maxxxim

Tak toto si nedovolím hodnotiť ani náhodou, to prenechám odborníkom disponujúcim aprobáciou z dospelej psychiatrie.

Konečne niečo zo slovenskej produkcie, čo má úroveň a netreba sa za to hanbiť. Inteligentná, nenútená a v niektorých momentoch dokonca aj zábavná súťaž, ktorá precvičí mozgovňu nejedného diváka. No, tancujúcich dalmatíncov či požieračov cibule, alebo iné trotloviny nečakajte, v totmo prípade ide o inteligentnú zábavu, čo sa snaží naznačiť aj moderátor relácie. Zaslúžených 5 nielen za to.

Pff. Akčný kedy a kde? Keď "kompresorovaný" David behá splašene sem a tam a rozpráva nezmysli, alebo keď sa naparuje na pláži a strúha grimasy predstavujúce vrchol jeho umenia, aby ako tak vyjadril čo má v scénari? Všadeprítomný smiech "lobotomovaného" Mitcha a ostatnej osádky {keď sa v niektorých momentoch prikrčil tak som mal pocit, že ide srať (pardon za výraz a zloženú zátvorku :)} pôsobí rušivo až trápne. Vrchol akčnosti zažijete pri výbehu Mitcha z voliéry priamo do náručia pralesa, aby sa strmhlav vydal na cestu za zlatým bludišťákem. Nádych akčnosti majú aj scény, kde Japončík alias Mitchov úhlavný nepriateľ zažíva žalúdočné potiaže v priamom prenose, keďže neustále krčí ňufákom, akoby mu nevoňal kolega resp. rola, v ktorej sa ocitol. Ťažké gestá nie sú výnimkou hod hviezdicou do fotky, meganudné hlášky či samotné uväznenie párov pripomínajúce Hry bez hraníc v najlepších rokoch. Pojem dráma je použitý skutočne s citom, keď zoberiem v úvahu, že žiaden záber, scéna či nanosekunda tohto Tv filmu neobsahuje ani len náznak drámy. Dramaticky malo pravdepodobne pôsobiť zachraňovanie dvojíc na jednotlivých stanovištiach no nepôsobilo, pretože počínanie hrdinov je kruto popravené nelogickým správaním a nereálnymi úkazmi typu prerezanie oceľového lanka schopného v mnohých prípadoch v skutočnom svete poprieť gravitáciu, no tu je prerezané vlhkou chemlonovou papučou. Samotná zápletka je na vysokej úrovni asi 10 utečencov zo Silicon Valley s výstrihmi až pod kolena rieši životné situácie spôsobom sebe vlastným. Moudra a zmysluplné dialógy sa sypú z každej strany, pomedzi ne a silikónové pany pobehuje tu i tam asi 180 kulturistov, vzpieračov a ironmanov každej farby. Dobrodužne určite pôsobia najmä bitkárske scény či stupidita číhajúca na každom rohu tohto 19 percentného odvaru.

Ako by povedal klasik: "nu-dá". (Homer Simpson)

