maxxxim

Ten odpad je za občasné a celkom vtipné vyústenia niektorých situácií, určite však nejde o konštantný zdroj zábavy, ktorý by dokázal upútať na dlhšie ako zopár minút. Akoby zásahom prozreteľnosti nie je v popiske uvedená dcéra Petra Jandu (nebola, už je), ktorá určite nespadá pod onen symbol hodnotenia. V Českom rozhlase 1 - Radiožurnáli odpovedala na "dotaz" bystrej diváčky-poslucháčky, ktorý znel približne nasledovne. "Prečo sa vo vašej komunikácii so súťažiacimi vyskytuje toľko vulgarizmov a plytkého humoru." (samozrejme, že dotaz odznel v češtine) Star dnešnej doby odpovedala niečo v tom zmysle, že keby si mali dávať pozor všetci televízni protagonisti (či už ide o seriály, filmy, programy, hudbu) na to čo hovoria, tak sa v tv nevysiela nič. Takže aj z tohto si môžete urobiť vlastný úsudok na pseudozábavu dnešnej éry. Proč je tomu tak? Pro slepičí kvoč.

V komente sa budem bližšie zaoberať nasledujúcimi nosnými piliermi tohto balastu: biotop, tlupa 1, tlupa 2 „hudobný doprovod“, scény, „triky“, názvoslovie a samotný vatovec o počte dvoch kusov. Čo sa týka biotopu, hneď v úvode sa stvoritelia „filmu“ dopúšťajú osudovej chyby. Hlásateľ udáva nepravdivé informácie týkajúce sa polohy tlupy 1, keď zabije nasledovné hlášky, rok 1972 Himaláje, nadmorská výška 5800 metrov. Keby za osmičkou už nebolo nič, tak sa to dá zbaštiť, ale keďže je a všade navôkol sa vo vzdušných vánkoch hompáľajú (hojdajú, ohýbajú, nakláňajú ….) urastené ihličnany rovné ako svieca, neviem ako obstojí tento fakt v konfrontácii s iným faktom a to tým, že vo výške 5800 m.n.m. je v skutočnom svete dávno prekonaná hranica snehu a možno tam nájsť akurát tak sto metrov ľadu. Nad 4700 m sa rozkladá zóna alpínskej tundry, ktorá v niektorých prípadoch presahuje aj 5000 m a maximálne siaha do výšok 5700 m. Flóra typická pre túto oblasť je tráva, lišajníky, zakrpatené dreviny nie vyššie ako 30 cm a nie arborétum obsahujúce 60 metrové smreky, jedle, hrušky, borovice, jablone, smrekovce opadavé, čerstvo vyšľachtené čerešne a po zemi porozsýpané lieskové oriešky. To všetko zaliaté slnkom, hoci nie vo všetkých záberoch tej istej scény rovnako. V jednom zábere ste na Bahamách a v druhom o dva metre ďalej zúri sibírska výchrica. V jednom zábere ide hlavným protagonistom z úst para a trasú sa od zimy, ale v druhom majú rifle mokré ako na Veľkonočný pondelok a sneh im pod nohami mení konzistenciu na kašovitý nezmar čľapotajúci všade naokolo. Ináč mám pochybnosti o mieste natáčania, určite nejde o Himaláje, ale pri najlepšom o Rocky Mountains v Kanade alebo USA, ak nie Central Park v New Yorku. Pri pohľade na tlupu 1 (alebo tiež expedícia číslo jedna) z roku 1972 vám príde prinajmenšom divné oblečenie onych borcov, sherpa má na chrbte násilne prpútanú krošňu a heligónku a zbytok výpravy za pasom nemrznúce kolty. Tlupa 2 je tvorená slávnym „futbalovým“ tímom letiacim na zápas do Japonska. Jej tvrdé jadro dotvára turistka hrdinka. Ako tak letia ponad končaire najvyššieho pohoria sveta, vletia do búrky, o ktorej si myslia, že je neškodná. No, až tak neškodná nebola, keďže im urvala krídla, odpálila zadok, vycucla zopár hráčov do poľa a v neposlednom rade zmasila aj pilotov a múdreho trénera. Vo vzduchu sa javí trup lietadla akoby bol zbavený krídiel, no po dopade na zem sa naskýta záber, kde sa trup a krídlo opäť