IceQueen

Pamätná epizóda, po ktorej mi Winchesterovci prvýkrát prišli do sna zabíjať strašidlo. Po 229 dieloch už bolo hádam aj načase. Ackles tam bol v minulosti už viackrát, ale za iným účelom.

Vďaka tomuto výrobku som si uvedomila, ako veľmi je moja slovná zásoba obmedzená, prosto nedokážem uspokojivo verbalizovať svoje intenzívne dojmy. Jedno však viem, Birdemic číslo 2 nemá vo svojom žánri konkurenciu, lebo v jeho žánri bol natočený zatiaľ iba jeden film a to Birdemic číslo 1.

Mano Khalil hovorí celkom slušne po slovensky a keďže hovorí rád a pútavo, povedal nám, že zhruba 60 % filmu je autobiografických. Príbeh Sera, šesťročného kurdského chlapca, ktorý najsamviac na svete túži po elektrine a televízore, aby mohol pozerať kreslenky, je chvíľu úsmevný, chvíľu tragický, chvíľu drsný a niekedy až neuveriteľný (predsa len je tam stále tých 40 %). A keďže Mano Khalil študoval v Československu a neskôr pracoval na Slovensku, je to vlastne jeden z najlepších (česko)slovenských filmov, ktoré som kedy videla.

Prvé epizódy mi pripomenuli seriál Charmed (v čase vzniku Supernatural už nejakých pár rokov fungoval a vlastne takmer aj končil) o rodine čarodejníc, ktoré by, pravdepodobne, za hysterického vreskotu zhynuli rukou Winchesterovcov skôr, než by našli knihu tieňov, make-up a použili silu troch. Po jemne rozpačitom rozjazde som sa s každým dielom utvrdzovala, že Supernatural je predsa len o triedu vyššie a snáď si nebudeme klamať, na bratov sa mi rozhodne pozerá lepšie, ako na sestry.

Na ohodnotenie  Birdemicu v tejto dimenzii neexistuje adekvátna škála. Videla som už rôzne vtáky, no toto je úplne iná kvalita. Po technickej aj obsahovej stránke sa s Nguyenom ocitáme odhadom niekde v ôsmom kruhu Danteho pekla, ale... Ale, čo som sa ja vám nasmiala, toľko absurdných nápadov, bombastické EFEKTY a ako bonus násilím zapracované enviromentalistické posolstvo. Silne odporúčam. Pokračovanie ma neminie, už si chystám vešiaky a vreckovky.

Deštrukcia to bola náramná, až som sa obávala, že dostanem mrakodrapom po hlave a obývačku mi zaleje tsunami. Dokonca (a to som zákonadbalá občianka) som mávla nad predloženým stavom vecí rukou a odsúhlasila porekadlo, že zákony sú tu na to, aby sa porušovali. Prímárne tie týkajúce sa fyziky a logiky. Ale čo v deji nezvládam, sú povinné traumy a typicky americké, rádoby husiokožné vzťahové vsuvky. A tá zástava v závere, no slzy v očiach, čo si budeme. Mňa by, napríklad, zaujímal film o tom, ako sa komplet všetci hasiči, záchranári a policajti, za použitia erárneho majetku, rozhodli zachrániť iba svoje rodiny. Ešte jedna vec mi nedala pokoja, skákajúce hrudníky bežiacich protagonistiek. Pre pánov dar, pre mňa nemilosrdné spomienky ako bežím na autobus a snažím sa udržať kozičky v ohrádke. Ak odsledujete značku v titulkoch, dajte vedieť.

Keď žene pri fyzickom dialógu vyrazíte zub, nezabudnite jej dať pod vankúš peniažky od Zúbkovej víly, Olivier to vie... Z nejakého dôvodu hodnotím až s odstupom a snažím sa spomenúť si, aký dojem vo mne seriál zanechal. Vychádza mi niečo medzi nijaký až ľahko pozitívny. S jednaním a zmýšľaním Angely som nebola príliš stotožnená a zvrat tiež trošku škrípe. Ale ak nemáte čo, tak dajte kľudne toto.

Po dopozeraní Broadcast Signal Intrusion mi HBO MAX naznačil(o?), že má, ako znalec mojej duše a srdca, pre mňa návrhy na niečo podobné. Bol to podraz a ja som na túto návnadu skočila ako malý harant. V úvode obdržíte upozornenie, že toto audiovizuálne dielo je nevhodné a neprístupné pre vekovú skupinu maloletých do 18 rokov, čo znelo lákavo, keďže som už 18 nie jedenkrát mala. V prípade Girl Next by som však odporučila varovanie, že audiovizuálne dielo je proste nevhodné a malo by byť neprístupné a bodka!

Hlavnú hrdinku sledujeme v dvoch obdobiach jej života a musím povedať, že výber mladej (alebo zrelej, ak chcete) verzie sa nezdaril. Videla som typovo dve rozdielne ženy a dosť ma to rušilo. Ďalšiu výhradu mám voči otvoreným alebo naznačeným linkám, vedúcim odnikadiaľ nikam. Vzniknuté napätie medzi postavami nebolo, podľa mňa, dostatočne využité. Mám pocit, že Maggie trošku precenila svoje schopnosti scenáristky a režisérky, ale aspoň pre svoj film zohnala známe mená. Z filmu si odnášam ponaučenie, že malé dievčatká sú dielom Satana a nie každá žena by mala byť matkou. A na záver mi nedá nespomenúť hviezdnu Dakotu, ktorá mi opätovne dokázala, že dokonalou herečkou je výlučne od krku nadol.

Najdepresívnejší komediálny seriál, aký som kedy videla. Dojemné, vtipné a inteligentné.