Rodinný krb

• Práve dnes je tomu už 16 rokov, čo nás navždy opustila francúzska herečka Claude Jadeová, predstaviteľka Christiny Darbonovej/Doinelovej, čím chcem v podstate priamo naznačiť, že znovu predviedla svoj nadštandardný, herecký výkon, kedy sa určite nestratila ani po boku svojho hereckého partnera Jeana-Pierreho Léauda, ktorý sa vďaka „dobrodružstvám Antoineho Doinela”, zapísal nielen do širšieho povedomia divákov, ale zároveň si tiež pripísal aj „sériu”, patriacu vôbec k tomu najlepšiemu, čo počas svojej kariéry vytvoril... Samozrejme, že reč je tentoraz o Domicile conjugal, ktorý (z)režíroval nikto iný, než zrovna ten snáď najpovolanejší odborník - François Truffaut, keď som opäť presvedčený o tom, že náramným spôsobom trafil klinček po hlavičke! • Vlastne už samotný názov tohto zručného filmu, naznačuje, že Manželský dom, bude plný najrôznejších udalostí, či už pozitívnych alebo negatívnych, tak to ponechám na predstavivosti potenciálneho publika, no predsa čosi malé napokon prezradím, že počiatočnú rodinnú idylku, pozostávajúcu z naprosto nevšedných situácií, v druhej polovici, s vysokou pravdepodobnosťou, vystrieda trochu pochmúrnejšie obdobie, ktoré i napriek tomu ponúka rovnako zaujímavé dianie, ako tomu bolo i predtým, skrátka obidve tieto roviny sú našťastie veľmi kvalitne vyvážené, a tak vskutku nejestvuje žiadna vážnejšia hrozba, spočívajúca v tom, aby som začal premýšľať nad tým, koľko času ešte ostáva do záveru. Nie, to v tomto prípade vonkoncom nehrozí, skôr práve naopak, opätovne som potešený tomu, čo mi tento šikovný režisér spolu so šikovným obsadením, naservíroval rovno na tanier, a to mi proste (zvyčajne) mimoriadne (za)chutí, až som normálne chvíľu uvažoval nad tým, či náhodou tomuto „štvrtému príbehu”,  nakoniec neudelím i plný počet hviezdičiek, k čomu naozaj príliš veľa nechýbalo. • Zase som strávil príjemných 97 minút v spoločnosti francúzskej kinematografie, v ktorej sa mimochodom, v poslednom čase, cítim akosi najuvoľnenejšie, a čo si môže následne takýto fanúšik viac želať, však? (01.12.2022)

Príjemne natočený príbeh o manželskom bočáku braný z veľkého nadhľadu. Nenudil som sa ani na chvíľu hlavne vďaka pitoreskným postavám zo susedstva. Horšie je, že pán režisér toho asi veľa o Japoncoch nevie, ale to je pochopiteľné pretože táto krajina sa prakticky svetu otvára viac až za posledných tridsať rokov. Celkovo vzaté Rodinný krb nie je nič svetoborné ale za nostalgickú atmosféru, výborných hercov a nadhľad dávam 7/10 (11.06.2007)

Stvrty Duanel, a rozhodne dalsi vyborny film. Jean-Pierre leaus /Porcile, La Nuit Americaine/ je pre mna vyborny herec. Aj v tomto filme ustupil dej, ale to tuna nevadi, lebo je to vyvazene vgybornou reziou, perfektnymi dialogmi a obdivuhodnymi hereckymi koncertami. Dobre, v strede nastupila na 5 minut nuda, ale to je vec tolerancie : 80 % (21.06.2016)

Melancholický příběh o obvyklých trampotách a strastech manželství, které se musí vypořádat s „hlubokou“ krizí, tentokráte v poněkud odlehčenějším hávu. Přehršel figurek ze sousedství a epizodní sled scén úspěšně rozbíjí představu o klasicky vygradovaném komorním vztahovém dramatu plného různých neuróz, výčitek a slz. Nejasné dramaticko/komediální kontury jdou v tomto případě však poněkud proti sobě a i oné magické a těžko zachytitelné hořkosladké atmosféry je do některých pasáží vtěsnáno více, než by bylo záhodno. Výsledkem je tak slušný, na génia francouzského filmu však poněkud jednodušší snímek, jež si dokáže získat svou jemnou nostalgickou tóninou a několika gagy, nikoliv však celkovou pospolitostí a jednolitostí. (12.11.2005)

Manželské drama s komediálními prvky, vlastně běžný život u "rodinného krbu". Z francouzštiny se pojem "follie a deux" (bláznovství ve dvou) ujal pro tzv. indukovanou duševní poruchu, při níž si blízcí lidé (zde manželé) předávají své bludy, přičemž jeden blud budí další, ještě pomatenější. Může to začít Rudolfem Nurejevem, pokračovat Japonkou Kyoto a končit návyky, které nepostrádají formy závislosti. Rozchodem se může leccos zlepšit, ale může to také způsobit katastrofu. Komedie však často zvítězí nad dramatem. Follie a deux přestane manžele zužovat, hra se fixuje a trvá až do smrti jednoho z manželů, kterou druhý dlouho nepřežije. Truffautův režijní styl je stále svěží a jeho dvorní herec Jean-Pierre Léaud úchvartný jako vždy. (14.07.2021)