stretávajú. Ináč som zabudol podotknúť, že doposiaľ prenesené slová v podobe dialógov nenesú známky ani najmenšej logiky, či racionality. Posádka sa snaží zachrániť koho môže, tak pristupujú k pilotovi, ktorý pri havárii nezvládol nielen pristávací manéver ale aj holenie, nakoľko má tvár porezanú a poznačenú drobnými reznými rankami. Fakt dosť nápadité, ak zoberiem v úvahu, že padali z výšky nejakých 12 km pomedzi Mount Godwin Austen a Nanga Parbat. No nič, poďme o krok ďalej, v dôsledku niekoľkominútového pobytu v zajatí himalájskych končiarov (ktoré mimochodom počas celej stopáže nebudete mať šancu ani len zazrieť, okrem jednej výnimky, ktorú si rozoberieme o pár riadkov nižšie) a prejavujúcich sa symptómov pelagry začína v preživších hlavách klíčiť myšlienka recyklácie kamarátov, pilotov a ostatných členov posádky lietadla. Najprv je zástancom len jeden člen tímu, no postupom času sa situácia vyhrocuje, ich pobyt sa predlžuje na poldruha hodiny, švédske stoly sa pojedli a tak nezostalo v tejto šialenej situácii nič iné, ako pristúpiť k najhoršiemu. Vodca, plavovlasá šelma berie opraty osudu seba a svojich súkmeňovcov do svojich rúk, keď kusom skla nareže a následne naservíruje kotlety z jedného nebohého záložníka. Ešte predtým sa podarí uloviť posledného divého zajaca, ktorý sa po dvojmesačnom výstupe do týchto výšok, vyčerpal natoľko, že sa nevládal vrátiť do základného tábora po kyslík, aby nepozorovane vystúpal ako prvý zajac na Mount Everest. Jeho cesta po Himalájach skončila neslávne, aj keď prvý „kufrový“ pokus o jeho lapenie nevyšiel, druhý bol úspešnejší a priamo úmerne aj nelogickejší a iracionálnejší. Ako sa zajac vymrštil z kufra a vybieha do zákruty, je mu hladká štruktúra srsti na chrbte naštrbená trojmetrovým ostrým oštepom s optikou z ruky onej turistky. Neviem, či by bol vôbec niekto na zemskom povrchu schopný takého kúsku. (Zacitujem jeden nemenovaný zdroj: „by sa vysrala a nie trafila zajaca v plnom behu“.) Po akte nesúcom ušiakovi smrť je razom zaradený do triedy hlodavcov. Trup lietadla je používaný ako hniezdo nádeje, každý večer sa v ňom chúlia pozostalí, neviem prečo sa v ňom nechúlili aj cez deň, veď rozmýšľať sa dá aj v teple. Nie, oni namiesto toho posedkávajú vonku pri mini ohni o teplote 0,1 stupňa produkovanej spaľovyním osykových a vŕbových rahien a sťažujú sa na obrovskú zimu. Hoci v trupe majú saunu, keďže tam dokážu spať v noci bez prykrývok, riadny fenomén. Zima je znázornená taktiež bravúrne. Biele „chuchmelce“, ktoré sa nechytajú ani na suchý zips poletujú ovzduším s obmedzeným rádiusom, pretože na jednej strane pľacu sa sype lavína, na opačnom globálne otepľovanie spôsobuje rakovinu kože. Mŕtvoly naskladané v jednom rade povyše vraku lietadla nepodliehajú vplyvom premenlivého počasia ani náhodou, do konca príbehu budú v rovnakom stave, v akom boli uložené. Ani sneh sa ich netýka, ani farbu nemenia, len ich počet sa pomaličky mení. A to v dôsledku vatovca. Vatovcom som pracovne pomenoval trojmetrový chumáč vaty pohybujúci sa po teréne prihrbenou chôdzou, napumpovanými skokmi, tackaním sa na kyslíkový dlh, či turbo behom. Je to ozajstný fenomén svojej doby a prostredia. Keď je v kľude tak je biely, keď beží tak je červený a keď jumpuje tak fluoreskuje od nôh po cumeľ, a preto ho môžete vidieť aj v tme. A keď je na sračku, tak je