IceQueen

V podstate nemám nejaké masívne výhrady, ale ani čo vyzdvihnúť. Sledovanie Morbiusa je zhruba tak pútavé, ako sledovanie rovnej čiary na EKG monitore.

To vás tak v deväťdesiatke nečakane (AKA blesk z jasného neba) vyrazí šesťdesiatpäťročný šéf a na vaše miesto najme nejakého jarého sopliaka ledva po šesťdesiatke. O rok, akoby sa nič nestalo, za vami príde a chce, aby ste z Mechika vyextrahovali jeho trinásťročného synátora. Chlapcova, asi štyridsaťročná (spočítajte si to sami), matka sa vás snaží dostať do postele, ale vy nekompromisne a frajersky odmietnete. No potom príde do deja ešte jedna señorita a... Tu už som veru tŕpla, či nebudem musieť absolvovať nejakú tú seniorskú erotickú scénu. Z Clinta je už roztrasený deduško a niekedy mi bolo až ťažko sa na neho pozerať. Dvadsať rokov dozadu by si takýmto slabým scenárom vytrel prdel. Chcem tým povedať, že lepšie je odísť z trónu so vztýčenou hlavou, smerom k západu slnka, ako sa z neho potupne zosypať a po štyroch odbatoliť do tmy. Takže pán Eastwood, už len za kameru, alebo úlohy adekvátne veku, kým je ešte čas.

Po prečítaní knihy a druhej projekcii zvyšujem na päť hollywoodskych hviezd.

Nóri si povedali... kjære venner, vytiahnime Trolla z našej (severskej) mytológie a urobme si americký film. Takže miesto obrieho primáta im po Osle behá a srdcervúco narieka obrovské šutrovité stvorenie. Na jednej strane ho máte chuť objať, ale na druhej po vás hádže tanky. Celú hviezdu dávam za helikoptéry s obrovskými zvonmi, to som sa zase nasmiala.

Kripke pustený z reťaze. Nekorektná a morbídna zábava, násilná smrť na sto spôsobov, masívne špliechance krvi a lietajúce telesné súčiastky. Tlieskam Amazonu za odvahu vyrobiť seriál, ktorý je 18+ a obsahom tomu aj zodpovedá.

Niekto má s utekajúcim zlatíčkom problém, lebo ho nepochopil (viď niektoré komentáre) a niekto zase, lebo ho pochopil. Aby sme si rozumeli, nebavíme sa o žiadnej kvantovej mechanike, vysoké IQ sa nevyžaduje. Možno malá dávka vnímavosti, ono totiž dosť závisí aj od uhla pohľadu a keď to tam nevidíte, pokojne film sledujte ako bežný horor. Ja zase chápem, že lovecká tampóniáda nie každého osloví, ale ja som s týmto honom mizogýna na jeho aktuálne zvolenú gyné celkom spokojná. Aj keď rozumiem zámeru, je trošku škoda, že sa kamera vždy cudne otočí, keď ide do tuhého.

Za normálnych okolností, keď vidím v názve Vianoce a medzi žánrami rodinný, nemilosrdne prepínam. K filmu som sadla (nehoda pri raňajkách) v momente, keď trojica prichádzala na zámok a z mne neznámeho dôvodu som pocítila potrebu vyšetriť príbuzenské vzťahy medzi jednotlivými postavami a oboznámiť sa s geografickými údajmi. Skrátim to, rozkľúčovala som to až takmer v závere a navzdory jednoduchej šablóne, ktorá nenechávala priestor žiadnym dejovým zvratom, hrdinsky dopozerala. Varujem vopred, komédia medzi uvedenými žánrami je odvážne označenie, zamenila by som ho za žáner romantický. Katie McGrath musela mať počas natáčania dislokovanú sánku, inak si žraločí úsmev, ktorý neopúšťal jej tvár, neviem vysvetliť. Sledovanie odporúčam ašpirantkám na titul princeznej a osobám, ktoré sú zvedavé, ako si 24 ročný muž poradí s hraním detskej postavy (to je trošku bizár). Pri hodnotení budem brať do úvahy, že ide o vianočnú kvázirozprávku pre celú rodinu a z toho dôvodu dobrosrdečne nezagrinchujem.

Pre niekoho inteligentná, hlbokomyseľná konverzačka s geniálnymi hereckými výkonmi, pre mňa ukvákaný pokus získať nejaké významné ocenenie. Mnohé dialógy (aj monológy) sú bezobsažné a nabubrelé, vety sa opakujú a slová sú delené koktaním, ehmkaním alebo pauzami. Ono na to vlastne existuje aj vysvetlenie. Soderbergh tvrdí, že dialógy sú zo 70% improvizáciou hercov a zvyšok (spolu so základným príbehom) je prácou autorky. Takže ich vlastne nechal len všetkých rozprávať a mňa teda moc nepresvedčili.

Budú spoilery, tak bacha na to! Ako píšu viacerí, séria pokojne mohla skončiť devätnástou epizódou. Chlapci by nasadli do Impaly a my by sme so slzou v oku sledovali, ako uháňajú smerom k západu slnka. Lenže to je v podstate otvorený koniec a nejako bolo treba definitívne zatvoriť vrátka. Takže sbohem a šáteček, bolo mi potešením.

Rodinu a susedov si nevyberáš. Ja som si vo Watcherovi nemohla vybrať rodinu a rodina zase susedov. Impulzívni Brannockovci rozhodne nepatria medzi takzvané najostrejšie ceruzky v peračníku, tak ma ich správanie inšpirovalo k zostavovaniu náčrtov vlastných výhražných listov. Prehnane podivínski susedia sú vhodní maximálne do fikcie, akou je, v komentároch dosť spomínaný, American Horror Story (autor sa nezaprie) a Rosemary's Baby a to jemne podkopáva kredibilitu seriálu. Trochu som následne pátrala, lebo záverečná poznámka mi dvihla tlak a zistila som, že podľa skutočnosti je tak tretina zo seriálu. Nič tak strašne dramatické (samozrejme, okrem tých dosť desivých listov) sa tam neudialo a čo sa udialo, tak nie tam. No a najlepšie je, že súčasní majitelia domu si, nepochybne, vďaka seriálu, žijú svoje vlastné peklo kvôli extrémnemu "záujmu" verejnosti. Rozjazd je pomalý, nasleduje napínavá časť a potom už len klasicky netflixovské naťahovanie. Kľudne do toho, akurát na záver budete mať chuť hodiť papuču do televízora.