaľ možno najvernejšie zaznamenať chaotickú porevolučnú eufóriu sa pokúšal kde-kto zväčša s neuspokojivým výsledkom, zato pohľad na vec snímaný optikou Jakubiskovej polodokumentárnej poetiky považujem za nezvyčajne vydarený. Svojsky poňatá réžia, strihová (ne)nadväznosť scén alebo zobrazená nahota mi nijako neprekážala, ani ma nepoburovala a jednu hviezdičku napokon uberám z dôvodu, že počiatočná ľahkosť odchádza v závere do stratena. Za komédiu - podľa tunajšej popisky - film vôbec nepovažujem. Výborná Vilma Jamnická, Dančiak šikovne prezliekajúci kabáty a zrejme najlepšie využitie (netradične zvoleného) magického realizmu, aké som v česko-slovenskej kinematografii videl. (749. hodnotenie, 43. komentár k filmu) ()
Nahodilosť chaos, kvalitatívna kolísavosť a neusporiadaná štruktúra filmu sa dajú ospravedlniť tým, že presne vystihujú "zeitgeist" danej doby. Vzaté z toho istého uhlu pohľadu však pochybujem, že tak divoká doba bola tak útrapným prešľapovaním na mieste, akým Jakubiskova snímka väčšinu stopáže rozhodne je. ......... Niekoľko pôsobivých, naozaj výpovedných obrazov vyčnieva nad kopou tuhej, mdlej a otrepanej symboliky, zbytočných scén, vaty. Jakubisko hovorí priveľa a veľakrát bezúčelne a nadužívane, čo aj divoký chaos (ktorý by mohol byť výpovedný a produktívny) premieňa na stojaté vody nedostatku autorskej sebaregulácie. ()
Reklama