sivý. Fluoreskujúci vatovec sa škubanými pohybmi pohybuje sem a tam. Najprv si príde hlodáky prebrúsiť na mŕtvom mäse, čo neunikne oku pozornej turistky, no jej proroctvá unikajú záujmu ostatných. Až pokým nie sú napadnutí aj oni. Medzitým sa rozbehla záchranná akcia na ich spasenie. Do akcie sa dostávajú dvaja záchranári diletanti. Svoje hrdinstvo preukážu neskôr. Najprv zaostrím vašu pozornosť na 3 D akciu dvoch členov posádky a rozhnevaného vatovca v jeho príbytku jaskynného typu zariadenom dosť stroho. Kde tu pohodená súčasť ľudského skeletu, či textílie alebo obutia. Naháňačka sa skončí pre oboch smrťou. Prvý je pripravený o život veľmi surovým spôsobom, pri snahe o únik z drápov pripomínajúcich petržlen sa nestihne vtesnať do skalnej trhliny. Je zachytený beštiou a následne aj spracovaný na večeru. Kamarátovi ostala už len jeho multifunkčná ruka, ktorú pri snahe o záchranu kolegu tak prudko potiahol, že mu ostala v lone, zaseknutá v rázporku. Nevadí, on ju použije ako dlahu, ktorou si spevňuje nohu poranenú pri pokuse uniknúť zo spárov teplých samčích vatovcov. Nakoniec sa mu to aj podarí, no na Kanárske ostrovy to nebolo. Vo chvíli, keď sa už zdá, že vatovce si našli inú zábavu, sa jeden z nich objavuje dvakrát v tom istom zábere na kopci nad ním opodiaľ, div, že si vatovec od zlosti hruď nevytrhal, čím by zásobil vatou obyvateľov Indogangskej nížiny na nasledujúce tri zimy. Po zopár zelených jumpoch je aj druhý z dvojice rozbitý na čižmy. Do hry sa pomaly dostávajú aj dvaja tupí záchranári, ktorí dovtedy popíjali čaj na jednej z horských chát v Nepále. Typické obsadenie nepálskych horských chát v podobe americkej osádky, nič nelogické vzhľadom na celý dej. Miestom prvého kontaktu záchranárov a samotných preživších je trup lietadla v situácii, keď nervózny vatovec v zlosti nad tým, ako jedna z miešaniek spálila ostatné obete, v snahe ochrániť ich telá pred zneuctením kanibalskými praktikami, lomcuje celým trupom, ktoré sa vplyvom geofyzikálnych pohybov litosferických dosák dostáva na pokraj priepasti dovtedy v deji absentujúcej. Dvaja horskí vlci im idú na pomoc, po ceste stretávajú bezhlavých turistov resp. ich galoše porozhadzované po celej náhornej plošine. Vatovec sa kmásaním lietadla unavil natoľko, že stráca ďalší apetít na ľudské predné a zadné a ide si ľahnúť, trochu zranený ale ide. Na pleci berie turistku. Strih v jaskyni sa ocitá turistka v smrteľnom objatí jedného z teplých dvojčiat, jeden vatovec a druhý vatovec chrčiaci a skormútený dojmom z premárneného dňa. Medzitým sa tlupa 2 dohodla jednohlasne, že zahája pátraciu akciu na vyslobodenie jednej z nich. Stopár horský vlk disponuje lupou, ktorá dokáže dekódovať aj tie najmenšie stopy v snehu, tak narazia aj na stopy bielo-červeno-zeleného vatovca. Do jednej z nich totižto spadol. Dej nás dostane až do jaskyne, pred vstupom do nej sa rozhodli vykopať jamu o výške 13 centimetrov, pri nasledujúcom zábere so sklonom kamery kolmo na jamu, sa jej výzor zmenil na Gran Canon. Pomedzi toto všetko nám do ucha znejú pokusy o soundtrack amatérsky namiešané. V jednej chvíli ste na Riviére, kde vám hrá ta najkľudnejšia hudbička, no stačí okamžik a na dve sekundy sa zmení nálada, potom ste však zase tam kde ste aj boli, pretože dokopy sa nič neudialo. Strhujúce a amatérske ako celý počin. ZBYTOK KOMENTU U KANGAXXA.

