Pokryvac

Príjemná a vtipná celoročná komédia s výborným Chevy Chasom. Pre Georga Hilla možno troška úlet, avšak komédia aj keď mierne "crazy" je to vkusná a zábavná. Myslím, že tento film je pre neho dôstojnou labuťou piesňou, keďže ukázal, že "vie chodiť" aj v ľahších žánroch. Ondříček predviedol dobrú prácu a niektoré obrazy, ktoré vyčaroval z amerického zapadákova sú skutočne podmanivé. Pri sledovaní som sa cítil príjemne a od americkej komédie viacej nečakám. Absolútna spokojnosť.

Zábavná variácia na Groundhog Day alebo svojrázna reakcia na žáner slasherového filmu. Poteší aj celkom nepredvídateľný záver, ktorý ponúka možnosť, aby divák neustále opravoval svoje podozrenie - Ktože len môže byť vrahom? Čo je predvídateľné je však akési morálne putovanie hlavnej hrdinky od cynickej nevyrovnanej fúrie až po uvedomelú mladú ženu (podobne ako túto cestu podstúpi Bill Murray vo vyššie spomínanom filme). Menšie logické nezrovnalosti možno filmu ľahko odpustiť, keďže on sám sa neberie vážne (pridal by som medzi hore vypísané žánre "komédia) a hlavným cieľom je jednoducho zabaviť diváka. Ja osobne som dostal to, čo som očakával, čiže svižný odpočinkový film prihovárajúci sa fanúšikom slasheroviek, ktorý sa pokúša pristupovať k tomuto podžánru inak ako sme zvyknutí. Poteší záverečná referencia na film Groundhog Day (filmári sa nijak netaja inšpiráciou) a fakt, že v tomto filme zomrie hlavná hrdinka. Niekoľkokrát.

Štúdia na tému - Môžu byť muž a žena priateľmi? (Len a len priateľmi). Po opätovnom pozretí zdvíham hodnotenie o hviezdičku. Nepôjde zrejme o najlepšiu romantickú komédiu, akú som doposiaľ videl, ale možno som pre tento film troška dozrel a následkom toho mi teraz prichodí ďaleko uveriteľnejší a rovnako vykreslenejšie sa mi zdajú byť aj charaktery. Meg Ryan s Billy Crystalom sú celkom sympatická dvojica a Bruno Kirby je prosto sympaťák. Miestami možno trocha presladené, prehnané (slávna scéna s predstieraním orgazmu), ale zároveň aj vtipné ("Dám si to, čo ona") a príjemné. 4* sú vzhľadom na záplavu nevtipných a trápnych komédií podobného žánru úplne adekvátne.

Jeden z najinteligentnejších filmov zo školského prostredia. Uveriteľný Corey Haim v úlohe Lucasa je sympatickým útlym nonkonformistom snažiacim sa vymaniť zo svojho podružného postavenia. Motiváciou k tomu je príchod nového dievčaťa Margaret, ktoré však v Lucasovi nevidí viacej ako chytrého a zaujímavého kamaráta a preto sa zamiluje do statného futbalového hráča stvárneného Charliem Sheenom. Lucas sa snaží získať srdce dievčaťa alebo aspoň dokázať sám sebe to, že Sheenovej postave môže konkurovať aj v neintelektuálnej oblasti, ale márne. Film je na to príliš realistický a ani záverečná futbalová scéna zaváňajúca filmovým klišé sa nakoniec nevyvinie podľa predikcií diváka. Oceňujem kvalitný scenár, v ktorom postava Lucasa figuruje ako silná nezlomná osobnosť, čím si získava divákove sympatie, miesto toho, aby vyvolávala ľútosť svojou nemohúcnosťou. Lucas teda nie je vykreslený ako lúzer, ktorý prijíma svoje podradné postavenie v spoločnosti, ale zobrazuje tu svojskú figúrku schopnú vzdorovať šikane či ponižovaniu s patričnou gráciou. Niekde v pozadí možno badať pohnutý osud chlapca, o čom svedčia Lucasove klamstvá, ktorými zastiera pravý pôvod vlastných rodičov (SPOILER - ku koncu filmu vyjde najavo, že jeho otec je alkoholik obývajúci starý karaván, vo veľmi zvláštnej a vágnej scéne, kde o jeho prítomnosti na danom mieste svedčí len ľahké pohnutie roliet-SPOILER), avšak tejto tematiky sa film dotkne len zľahka, keďže cieľom filmu je predstaviť portrét nezlomnej osobnosti chlapca bez ohľadu na jeho telesné predispozície, minulosť či rodinné zázemie. Hĺbková psychológia a pozadie teda nie je dôležité a kamera zachytáva Lucasa vykoreneného samotára, pre ktorého láska k dievčaťu predstavuje akýsi druh vykúpenia zo všadeprítomnej samoty. Čo sa však nakoniec ukáže ako ešte dôležitejšie je osobná česť jedinca a sila osobnosti, pred ktorou sklopia hlavu aj predošlí vysmievači a šikanisti.

