Oskar Werner

"Náš charakter je náš osud."
Oskar Werner v poslednom rozhovore

Rakúsky filmový a divadelný herec, recitátor a režisér (vl. menom Oskar Josef Bschliessmayer). Jeho rodičia sa rozišli, keď mal šesť rokov. Oskar zostal pri svojej matke. Už ako osemnásťročný študent účinkoval v rozhlasovej hre "Das ist mein Wien“. Po konci vojny vzal prácu v Burgtheater. Jeho najznámejšie divadelné hry v ktorých hral sú "Hamlet", "Romeo a Júlia", "Weh dem, der lügt" (od Franza Grillparzera), "Kabale und Liebe" (od Friedricha Schillera) a mnoho iných.

V roku 1947 objavil Karl Hartl mladého umelca pre film. Jeho filmovým debutom bol "Der Engel mit der Posaune". Werner patril v päťdesiatych rokoch k najlepším predstaviteľom milovníkov, neskôr sa koncentroval na zobrazenie citlivých a protikladných charakterov, často s neurotickými prvkami. V roku 1950 uzatvoril zmluvu s 20th Century Fox v Hollywoode. Avšak ako hrdý Rakúšan sa nikdy natrvalo neusadil v USA a z toho dôvodu nerozbehol sľubnú kariéru za oceánom naplno. Jeho najznámejšie filmy sú: "Mozart", "Lola Montes", "Jules a Jim". Za postavu lodného lekára vo filme "Loď bláznov" dostal cenu New York Film Critics Circle Award, bol nominovaný na Oscara aj Zlatý glóbus. Za svoju rolu vo filme "Špión, ktorý prišiel z chladu dostal Zlatý glóbus. Ďalšie filmy: "Fahrenheit 451", "Interlude", "The Shoes of the Fisherman". V roku 1975 si zahral v seriáli "Columbo (Vražda na videu)". V roku 1976 hral vo filme "Cesta zatratených“.

Začiatkom sedemdesiatych rokov tvrdohlavý herec len zriedka opúšťal svoje útočisko v Lichtenštajnsku. V roku 1983 sa pokúšal o comeback v Kremse na "Wachau-Festival", avšak tento festival bol z dôvodu alkoholu s ktorým koketoval po celý život katastrofou. Na premiére "Princa z Homburgu" opustila po prestávke polovica publika sálu. Plánované uvedenie hry "Julius Caesar" vo Viedni stroskotalo ako následok predchádzajúceho debaklu.

O rok neskôr Werner zomiera vo veku 61 rokov v hotelovej izbe v Marburgu počas turné čítania básni na zlyhanie srdca. Už za svojho života si vybavil, že bude pochovaný v Triesene v Lichtenštajnsku, kde veľa rokov žil v anonymite. Na vchod svojho pozemku zavesil tabuľu s nápisom: „Neprijímam žiadnu neohlásenú návštevu!“

smeke