maxxxim

Seriál z dôb, keď bohovia boli ešte krutí a malicherní a ľudia poslušní a zaradení, len jeden človek sa dokázal vzoprieť ich "síle" hrdina menom Derrick s cejchom nudy na čele a s vakmi ako kengura pod očami. Jeho vždy poslušný nohsled Harry a tie najzapeklitejšie kriminálne prípady vyspelého Západného Nemecka na osi Rím, Berlín, Tokio sú typickými črtami tohto podareného nepodarku. Dvojica peacemakerov sa v najväčšej tichosti a počestnosti nepozorovane pohybuje po miestach činu, uliciach, či budovách. Sú v tom takí precízni, že producenti seriálu sa sťažovali, že peniaze, ktoré vrazili na nákup munície, v ich brandži tak potrebnej, nenašli svoje uplatnenie a razom sa stali utopenými nákladmi. Pretože hustotu streľby na meter štvorcový predčí čo i len zúrivejšia vzbura predškolákov pred poobedným spánkom. Na celú tristodielnu sériu spotrebovali 1,5 nábojnice, 2 vodné pištole, 1 molitanovú nepriestrelnú vestu (však to poznáte taká žltá pena používaná aj ako betóny na hokej) a 200 kartónov kakaa, ktoré obaja tak veľmi milovali. Môj dojem prameniaci z premárnených večerov 90. rokov je konštruovaný na báze nikdy nekončiaceho údivu, z toho ako môže byť krimi séria tak statická až fádna. Zápletky boli vymýšľané pravdepdobne medzi klapkami, kulisy, hudba a atmosféra veľké tlačené e obrátené doľava a diagonálne prečiarknuté. A herci splašení vo výpredaji vo Východnom Nemecku za stravné lístky. Istota s akou sa Derrick pohybuje po plátne vychádzala z jeho intelektu a faktu, že bol vždy o krok popredu ako zločinec, alebo mal problémy s pohybovým aparátom? Za 70 rokov, čo sa tento gerontokrat spomedzi seriálov premieta som nevidel náznak vtipu, vtipného gesta, či nebodaj vtipnej situácie. V porovnaní s inými dobovými konkurentami je Derrick a jeho priatelia len slabučkým pokusom o záujem diváka, ale nemožno sa čudovať, že niekto si nedá na neho dopustiť. Veď neraz zožal slávu nielen u divákoch ale aj na filmových festivaloch, či neoficiálnych zjazdoch ÚVKSSZ ako dôkaz, že západná kultúra sa rúti do zatratenia. Derrick je pre mňa a moje okolie prapočiatok niečoho špatného v nemeckej kinematografii akéhosi kŕča, ktoríého sa nevedia zbaviť ani po rokoch, keď už je relatívny kľud. Ako dôkaz môžem ponúknuť jednu scénu, ktorá mi utkvela v pamäti a neviem sa jej zbaviť hoci o ňu nestojím. Bolo to asi nasledovne, mladý sused vystriehne na svojho staršieho suseda pracujúceho s peniazmi, napadne ho pri ich prenose a odcudzí mu ich. V panike sa vráti do bytu a schováva ich veľmi rafinovaným spôsobom do píisacého stola. Starému susedovi dopáli, že peniaze mu musel ukradnúť len jeho mladší sused, pretože na mieste činu našiel pero, ktoré požičial susedovi večer pred lúpežou, keď u neho hrali v karty. Tak sa starký domákol, že jeho sused je asi sýkorka a ide za ním, že ho bude inštruovať ako sa má postupovať, keď sa chce niekto dobrovoľne udať. Tak sa s ním pekne zvíta v jeho byte a opatrne naznačuje, že vie kto mu peniaze štípol. Mladý hrá najskôr prihlupého, ale potom mu stisne, keď sa dedko pomaly poberá na políciu. To mu však nemôže mladý dovoliť a tak začína taktická bitka o polohu v akej dedkovi predvedie svoje umenie prstokladu na jeho hrtane. Prstoklad má vycibrený, ale dedko spočiatku nesúhlasí a má námietku zaujatosti, ktorú sa snaží proklamovať poukazujúc na návrh, že ak ho nechá odísť aj s peniazmi, nič policajtom nepovie. Tento návrh nemal robiť, pretože mladému sa nepáčil, čo demonštroval následne druhou lekciou jeho saxofónom vycibreného prstokladu, div že mu z krku nevypučil večeru. Tejto brutálne prevedenej scéne (na vtedajšie pomery) predchádzalo zdvorilé predkladanie návrhov, akoby obaja boli na narodeninovej oslave vnučky o chvíľu nebohého dedka. Scéna ako vystrihnutá z televarieté. Na koniec však všetko dobre dopadlo prišiel Derrick, Harry v tesnom závese za nimi asi dve a pol hodiny nudy a po zbytočných prieťahoch aj tento diel dospel do úspešného konca. Na záver vás snáď poteším zvestovaním tej úžasnej noviny, v Nemecku sa schyľuje k natočeniu pokračovania slávnej série. Na svetlo sveta presiakli informácie, že nový Derrick bude ešte starší, pomalší a nudnejší ako jeho predchodca. Tentoraz nebude jeho partnerom Harry ale Godzila junior, ktorá mu bude konkurenciou ak nie rovnocenným spoločníkom na ich spoločnej ceste životom.

