Sanjuro

Zatím nejlepší Kurosawa, kterého jsem viděl. Příjemná délka, zajímavý příběh, skvělý Toshiro Mifune a Kurosawa v největší formě. Překvapilo mě tempo a plynulost děje, který se zbytečně nezasekává a nečeká. Kontrast vidiny boje a krve v podobě samuraje a mírumilovný a láskyplný pohled na svět skrze dvě ženy je jen jedním z kontrastů v celém filmu a jasně dává najevo, že tohle je promyšlené od první do poslední minuty. (31.12.2008)

Má to dobré tempo a je to tak príjemne odľahčené, no samotný príbeh nemá čím zaujať, aj keď v dobe vzniku ešte mohol byť celkom originálny. Postavy sa správajú predvídateľne, vymýšľané finty na oklamanie nepriateľa sú dosť naivné. Mifune opäť v úlohe pohoďáka, ktorého len tak niečo nevyvedie z miery. Škoda súbojov, pri ktorých sa síce oháňa mečom a súperi padajú na zem, no nevidíme žiadny náznak krvi, ktorá by mala každým úderom meča minimálne odkvapkávať. Akurát na záver sa nám to snažili asi vynahradiť, tak vytriskne gejzír nejakej tekutiny, ktorý pôsobí dosť úsmevne. (23.05.2019)

Pro mě asi jeden z nejslabších Kurosawových snímků. Vychválit mohu prostředí, Mifuneho, hudbu, závěrečný souboj a myšlenku o nesmyslnosti válčení, ovšem forma tohoto počinu mi příliš nesedla. Naivita některých scén mi vysloveně vadila a časté pokusy o humor prostřednictvím grimas a gest mě také nepotěšily. Osobně mám od Kurosawy nejraději nesamurajského Děrsu Uzala a samurajské Tři zločince ve skryté pevnosti či kultovní snímek Sedm samurajů. (29.05.2013)

Na samurajského Kurosawu ma prekvapila striedma dĺžka ktorá má v sebe zahrnutú niečo cez hodinu a pól. Nie som zástancom ani dlhých ani krátkych ale tu som normálne čakal že pôjde o trojhodinový opus. Vytknúť tomuto filmu nejde asi nič. Možno pri závere trocha komornejšia bitka v dome Kamélií avšak záverečný duel to všetko zachraňuje. Ten bol totiž tak atmosferický, tak nečakaný. tak brutálny že som si to musel pretočiť niekoľko krát. Jeden s najlepších záberov bez strihu aký som kedy videl. Kurosawa bol šibal. Inteligentní scenár plný dôvtipnosti a prefíkanosti zrežíroval tak že tomu pochopil určite hocijaký Japonský robotník 60 rokov. Pritom príbeh nestratil na údernosti nič. Spracovať to do takejto formy bolo geniálne ale určite náročné.. Aj keď prvá časť Yojimbo ma svojou originálnosťou a myšlienkou bavila viac, tu sa dočkáme napríklad viac filozofovania ktoré tiež nie je na zahodenie. Takže sa to u mňa kvalitou vyrovná. 5* (13.08.2014)

Dalsi podprumerny Kurosawa, kde saskuje banda 10ti cernobilych samuraju u kterych nemate sebemensi poneti kdo je kdo, proti stovkam jinych samuraju, kteri vypadaji uplne stejne, krome hlavniho hrdiny (Toshiro Mifune), ktereho uz jste videli v 1:1 stejne roli v 50ti jinych Kurosawovych filmech. Obcas nezbyva, nez nad prepalenym hodnocenim nekterych jeho filmu zasnout. 4/10 (30.11.2010)