Opilý anděl

Skoro pět. Je neuvěřitelné, na jak malém prostoru dokáže Kurosawa vybudovat silný příběh. Pár gaunerů, jeden poněkud nešťastný, umolousaný, rozkřičený a alkoholu místy holdující lékař, plácek s páchnoucí vodou plnou moskytů... Vlastně tu ještě příliš nenacházíme klasické lyrické pasáže s dlouhými pohledy kamery. Několik jich tu však přecejen je. Zahnívající voda tak zároveň funguje jako alegorický odkaz skažené společnosti i jako lyrický prvek vnášející do lidského mraveniště kousek, pravda špinavé a páchnoucí, přírody. Fascinující je také to, že Kurosawa vždycky, i do sebetragičtějšího příběhu, dokáže vložit určitý nadějný moment. Může to být prostý vtípek, drobná dějová linka, motiv deště po dlouhotrvajícím suchu, zde konkrétně mladé, úspěšně se léčící a nakonec vyléčené děvče... Kurosawa umí točit radost i bolest lidsky, hluboce a bezprostředně, aniž by jednu nebo druhou něčím snižoval nebo naopak doplňoval... Zajímavé komentáře: Kinej, sadynka, Turiec, kitano, stub (03.02.2008)

Expresívne herectvo aj emócie, odlišná mentalita, kde sa v jednej scéne ústredné postavy pobijú pre maličkosť, aby sa v ďalšej bavili o ďalšej liečbe a tak to ide po celý film. Mne tento prístup v tomto filme vyhovoval, nie vždy to tak pri ďalekovýchodnej kinematografii pociťujem. Kurosawa natočil jednoduchý, zrozumiteľný príbeh o ľuďoch a hlavne pre ľudí, čo je mnohokrát cennejšie, ako vyumelkovaný art. Práve preto mi mierne prekážal ten krátky umelecký sen. Dôvody Sanadu na liečbu nenapraviteľného pacienta, v ktorom vidí samého seba za mladi a vedľajšia línia s mladou pacientkou dodávajú filmu potrebnú hĺbku a emócie. 90%. (03.11.2012)

Veľmi príjemné sociálno-humanistické okienko podfarbené pôvabnými starodávnymi filtrami, čo mi evokuje Renoira a Forda 30-tych rokov. Navyše s vyváženou osobnostnou rozpravou, žiadna postava nemá tú povestnú anjelskú svätožiaru nad hlavou, hoc sa ten kus dobra k mnohým ich činom určite priráta. Ale svet nie je zidealizovaný, čertovské rožky majú väčšiu moc nad našou kontrolou, spôsobmi a zvyklosťami, ktorých sa nevieme zbaviť ako náš prchký hrdina. Napriek tomu, akou tragikou sa obsahový vývin posúval naprieč časovému spádu vysokého štádiu tubery hlavnej postavy, práve tých zopár direktívnych súčiastok, t.j. vtip, expresivita a spomínaný pesimizmus dotvárajú tú správnu empatickú cyklickosť tragiky, z ktorej sa nedá vyjsť. Výkon Takašiho Šimury je obdivuhodný, myslím, že človečinské črty vie pokryť skutočne majstrovsky. Tentokrát možno neoplýval tou rozvahou, ani charizmou drsného muža, ale ľudskými kvalitami skrytými hlboko vo vnútri dozaista... Dostal som sa len k skrátenej verzii, možno sa raz dostanem k tej režisérskej, pokiaľ bude otitulkovaná. (08.06.2015)

Akira Kurosawa je pre mňa jeden z najzaujímavejších režisérov vôbec. Jeho osobitý štýl, ktorý skĺbil podmanivosť východu, využívajúc pri tom aj západný štýl rozprávania - tvorí veľmi špecifickú ikonu na filmovom poli. Jeho vplyv na rôzne americké snímky je očividný. Opitý anjel predstavuje jeho prvý výraznejší film, v ktorom neskôr uplatnil mnohé zo svojich postupov a ktorý nesie rôzne špecifiká jeho tvorby - snaha o konanie dobra - stavanie protikladov vedľa seba - a samozrejme stály spolupracovníci na poli hereckom - Takashi Shimura a Toshiro Mifune. Film nepotrebuje využívať metafory alebo prirovnania- vystačí si s obyčajným výkladom príbehu - ktorý je obohatený o prvky Noir a ktorý je zaujímavý práve pre svoju schopnosť nič nekomplikovať a tak sa stať uveriteľnejším, osobnejším a v rámci prostredia aj živším. Ďalšie jeho diela budú niesť výraznejší rukopis a svoju slávu a bezchybnosť skutočne dosiahne až o niekoľko rokov neskôr, ale aj napriek tomu mám tento film rád, pretože na mňa vplýva určitou univerzálnosťou a aj napriek dobe svojho vzniku je pre mňa stále aktuálny, úsmevný a dramaticky bezchybne vystavaný. (28.02.2012)

V první polovině poutavý příběh zdoben překrásným kytarovým motivem začíná být s přibližujícím se koncem čím dál tím více zdlouhavý. V nerozšířené verzi chybí vysvětlení některých souvislostí (například doktorův alkoholismus zde zůstává prakticky nerozvinut), nicméně o hodinu déle bych to sledovat už asi nevydržel... Také upozorňuji, že DVD z LK má velice špatnou kvalitu zvuku, především všudypřítomný šum mi dost vadil. (20.01.2008)