Príjemný snímok, ktorý nie je náročný na čas, no priznám na psychiku hej. Neidentifikovateľné skupinky chlapcov pobehujú po neidentifikovateľnom povrchu naháňajúc sa za guľatou loptou. Pomedzi nich sa pletie akýsi borec s píšťalkou hrajúc sa na rozhodcu, v skutočnosti by dostal 5 natvrdo a bol by rád, že nedostal 6. Na pozadí zápasového šialenstva (rozumej zápasovej nudy) sa odohrávajú srdcervúce životné príbehy, akoby ich písal sám život. Ináč vo filme je reč o futbale, ale ja som videl len Bechterevovu chorobu, ktorá každému z chlpacov už riadne dohukala nohy, čiže bola v pokročilom štádiu. Zákutia v ktorých sa pohybujú by dokázali hrdo konkurovať stokám na periférii Sao Paula a tréner si toho tiež skúsil. Pri reminiscenciach sa hupom dostaneme omylom do filmu Saw II, keďže tréner sa pýši svojími fotografiami z čias keď ešte kopal do meruny za "citizens". Čiernobiele artefakty ho zachytávajú v dosť prekérnej situácii a síce nastylovaný ako Jigsaw dáva šlapáka priamo za krky pod ním ležiacemu, alebo šmýkačku hádžucému protivníkovi, ktorý si po zákroku určite musel dať vybrať mandle. A ak nie určite mu urval hlavu kolenom, ale to už je na futbalovej histórii, alebo análoch tamojšej nemocnice. Film odporúčam ako homeopatikum, pretože keď budete sklamaný z výkonu vášho obľúbeného futbalového mužstva, môžete siahnúť práve po tomto bonbóniku a buďte si istí, že uvidíte horší výkon ako ten, ktorým vás sklamal váš tím. Je to taký nenáročný vyrovnávak nálady. Tak veľa zdaru sokolíci.

Jásne, Rákosníčok.

Jedna by bola až moc prehnaná vzhľadom na zápletky a predvídateľnosť vyústenia každej z epizód. Strojená mimika Davida mi tiež príliš nesadla, inak sa dalo pozerať v stave spôsobenom vekom, alebo v čase nemohúcnej konkurencie na iných staniciach. Ináč kombinácia koženého Michaela a krabicového K.I.T.T.a je riadna nuda. Pozor!