Prezidentov noob je "film", ktorý by kľudne mohol byť vysielaný ako predel medzi monoskopom a druhým monoskopom. Určite by predstavoval vhodnú príležitosť, aby si divák trochu odpočinul a načerpal nové sily na monoskopové pokračovanie, pretože to je určite podarenejšou a kvalitnejšie spracovanou záležitosťou ako je tento filmový výmoľ. Už pútač čo to napovie, čo za huncúctva chodia Chuckovi po rozume a či azda je na niečo alebo niekoho nasrdený? Ako je všeobecne známe psychiatrom a psychológom z praxe a nám ostatným z filmovej tvorby Chuck je pán do koča aj do voza. Tento napínavý thriller je toho ďalším dôkazom. Chuck tu je v jednom kole, najprv zachráni prvú dámu, potom vežu, tam sa vykúpe s veľrybou aby nakoniec dal dve tri grimasy pri bojovom výcviku svojho hereckého súputníka. Ozaj aby som nezabudol, tie kopance forsírované s chirurgickou presnosťou do brucha a bokov oného cvičenca pri priťahovaní sa na hrazde majú prosím vás aký zmysel? Odbiť mu ľadvinu alebo priviesť diváka do blázinca? Kadencia s akou sa tu striedajú obzvlášť obtiažné prípady je pozoruhodná a veľmi pochybujem, že ich je v niektorom inom filme väčšia hustota na meter štvorcový. Chuck, Fuck a ich japonská kolegyňa disponujú najmodernejšou technikou nielen čo sa týka zbraní ale aj najmodernejšia technika schopná ovládať vesmírny satelit na súkromné účely. Skrátim to, finálna scéna sa má odohrávať v kolumbíjskom Medeline, ale mám veľké podozrenie, že tí nezbedníci to natáčali v botanickej záhrade alebo arboréte niekde na periférii New Yorku. Úloha Chucka a jeho kolegov spočíva v oslobodení nejakého profesora Mozegsona z hlbokej džungle, ale cesta k nemu je prinajmenšom komplikovaná. Keďže celý tábor je strážený tými najostrejšími gumenými panákmi, asi 50 ich stojí popri chodníku a stopuje Chucka a Fucka. Chuck a Fuck sa musia prepraskať až do samotného jadra drogového tábora, krčné stavce, chrbtice lámu a lámu až sa pomaličky dostanú do kempu. Ináč na tomto mieste spomeniem jednu zaujímavú vec a síce, aj keď Chuck zlomí väzy za zvuku, ktorý musel byť počuť aj v Paname, žiaden z ochráncov tábora ani len netuší, čo sa deje za jeho chrbtom. Hoci vzdialenosť medzi ním a nelsonovaným kolegom je asi dve piade, no on pokľudne prešľapuje na mieste a periférne sleduje, kedy sa k nemu opatrný Chuck priblíži, aby mu mohol tiež vykrútiť krky. Kopy, hmaty a tlieskanie sú sprevádzané hlasitými povzdychmi či zvukovými efektmi pripomínajúcimi skúšobné výbuchy na Marshallových ostrovoch, čo "filmu" tiež dodáva riadnu atmosféru. Final fight nesie známky ozajstnej kvality, vekový priemer účastníkov je 74 rokov, takže si viete predstaviť čo čas porobil s ich pohybmi. Japončík sa obmedzuje na poskakovanie na mieste s kde tu vystrčenou nohou naznačujúc malú potrebu a Chuck dá tiež zopár ostrých kopov, dbajúc aby si nedodupal slabiny resp triesla.

Otec Fura by sa veľmi potešil, keby videl ako vie hlavný hrdina a jeho partička "přátel" umne spájať všetky indície vedúce do veže.

Na úvod by som sa chcel ospravedlniť všetkým filmovým fanúšikom a obzvlášť fanúšikom tohto "masterpiece" spomedzi filmov, keďže si dovolím ísť proti účelu "fóra" a okomentovať niečo, čo som nikdy nevidel a dúfam, že ani neuvidím. Myšlienky, názory a postrehy sú založené výlučne na traileri o časovom trvaní 1 minúta a 29 sekúnd, ktorý je k nahliadnutiu (na vlastné nebezpečenstvo a s rizikom zvýšenia nákladov, pre kardiakov odporúčam, sledovanie minimálne v trojici) na tejto stránke. Sprvoti som si myslel, že niekto hackol čsfd a robí si srandu a že nemôže ísť o skutočnosť, ale o opaku a tvrdej realite ma presvedčilo hodnotenie užívateľov, kde percentil vyhradený aj pre toto čudo dosiahol neuveriteľných 45%. Ako recesia to môže byť celkom zábava, a však to len v tom prípade, že pozeráte úplne iný film. Hlavný hrdina s viditeľnými následkami svojho predchádzajúceho zamestnania (a síce požierač hadov v cirkuse, či čo to vlastne robil) predvádza jedno akrobatické číslo za druhým, tu skok, tam kotúľ, prískok či stojka na hlave, či lentak turecký sed. Za akým účelom? Aby zmiatol ničnetušiaceho protivníka o počte dvoch kusov navlečených do zlatých igelitových vriec na triedený odpad. Nelogické konanie a správanie hrdinu je napováženie, raz sa púšťa do spomínaných panákov opretých o stenu, keď sa rozhodne napumpovať im žálúdky, hoci dôvod neexistuje, inokedy sa zase sústredene prežmurkáva do ďalšej klapky, pozerajúc na akýsi megapaaraorech (To som pochopil asi takto, ide o klasický orech "papierňák alias orech vlašský s veľmi jemnou škrupinkou, ktorý okrem iného výborne stimuluje pamäť, čo asi vie aj režisér, ktorý sa rozhodol použiť ako predel medzi jednotlivými filmovými sekciami. Striedajúce sa zábery na orech a na hrdinu a zase na orech a na hrdinu, môžu po chvíli vyvolať epileptický záchvat, alebo prinajmešom pri tých otrlejších divákoch otáznik respektíve dva otázniky. Prečo hlavný (rozumej hlavný hrdina) uprene pozerá a nič nekoná, lebo si opakuje text a nechce sa pomýliť. Prečo je tých záberov na orech až toľko, žeby nám chcel autor príbehu niečo odkázať? Máme v Turecku prebytky, prídte si natrhať? Alebo zásoby sa míňajú, už nebude? Kde je pravda, kto odpovie?) bez toho, aby to malo nejaký zmysel. Na sekundu a pol sa v zábere objaví aj ďalšia postava, ktorú režisér pôvodne ani nechcel pojať do filmu, pretože sa bál stopercentného prekročenia rozpočtu, keďže sa s hlavným hrdinom dohodli, že o filme nikomu nepovedia a že ten ostane medzi štyrmi očami resp. štyrmi očami a dvomi panákmi. Týmto nám dej naberá na obrátkach a dostáva nové kontúry, ale nie veď som v úvode písal, že to je riadna nuda. Stále ostáva pri starom, len pribudla nová rekvizita mohutný, zlatý PVC-meč nesúci so sebou obrovskú energiu a tajomstvo. Po jeho zmocnení sa z obyčajného hlavného hrdinu stáva štrbavý Poseidon, ktorý mácha tou atrapou sem a tam bez uváženia, ale hlavne že mu je do smiechu. Poviete si, možno je to Maybelline a možno sa taký pribitý narodil, ale nie je tomu tak, všetko to má na svedomí onen osemnásťhranný gumený meč. Zámerne som sa nevyjadroval o dialógoch, hoci po turecky nerozumiem ani slovo z filmu mi bolo hneď jasné, že ide o mrmľanie, ktoré kde tu prerušií olympiádu pantomímy, aby upozornilo, že ešte nie je koniec. Podľa mňa ide o jeden z lepších počinov vyhlásenej tureckej filmárskej dielne reprezentovanej aj takou filmovou šlehou ako je turecký Rambo na brigáde, či turecký Rambo ide domov s nepořízenou.