Chránená dielňa 2. To čo sú za dialógy, veď človek sa nestane krepý po prvom dni v cudzom prostredí. Tiež by nemuseli každý dialóg rozmieňať na drobné, aby človek nestratil niť, pretože sa im nepodarilo zachytiť intencie v kontexte. Tým sa stáva seriál dosť prízemnou záležitosťou. Tvorcovia minuli pri natáčaní 500 kg umeliny, PVC a kaučuku. Random pohyb po celách a chodbách, telefóny k dispozícii, free servery, cw, fw a iné skutočnosti sú samozrejmosťou. Cely zariadené tímom z "Jak se staví sen" a čistota prostredia pripomína pôrodnícke oddelenie. Hrajú tam takmer všetky veľké mená slovenskej filmovej školy (pomocnej), len jedna chýba a ja sa pýtam kde je Božidara Turzonovová. Celkový dojem z reality aká na vás dýchne, nebude hodný ani jednoho percenta. Mal som k dispozícii asi 3 minúty jedného dielu a musel som prepnúť, aby mi neublížilo na srdiečko a zároveň som mal tie tri nebohé minúty odnudené, teraz ste na rade vy.

Genialita v podaní Jacka Nicholsona. Vtípky typu: "Vsaďte se, že vrchní sestře do týdne strčím do prdele drát a nebude vědět jestli má srát, nebo lomit rukama". Čo viac si môžete priať vynikajúce herecké výkony, zmysluplný dej, dobré kulisy, to všetko podčiarknuté kvalitným humorom. Atmosféra dotiahnutá do najmenšieho detailu, nie nadarmo sa natáčalo v pochmúrnych priestoroch a za sychravého počasia. Grimasy Jacka akoby ani neboli hrané a ostatná osádka zahrala taktiež výborne, hlavne Danny, Mimi a Louise. Skrátka jeden z najlepších filmov, ktoré som mal možnosť vidieť.

Looooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooool, že dráma. Nezvládnutá inscenácia, alebo predvianočná akadémia vystresovaných prvákoch na gymnáziu ešte možno hej, ale dráma lol na druhú. Neviem čím to je, že súčasná slovenská tvorba sa nevie vymaniť spod chomúta strnulosti, nezaujímavosti a nerôznorodosti. Tento názor nosím v sebe od čias prvých slovenských pokusov po rozpade ČSFR ako napríklad: Na krásnom modrom Dunaji, Fontána pre Zuzanu 3, či seriálová pseudotvorba v podobe Paneláku, Podkrovných priestoroch, Ordinácie v ružovej záhrade, Profesionálov a podobných zlátanín. Ani v tomto filmovom prešľape sa neodchýlili tvorcovia od spomenutých manifestov onej skostnatenosti a nevybočili z rámca totálnej filmárskej šede. Komplikované dialógy vedené medzi hrdinami by boli ťažko stráviteľné a pochopiteľné aj pre samotného Perikla, ktorý toto umenie ovládal bravúrne. Tu sa dočkáme akurát existencionalistických a morálnych rečí bez následnej dejovej zaujímavosti, tak to vyzerá keď nie sú peniaze, money, pieniądz a v neposlednom rade aj peníze. Z niekoľkých vyumelkovaných dialógov, strhaných hercov a pár snehových gúľ nemôže nič lepšieho ani vzísť ako tento zmetek. Ziapoty na celý dom a akcia žiadna. Ziapoty na celý byt a zmysel žiadny. Samé ziapoty, ale veď predsa tak sa film nerobí, nadobudnutý dojem slovenských "hercov" zo svojich divadiel, že treba naziapať, čo hrdlo stačí je nepostačujúci v dnešnom svete konkurencie, ktorá sa uberá úplne iným a podľa mňa správnym smerom.