Ty kokos. Neváham označiť tento blud ako nevhodného nositeľa titulu dráma, tv film a už vonkoncom nie príbeh Michaela Jacksona. Na hodnovernosti a kvalite mu určite pridal aj vynikajúco zvládnutý dabing v podaní slovenskej elity tejto brandže. Výsledkom je zmätené prelínanie sa jazykových prejavov rôznej vekovej vyspelosti v škále od 16. roku života do 17. roku života. Pseudo-Michaelovi vkladajú do úst vety reprezentujúce myšlienky malého "retardovaného" koťátka, prameniace z oblasti jeho možností tam kdesi už dávno za zenitom. Zábery strihané od boku krajčírskými nožnicami a následnosť reakcií bez medzideja je obdivuhodná. Mám tým na mysli situáciu, keď pseudo-Michael vytŕča z balkóna svojej izby malé dieťa v podobe malého dieťaťa pravdepodobne jeho syna. Nešikovnosťou prstov sa dieťa takmer teleportuje, na miesto kde sa ľudia na hranici životného minima ocitajú každý deň, čiže na ulicu. A za sekundu bol v televízii titulok, Michael Jackson ohrozuje život svojho chlapca. A ak by nebolo vrátne, asi by na jeho fingerskill na úrovni opice s motorikou ochrnutej opice na ľavú nohu mal neblahé následky pre všetkých. K výzoru hlavného hrdinu sa nebudem priveľmi rozpisovať, za zmienku to však určite stojí. Predstavte si partiu chalanov zatepľovačov, ktorí berú fušky po celej republike. A predstavte si ako im jeden parťák vypadne a ide žiť na vlastnú päsť, medzitým je však potiahnutý striebornou metalízou a taktiež stačil naplniť aj zopár kanop. Jeho výzor korešponduje s jeho slovensky nahovorenou verziou, podčiarknutý faktom, že za mala sa priveľmi hrával v lavóri s teplou vodou. Tí, ktorí mali možnosť zhliadnúť tohto kripla spomedzi filmov mi dajú určite za pravdu, že takúto postavu videli prvý a posledný krát. Lebo neverím, že budem mať ešte možnosť spatriť herca s kvalitami Bentley na autosalóne v Ženeve.

Avantgarda vykrvácala alebo ako natočiť film bez kamery a hercov v podaní slovenských trosiek, ktoré nezvládli spoločenský a následne aj inštitucionálny prerod na prelome rokov 1992 a 1993 podčiarknutý neopodstatneným entuziazmom a frenetickosťou doby.

Vynikajúco stvárnená realita bez príkras, pretvárky a tých "serepetičiek" s tým súvisiacich. Al Pacino v jednom z najlepších filmov, v ktorých som ho mal možnosť vidieť hrať. Konkurovať by mu dokázal snáď už iba Toni a jeho scarface s motorovou pílou bzučiacou mu okolo povrchovej krčnej tepny. Amok, s ktorým mal možnosť sa zoznámiť pri káve jeden z padúchov, keď sa nechcel podrobiť jeho príkazom a myslel si, že Serpico je len nafetovaný bezmocný šašo, ale chyba lávky. Serpico mu urve riť na počkanie a to tak, že doslova. Film odvedený excelentne.

Seriál z dôb, keď na niekoľko km filmového pásu stačili tie isté kulisy, zopár propagandistických záberov a pokľudný priebeh. Dielo nie je žiadnym vrcholom ľudskej inteligencie - naivné a trápne scény sem tam pritiahnu a zároveň zväčšia vaše zreničky, či až príliš demagogicky pôsobiace výstupy jednotlivých aktérov. Scény a dialógy podfarbené do červena nesú znamenia doby. Toto je na starých českých seriáloch fascinujúce, ako kývali teda aspoň sa o to snažili, s jednotlivým divákom, či celou spoločnosťou. Na tomto seriáli sa dá schuti zasmiať a celkom dobre pobaviť, ak si pripustíte fakt, že dohromady vám seriál nič nedá. Mám tým na mysli umeleckú stránku, pretože niektoré seriálové kusy vyzerajú ako na 205% splnená objednávka staníckeho aparátu v tej ktorej oblasti spoločenského života. Aj tak je to veľká zábava sledovať herecké špičky svojej doby, ako sa vysporadúvajú s nastolenými problémami a situáciami.

Was is das? Tvrdé ako Bundeswehr. Nemyslím idea, prevedenie, prostredie, ale herecké výkony. Neviem si predstaviť ako by dopadol film, keby chalani nedostávali infúzie s pravidelnými dávkami ginkgo biloby na prekrvenie končatín a krku. Tiež to mohli dať zahrať profesionálom a nie bakalárom tesárčiny a drevorubačom. Film si fakt zaslúži názov experiment, lebo ide skutočne o experiment o experimente. Nápad zmysluplný, ale výsledok umelý a neprirodzený. Hawk.

Ľahko uveriteľný sled udalostí, ktorý každou minútou naberá na obrátkach. Konanie postáv sa nevymyká z rámca reality, atmosféra navodená tým najjednoduchším spôsobom cez citové poryvy hlavnej hrdinky a čo je azda najhlavnejšie hodnoverné kulisy a duch doby reflektujúci sa v každom zábere. Scenár napísaný životom je bravúrne prevedený na filmové plátno. Angelina odviedla skvelú prácu, no mohla ináč pod taktovkou Clinta?