Tento film nie je natočený podľa skutočných udalostí, pretože to by ani nebolo možné, ale čo skutočné je, že Lavína je legálnou definíciou odpadu. Čoho všetkého sú schopní ľudia, keď ide o pána zeleného násobeného státisícmi, nie je snáď ani možné. Brčkavý idol dáva jeden bonbónik za druhým. Na vysvetlenie nám poslúži jedna z mnohých scén, ktorá vám určite nedá spať. Na samotnom začiatku je jedna obrovská nuda, potom nasleduje ďalšia, až sa dostávame k samotnému jadru deja. Rodinka z veľkomesta ide na dovolenku do hôr, to určite poznáte znudení frackovia a obetaví rodičia, ktorí si našli 15 minút zo svojho zrýchleného času aj na svoje ratolesti. No, ich oddych dlho nepotrvá, keďže na kopci oproti chate sa strhla lavína, ktorá so sebou prinesie vražedné vecičky. Na ich vrchole stojí kudrlinkový maniak, ktorého lavína pojala za svojho. Kolmý štart, zrýchlenie z nuly na sto za 1,3 sekundy a hlavička do rodinného krbu v spomínanej chate, potom už len hustý kúdeľ dymu a spriatelenie sa s rodinkou. Čo čert nechcel lavína, ktorá sa strhla v úplne inom pohorí, skončila v chate aj s oným Snyderom (pozri obsah k "filmu", ale ak ťa to má riadne znudiť, tak to ani nečítaj). Rodinka neváha ani sekundu a snaží sa čo najrýchlejšie vyhrabať spod snehu. Ako tak hrabú, narazia na Tutanchamóna resp. sivého Snydera, ktorý ako sa zdá, trochu premrzol. Snaha zachrániť život sa zdarila, Snyder leží na stole nehybne asi tri minúty, ale odrazu si sadne do pravého uhla za hlučného povzdychu gorily, zapýta si snickersku a zase môže existovať ako predtým. Potom nasleduje už len zopár slabých dialógov, pár rád do života od skúseného horského vlka, kopance, škutovanie, prekáračky najhrubšieho zrna a túžobne očakávaný koniec. To je filmik do každej rodiny.