Hong Kong / Čína prežívajú zlaté časy. Rozvinutý komunizmus nivočiaci všetko od ľudskej mentality, cez prírodu končiac u filmovej tvorby. Aj keď si mnohí ľudia myslia, že tento režim tu má úpadkovú tendenciu, nie je tomu celkom tak. Priblížiť si to môžeme na nasledujúcom pseudofilme. Zámerom bolo sparodovať nejakých iných filmových kolegov z tejto brandže, no výsledkom je katastrofálna skomolenina záberov a scén s absolútne amatérskymi nehercami. Pokus ako zabaviť nestranného diváka zlyháva tak do 15 minút od úvodnej klapky. Upotení číňankovia sa naháňajú za loptou a robia vývrtky ako v žiadnom inom filme, seriáli, či priestore vôbec. Predstavte si námatkovo stredový kruh v ňom ležiaceho nuďasa a asi 10 ďalších nuďasov ako sa k nemu približujú hádžuc šmýkačku. Alebo fauly ako kopanec do krku s následým trojitým vrutom. Núdza nie je ani o absurdity šipka do brvna, či salta cez celé ihrisko. Divák sa cíti zvláštne, pokiaľ mu nie je 5 a menej a to ešte urážam opice. Ak to malo vyznieť ako komédia, tak to tak určite nevyznelo, pretože za 17 juanov sa dobrý film určite natočiť nedá.

Toto som ešte nevidel.

Subsumpcia pod komentár k jeho druhému filmovému spracovaniu.

Keďže toto je môj stý "komentár" a ja to považujem za malé jubileum (bum prásk konfety lietajú), budem sa snažiť pri jeho písaní o to viac. Ale poďme späť do reality. Ako filmová séria totálny žvást a nič iné než odpad. Ako terč impertinentných narážok, fantasmagorií a masizmov dokonalý zdroj zábavy. Dva a pol kila rozhnevaného PVC s nožom v ruke berie divákovi dych a v niektorých momentoch aj zdravú myseľ. Pripustíme, že ide o jeden z najkomplikovanejších žánrov, čo sa týka prevedenia, nemožno všetko čo bolo ukázané pripustiť ďalej, ako pred brány humoru. Chucky sa razom zmení vo vašich očiach na Fuckyho, čo demonštruje v scéne, kde sa mu podarí presvedčiť okolie o svojej existencii násilným správaním. Ako rukojemníka chytí osobu, ktorej pod hrozbou smrti diktuje svoje požiadavky, tak že na krku má dotyčná osoba nielen odtlačok mini noža ale aj malé pogumované prstíky, ktoré sa následne stali terčom daktyloskopickej expertízy. Osoby sa zmocnil v aute, kde sa prešibane schoval potom, čo bol z domu malého hrdinu vyhostený s označeniím do pasu persona non grata. Sedí na zadnom sedadle a v ruke žmolí malý mikroténový sáčok o objeme troch nektarínok alebo štyroch jabĺčok. Ten neváha použiť v príhodnej chvíli na nič netušiaceho vodiča a natiahnuť mu ho na hlavu, čím mu spôsobí igelitový výzor šaša juniora a napokon aj smrť. Chucky vôbec nie je hlava pomazaná, pretĺka sa životom ako môže. Raz je z neho trenér futbalového mužstva, inokedy je úspešný manager, ale čo mu svedčí azda najviac je masový vrah. To vie, pozrieť sa