Mečiar

Z tohoto dokumentu lze narozdíl od celovečeráku “Únos” pochopit, kdo je kdo v případu únosu mladého Kováče do Německa a jaké k tomu mohly vést pohnutky- srozumitelně je tady vylíčen vývoj problematického vztahu slovenského prezidenta s tehdejším premiérem. Mečiar dostává za uši, pořád je to ale opatrné. Dokud po někom zase neskočí, tak si mohou být dokumentaristé jistí, že nedělají svou práci úplně dobře. Tenhle chlap má ve skříni spousty kostlivců, v dalším podobném filmu by je měl autor vypustit ven a pořádně je roztancovat. (10.09.2018)

Keďže som pozorne sledoval a osobne zažil éru mečiarizmu nič nové okrem vnútra Elektry som nezaznamenal. Oživili sa mi spomienky a po zamávaní do obrazovky spadla z viacerých deka. Prišiel však "skvelý" ťah Sulíkom a sme zas v pr..li. Zrejme má pravdu Nascendi, že nás to /väčšine/ prirodzene tiahne k vodcom. Tak bacha na právnikov a podnikateľov.. (12.11.2017)

Čakal som životopisný portrét osobnosti s rozhovormi, zaujímavosťami, pohľadmi od jeho detstva, cez štúdium, po vstup do politiky, pobyt v nej a nedobrovoľný odchod. A dostal? Subjektívnu výpoveď rovesníčky. Tá využíva momentálny hlad po všetkých tých mafiánoch, bossoch, únosoch, lenže si nemyslím, že by prispela niečím novým, teda ak nerátame zbytočné home videá, alebo rozhovor pri krbe, aký menovaný už stokrát oľutoval. Chýbajú tu pikošky s kapustnicou na námestí, ktorou kŕmil (ne)voličov, zahodené mikrofóny a odchody zo štúdia, keď sa mu neľúbili otázky i posledné comebacky z dôb, kedy sa to už nečakalo. Chýba mi tu obšírnejšie využitie zahraničných pisálkov, ktorí v dokumente dostali 15 sekúnd priestoru či postoje jeho blízkych, alebo oponentov. Rovnako mám pocit, že režisérka trochu naivne hádže na jednu kopu názory staršej generácie, ktorá má vraj na prvých miestach Vladka / Robka a až potom Ducha svätého a tých mladších, ktorí tušia pravdu a len čakajú na príležitosť. Nie všetci sú a nie všetci boli takí. Dokument mi svojim poňatím nesadol, podľa mňa mu chýba objektívnosť a dôslednejšia práca s témou, jednoducho bol nad sily autora. Ako práca do školy možno fajn, no pre plátna kín je to slabé. (27.07.2020)

S nikým už nekomunikujem, vy ste výnimka, vraví Mečiar Nvotovej. A tá ho sníma ako zakladá oheň, opeká špekáčik, hrá sa s vnúčatami... K slovu sa dostávajú kritici Mečiara, jeho názor na veci ju akoby až tak nezaujímal. Výberu komentátorov sa nedá veľmi čo vytknúť, akurát minimum priestoru, ktorý dostávajú, neumožňuje ísť skoro vôbec do hĺbky. Film je skôr stručným exkurzom politickým dianím od Nežnej revolúcie po voľby v deväťdesiatom ôsmom, azda určený cudzincom či možno mladým (čítaj: ešte mladším ako režisérka). Záver filmu je chvíľu optimistický, ihneď však robí paralelu s Ficom, zato na človeka, ktorý bol hlavným hrdinom Mečiarovej porážky, sa akosi zabúda. Dzurinda sa objaví asi v dvoch sekundách stopáže na archívnom zábere a jeho meno ani len nezaznie. Je to pre mňa nepochopiteľné. Autorke skôr odpustím úlety ako pýtanie sa podgurážených puberťákov počas silvestrovskej noci 2015, čo si myslia o Mečiarovi, no miesto videí seba samej mohla venovať priestor aj niekomu, kto niečo znamená. (27.12.2017)

Zajímavá sonda do jednoho fenoménu, i když primárně pro zcela neobeznámené. Silně subjektivní (prvních asi dvacet minut jsem nechápal, proč se film jmenuje Mečiar a ne Nvotová), rozhodně ne komplexní ani vyčerpávající. Paradoxně to označuje za největší úspěch Slováků opuštění emocí a vzepření se Mečiarově populismu, ale jediné, co ten film reálně dělá, je opět jen buduje silnou antimečiarovskou emoci, která není fakticky ani argumentačně neprůstřelná a pomáhá si jednak silným zpřítomňováním režisérky, jednak "pravdami, co každý ví". Je to celkem ok, ale předně v důsledku silného námětu. (23.10.2017)