Najslabší diel trilógie. Miesto pohodovej romanci režisér vsádza na realistickú "sondu" do nie vždy príjemného života manželského, ktorá sa v poslednej tretine mení na nekonečne sa vlečúcu hádku. Po prvý raz som si prial, aby už konečne tí dvaja zavreli hubu, čo je vzhľadom na fakt, že ide o konverzačku, dosť surové tvrdenie. Inak je film celkom schopne napísaný, obsahuje niekoľko zaujímavých postrehov či myšlienok, avšak vyvíja sa pre mňa tým nesprávnym smerom. Mrzí ma aj to, že sa z prostredia nevyťažilo viac a väčšina filmu sa odohráva pri stole, v aute alebo na hotelovej izbe. Mierne otravné je aj neustále odvolávanie sa na predchádzajúce deje, ktoré takto ťahá ku dnu väčšinu pokračovaní. Našťastie Pred polnocou ku dnu nekleslo a aj napriek mojim výhradám mu nemožno uprieť status solídnej romantickej drámy.

Teatrálna starosvetská melodráma. Niektoré scény možno trocha odvážne, napr. kúpajúca sa žena s obnaženými prsníkmi. Svatopluk Beneš svojím výkonom prevyšuje všetkých zúčastnených, Lída Baarová v úlohe mierne frivolnej dievčiny a lá Mae West v učňovských rokoch. Čakal som vyššiu mieru prírodnej poetiky, žiaľ nedostavila sa. Pre mňa ničím zvlášť zaujímavý film, azda určený pamätníkom alebo vskutku zarytým milovníkom československej kinematografie.

Myslím, že príbehu to viacej svedčí na papieri a vidieť doslovnú adaptáciu po prečítaní knihy na filmovej obrazovke už nie je také zábavné ani zaujímavé, avšak bez znalosti predlohy funguje film ako solídny sprievodca Houellebecqovým debutom Rozšírenie bojového poľa. Myslím, že filmu sa podarilo zachytiť ducha predlohy, no všadeprítomný rozprávač môže pôsobiť trocha otravne. Režisér sa totiž musel potýkať s faktom, že samotný román je založený na monológoch hlavnej postavy. Oceňujem predovšetkým dobré herecké výkony hlavných predstaviteľov.

Impotentná verzia predlohy Pierra Boulleho, ktorá, narozdiel od francúzskej novelky, výrazne zostarla. Hysterický a mne neveľmi sympatický Charlton Heston môjmu výslednému dojmu nijak nepridáva. Mám pocit, že všetko, čo bolo na knižke zaujímavé tu chýba a príbeh ide, vzhľadom na rozpočtové šetrenie, vlastnou chudobnejšou cestou. Inak talentovaný scenárista Rod Serling ma presvedčil, že mu väčšmi svedčia krátke vypointované príbehy, ako celovečerné filmy, pre ktorých naplnenie nestačia len výborné nápady a výnimočná fantázia. Okrem iného mi tu chýba aj iskrenie medzi šimpanzicou Zirou a hlavným hrdinom, návšteva zoologickej záhrady a väčšia gradácia príbehu, ako tomu bolo v omnoho sofistikovanejšej knižke. Moje sklamanie teda pramení hlavne z vysokej latky, ktorú nasadil pôvodný príbeh. Ten sa producenti, z obáv o presiahnutie rozpočtu, rozhodli v značnej miere odignorovať. PS - Masky sú na rok 1968 skutočne výborné.

Nepresvedčivý Formanov film, ktorý nezachránia ani zdatné herecké výkony. Príbeh postráda silu, chýbajú hlbšie emócie.. Scenár možno fungoval na papieri, ale na obrazovke pôsobí príliš neotesane a skratkovito. Na rozdiel od megalomanského Amadea mi toto dielko pripomína skôr nenápadnú televíznu inscenáciu. Nejedná sa o vyslovene zlý film, avšak na Formanove štandardy je to slabé. Napriek tomu, že sa nájde zopár sympatických momentov, ako celok vo mne film nezanechal žiadne stopy.

Solídny psychologický film o tom, že človek by si mal vážiť to, čo má. Ústredná postava zranenej volejbalistky bilancuje svoj doterajší život, zatiaľ čo leží indisponovaná vo svojej izbe a prichádza na to, že jej doterajšie problémy boli celkom malicherné. Liečba fyzického zranenia nakoniec lieči aj jej duchovné efekty a z namyslenej športovkyne sa stáva empatická bytosť. Na rozdiel od pochmúrnejších psychologických filmov, vyznenie Zrkadla pre Kristýnu je vlastne dosť optimistické. Dievča v sebe vyrieši konflikt so "strateným" otcom a za dobre nakoniec ostane aj s priateľom vlastnej matky. Zaujímavé je sledovať Kristínin prerod, kedy sa minulosť protagonistky postupne vyjavuje v subjektívnych flashbackoch. Sympatický je aj jej finálny vzťah s ťažko pracujúcim žeriavnikom, ktorého na seba upozorní priamo z postele oslepujucími odrazmi slnka vo svojom malom zrkadielku. Zrkadlo z titulu filmu teda nadobúda okrem obrazného aj doslovný význam. Malý milý film, ktorý nevyrazí dych, ale pri správnom naladení poteší.