každému na zúbok tým najdesivejším spôsobom. Neštíti sa naozaj ničoho, pri jednej naháňačke v aute vystrčí prostredník a rozfakuje iného účastníka cestnej premávky, ktorému skoro buľvy vypadli na vozovku, keď spatril ryšavú hračičku ako sa učí gestá dospelých tak rýchlo. Inokedy zase pobehuje po pivnici domu, či podkroví mutujúc akési pazvuky, vždy keď je sám v blízkosti malého Andyho, ktorý ho prekukol ešte v prvom dieli. Zistil, že Chucky je vyrobený z poriadne kvalitného PVC a že uťať mu tipec asi nebude až také jednoduché a zábavné naopak, bolo to priam nemožné. Andy mal zopár dobrých pokusov, nebyť jeho prešľapov a uponáhľaných rozhodnutí Chucky mohol byť pod drnom už v prvom dieli. Čo nie je nakoniec zlé, pretože nás tvorcovia obdarovali ďalšími dvoma pokračovaniami plus bonus vo forme 4 s dodatočným a príznačným doplnkom Syndrom Pinocchia. A samostatnými projektmi Chuckyho pravé semeno a následne aj Chuckyho nevesta. To už čo je za úbohosť? Malý pehatý ďas s ohnivými vlasmi kuje plány ako sa do Andyho dostať, aby to pak přešlo. Nedarí sa mu to, nedarí. Najlepšia scéna je ponechaná na samotný záver, keď sa Chucky dostáva akousi podivnou náhodou do svojho rodiska a síce továrne na výrobu hračiek, kde sa cíti ako ryba vo vode. Ovláda tamojšie prostredie dokonale, stroje, prístroje a nástroje využíva vo svoj prospech v každom zábere. Zastaviť ho vôbec nebolo jednoduché, pri hádke o sociálne dávky prichádza v súboji s Andym o pacičku, teda o 15 centimetrov živého PVC. Nemá problém, nahrádza pateračku akýmsi hákom, či budzogáňom a rozbieha kolesá osudu Andyho nanovo. Naháňačka nenesie rysy typickej hororovej naháňačky, čiže odrazy v zrkadle, postavy za oknom, či divné zvuky to všetko tu absentuje, pretože celý dej vyznieva neuveriteľne komicky až do poslednej scénky vystrihnutej akoby z komixu. Po pár naivných zvratoch sa dočkáváme samotného vrcholu hororovej tvorby, keď sa Chucky dostáva na výrobnú linku, kde mu je spôsobená šeredná diagnóza. Popučený ňufák, rozľaptaný ksicht, či nohy ako polesníky. Následne je chudáčisko zbavený hlavy, tým pádom vydychuje naposledy, samozrejme v tomto dieli, pretože posledný záber patrí jeho telu, ktoré zďaleka nie je mŕtve. No, naposledy asi nie keďže má ďalších 18 pokračovaní, ktoré som už spomínal. Je to prezentované dosť smiešnym spôsobom, kaša ktorá po ňom ostala sa pohla, tá kaša, ktorá bola vyrobená z Chuckyho a galónu kyseliny sírovej. Tá kaša, ktorá mala farby pestrofarebnej gule z plastelíny. Z čoho možno dedukovať, že kaša nepovedala posledné slovo. Fakt príjemná a hlavne zábavná komediálna miniséria, ktorú možno len odporučiť.

Čo sa týka dojmov, pojmov a záverov platí všetko, čo bolo napísané ohľadom jeho druhého pokračovania.