IceQueen

V reálnom svete by takíto úzkoprsí rodičia mali panenstvo svojich osemnásťročných dcér šancu naháňať akurát za pomoci stroja času. Ja teda neviem, vpadnúť mi tak rodič do akcie, to by si určite vyslúžilo PTSD na obidvoch stranách. Od smiechu som síce neplakala, ale nemôžem povedať, že by som sa nebavila vôbec. Keďže sa film vyhotovil v USA, sú po celý čas do deja vmontovávané morálne ponaučenia, slzy, objatia a ajlovjú, čo všeobecne znášam iba v obmedzenom množstve. Jednoduchá, nezávadná zábava pre celú rodinu.

Vyše hodiny ubíjajúca nuda a ja rozmýšľam o všetkom možnom, pekných aj nepríjemných veciach, čo budem pozerať potom... a sledujem chlapa jazdiaceho v dodávke, chodiaceho z horného konca na dolný a naspäť, navštevujúceho práčovňu, jediaceho v nejakom stravovacom zariadení, vchádzajúceho do a vychádzajúceho z rôznych establišmentov a vykonávajúceho iné strhujúce činnosti. Viem, som plytká, zrejme nedokážem dostatočne oceniť vnútornú rozorvanosť hlavnej hrdinky. Po viac než hodine sa konečne začalo niečo diať. Neskôr prišla na rad prekvapivo priamočiara sexuálna scéna, ktorá vôbec nezapadla do celkového tempa, ale zase na druhej strane ma trochu prebrala a prinútila myslieť na benefity depilácie a škótsky uvedomelý prístup k chránenému sexu. Približne 20-30 minút za voľačo stálo, keď si spravím výpočet za použitia stopáže, zohľadním kompletný obraz a zaokrúhlim nahor, dostanem 2*.

Vďakabohu za duševné zdravie a bezpečnostné dvere. Nemôžem povedať, že by som bola nejako špeciálne z Catherine alebo filmu samotného nadšená. Drastické sekvencie násilia a desu si asi predstavujem kvapku inak ako distribútor. Ale to nič nemení na tom, že som si opätovne zvolila ďalší "zlepšovák" nálady, čo znamená, že som rozhodne nešla spať s veselými myšlienkami.

Slečna pochopila, že pre dosiahnutie šťastného konca je najefektívnejšie použiť mašinu.

Neljubov nie je len o nedostatku lásky, ale aj o nenávisti, ľahostajnosti a egoizme. Ostalo mi ťažko a smutno.

Sociologický rozbor skupinovej dynamiky, reflektujúci stávajúci konflikt medzi kultúrou mytológie a súčasným konzumným životom, komplexne substituujúcim interakcie v sociálnej oblasti a z toho plynúca globálna antispoločenská hrozba morálneho úpadku s možnými následkami genocídy. Alebo obyčajný, nenáročný, mládežnícky horor, ktorý asi nie je tak úplne pre dospelákov.

Victorov príbeh sa odohráva v dvoch rovinách, osobnej a pracovnej. V obidvoch má hlavný hrdina pomer alkoholu a krvi v žilách 1:1, ja som sa cítila byť opitá už len pri pohľade na neho. Doma má extrémne vyhorenú manželku, ktorá ho neznáša a on to s úsmevom na tvári akceptuje. Všetky škatule v jeho okolí, vrátane jeho zákonitej, s ním a jeho "neodolateľným" kamarátom hrajú hru ženy, ženy hýbte sa. Vzal prácu, na ktorú nie je kvalifikovaný (biológia je prakticky to isté ako geografia), nenávidí svojich študentov a oni, s výnimkou jednej študentky, nenávidia jeho. Ja by som takého učiteľa brala, rozhodne by bolo na čo spomínať. Herecké výkony sú skvelé, Konstantin Chabenskij si získava moje sympatie s každým filmom viac a viac.

Ono je dosť ťažké udržať si vážnu známosť, keď je treba naplniť chladničku.

Jedni tomu hovoria horor, iní životopisná dráma.

Som jedna z obdarovaných, ktorým FPS spôsobuje kinetózu. Z Henryho sa mi tiež zatočila hlava a žiaľ inak, než by mi vďaka chlapovi bolo príjemné. Celkom by ma zaujímalo, koľko ľudí v kinách vrhlo, alebo dostalo epileptický záchvat.