Čo ti pere, že Frankenfish, keby som vedel o originálnom názve skôr a nespoliehal sa na český preklad malo by to oveľa, oveľa ťažšie následky prejavujúce sa nielen počas tých 20 minút, ktoré som zo svojho času obetoval (s intenciou použitia slova obetoval sa vás pokúsim oboznámiť opierajúc sa o doložené argumenty a dôkazy uvedené o pár riadkov nižšie), ale hlavne v konzistencii rannej, možnože už večernej či nočnej stolice, ktohovie. Kým začnem k deju, chcel by som upozorniť, že mi je celkom jasné, že nejde o literatúru faktu premietnutú na filmové plátno či sympózium laureátov Nobelovej ceny, ale o pokus natočiť kvalitný akčný horor. Nezdá sa vám, že slová akčný a horor akosi k sebe nepasujú? Ešte Fried fish by sa dalo prehryznúť, ale Frankenfish dobre, dobre Frankenstein sa musí v hrobe obracať. Dej sa odohráva na akýchsi „houseboatoch“ za stálej účasti mexického gringa, Afroameričaniek, zopár domácich hrdinov a černoška. Predstavte si asi trojmetrového mloka, ktorý je nervózny z nedostatku miesta a potravy v mláke tvoriacej jeho prirodzený biotop (český ekvivalent louže), čo demonštruje na okolo stojacich a nič netušiacich fanúšikoch. Chlapík sa za svitu nočnej luny nakláňa cez okraj paluby nad čiernu vodu s baterkou v ruke, pravdepodobne hľadal perlorodky alebo morské koníky s lampášikmi na krku. Ale čo je podstatnejšie tento chlapík je asi o minútu občanom so zníženou pracovnou schopnosťou vyššou ako 105%, keďže jeho mozgovňa končí kdesi medzi bachorom, čepcom, knihou či slezom onej žaby. Skokan zelený si nedá pokoj a vydáva sa na lov ďalšej obete, ktorá sa práve stala svedkom chirurgického zákroku s laserovou presnosťou a v strachu sa snaží dostať na breh na motorovom člnku. Ale ako si povie žaba žužla nie, nie zlatá rybka takto to nepôjde v vzápätí chytá raptusa a silou krčných stavcov a svalov mrskne sebou tak, že ženská letí naproti Armstrongovi, Collinsovi a Aldrinovi samozrejme stále sediac v člne, obdivuhodný výkon tej potvory. Isteže obeť dopadla na hladinu, kde ju začala „honiť mlsná“. Mexický pacient sa už nemôže na to pozerať a tak berie spravodlivosť do vlastných rúk. Harpúnou schopnou uloviť tri modré veľryby naraz sa vydáva na lov, no vydáva o dva kroky sa priblíži k okraju „houseboatu“ a číha na svoju príležitosť, ktorá nenechala na seba dlho čakať. Úlovok je na svete. Pomocníčka mačeta už vie, čo má robiť, pomocou nej sa dostáva do útrob biologického materiálu a vyrezáva obeti srdiečko. To nemilosrdne hodí na rozpálený rošt a po 37 sekundách zve ostatných na koštovačku alias ochutnávku. Nikto nemá chuť a tak si pochutnáva celkom sám, to však len do vtedy, kým on, zvyšok osadenstva a dokonca celý svet fanúšikov filmu nezažije obrovský šok a hrôzu. Podstata spočíva vo fakte, že ako tak chrume srdiečko megažaby vyletí z vody druhá žltozelená guľa, ktorá s gráciou vozidla pre odhaľovanie a odstraňovanie protipechotných mín Dagmar sa približuje, až odrazu začne ohlodávať nohy neboráka na znak vendety za mŕtvu vodkyňu svorky. Z tohto výjavu ostávajú pozostalí úplne v šoku a ja úplne v riti. Dej sa po tejto a ďalších peripetiách dostáva do obligátnych končín, keďže sa okolo čistou náhodou potulujú lovci o počte dvoch kusov balíkov poslaných prvou triedou. Zvyšok deja si domyslíte alebo dopozerajte, to nechám na vás a ešte niečo veľa zdaru prajem.

Aj keď ide o koprodukciu kanadskej filmárskej školy, ktorá nemá vo svete príliš dobré meno, o čom svedčí výpoveď jednoho kanadského Slováka, ktorý sa svojho času nechal počuť: "Ak by som mal porovnať americkú a kanadskú tvorbu, tá americká je akčnejšia a využívajúca vo väčšej miere strelné zbrane ako prostriedok na upútanie divákovej pozornosti, zatiaľ čo tá kanadská je omnoho pokojnejšia, čoho výsledkom je nuda." Opak je však pravdou pri tomto seriáli. Miestami naivné až nereálne, ale v konečnom dôsledku zaujímavé.