maxxxim

Dlho predlho som hľadal význam piktogramu v ľavom hornom rohu televíznej obrazovky. Celkom nepochopiteľné sa mi zdalo, že tam visí číslica 18. Ako varovanie? Potom sa pýtam pred čím. Oveľa lepšie by autori urobili, keby osemnástku vydelili dvomi ak nie tromi, alebo keď už tak chceli sortovať diváka na základe veku, mohli medzi jednotku a osmičku pokojne vsunúť hrubú všetko vyjadrujúcu pomlčku. Pýtate sa na základe čoho som nadobudol tento postoj. Môj názor bol formovaný od úvodnej scény, kde sa partia chlapcov snaží dostať na strom, aby mohla ohmatať v jeho korune vysnívaný banán a následne sa vrátiť na zem. Už tu som začal dumať o poslaní filmu, hovorím si dobre "dajme veciam druhú šancu". Ale ako sa ukázalo o pár minút neskôr, neurobil som dobre. K dabingu v slovenskom podaní sa nejdem vyjadrovať. Nezmyselné vety sprevádzajúce kroky hlavného hrdinu počas jeho strastiplnej púte nudnými zákutiami mesta boli smiešné a nehodiace sa do deja. Naháňačka v uliciach mesta stála moje zdravie, v dôsledku vysokej koncentrácie stupidných záberov som dostal škuľavosť na ľavé oko. Hlavný bíjec je naháňaný partou vygumovaných klonov alebo ak chcete naklonovaných výgumov na čele s majiteľom fake kasína, keď odrazu je hlavný bórec podrobený najťažšej skúške svojho života. Totižto vždy sa mu do cesty pripletie nejaký ten objekt rozličných rozmerov a on je potom nútený preskakovať, podliezať, šmýkať sa, pohojdať sa, podskočiť, vyliezť, podskakovať na mieste či len tak nezávezne vypĺňať priestor medzi jednotlivými klapkami. A ja že, taketo kúsky boli vymetené z filmového sveta kdesi na počiatku deväťdesiatych rokov v paródiách typu Žhavé výstrely či Žhavé výstrely 2, no asi som sa mýlil. To pravé orechové však prišlo až v aréne, kde sa uskutočňovali "boje" medzi miestnymi, ale aj nemiestnymi. Nepochopiteľné scénky ani na tomto mieste nie sú žiadnou raritou, tak napríklad bíjec ide po svoje peniaze a odrazu sa ocitá v strede ringu, kde už na neho čaká ďalší bitkár. Toho dá dolu jediným kopom, potom je konfrontovaný s ďalšími typmi. Jeden sa vrátil z burzy stredných škôl, čo naznačuje jeho oblek, druhý sa ponáhľal z rockového koncertu a tretí si dorobil vzdelanie pri dennej tlači a šiške. Azda jediné pozitívum filmu je netradičný spôsob boja hlavného hrdinu spočívajúci v rýchlych a silných kopoch kolenami do hlavy či lakťovky do temena v nekompromisných sériach tesne za sebou v úmysle vybúchať protivníkovi všetky vedomosti z hlavy. Po takejto pásovej výrobe nie je protivník schopný návratu domov. Pozadie vám bude dotvárať nezmyslene pôsobiaci sprievod hlavného hrdinu a ťažké gestá a mimika profesionálnych nehercov. Ja to tvrdím stále, je treba mať obrovský rešpekt pred celou ázijskou kinematografiou.

Jeden z najlepších filmov, ktorý som kedy videl. Čím si to zaslúžil? Svojou čistotou spracovania. Po všetkých stránkach geniálny kúsok, ktorému sa nedá nič vytknúť. Takýchto filmov mnoho neexistuje, bezchybných od úvodných titulkov až po samotný záver. Hudba, prostredie, herci, scény a myšlienky vytvárajú neprekonateľnú atmosféru. Nádherné prírodné scenérie dokonale podfarbené hudbou, kde tu nejaký dialóg, ktorý je realistický až po posledné slovo či myšlienky hmatateľné bez použitia jediného slova. Množstvo nádherných scén, z ktorých bola pre mňa najpôsobivejšia tá, v ktorej dochádza k stretu troch rozličných "civilizácii" (scéna, kde starý Dersu Uzala z kmeňa Goldi a príslušník ruskej armády Vladimír Arseniev hlboko v horách nachádzajú starého Číňana). Film, ktorý je schopný prehovoriť do duše každého pozorného diváka.

Brad Pitt je zárukou kvality, ako sa ukázalo aj v tomto snímku od prinajmenšom kontroverzného Quentina Tarantina. Alternatívne vnímaná realita podčiarknutá historickými nonsencami, herecké výkony a dialógy na úrovni vytvorili megafilm súčasnosti. Svojský humor tvorcov sa nezaprie ani v zlomových a pre diváka možno aj trošku "slabo brutálnych" scénach, ale práve to robí z filmu zábavný kúsok počas celej jeho stopáže. Filmové obrazy typu baseballový trenažér, praktiky Navarov či mechanické ruky dotvárajú atmosféru strachu navodenú lovcami umrlčích lebiek. Proste a jednoducho zaslúžených 5.

Film ponúkajúci reálny pohľad na každodenný život obyčajných ľudí s výborným hereckým obsadením a ešte lepším (teraz sa nezľaknite, na vyjadrenie uznania použijem veĺké písmená, pre "písíčkářských" nadšencov a odborníkov známe tiež ako klávesa Caps Lock) SLOVENSKÝM DABINGOM. Ten je zvládnutý na jednotku a v priebehu deja sa nestretnete so žiadnými slušne preloženými a podľa pravidiel Bernolákovej spisovnej slovenčiny vyskloňovanými archaizmami typu figliar, huncút či nepodárok. Film má dobrý spád počas celej stopáže a spomínaný dabing nepôsobí "brzdoidne" ako v mnohých iných prípadoch. Navyše takmer každá scéna je umocnená vtipným podtónom, narážkou či zámerom, čo mi úplne konvenuje. Obraz na prvý pohľad vyzerajúci vážne či skľučujúco získava tým pádom úplne iný rozmer. Triezvo vyzerajúce konanie a myslenie postáv v rôznych rovinách (či už ide o vygumovaného policajta, vtipného Paula Newmana, rozhadzovačného Trevora Morgana či nestárnuceho Dennisa Farinu) podčiarkuje možnosť existencie predostretého balíkova. Vyše troch hodín trvajúci snímok určite stojí za pozornosť z vyššie spomenutých, ale aj opomenutých dôvodov.

Kruto nezvládnutá záležitosť. Príklad toho, ako sa dá pretaviť obrovský potenciál matérie do absolútne nezrozumiteľnej veci. Detaily nedotiahnuté do konca, nedostatočne vykreslené charaktery - okamžite sa im vkládajú do úst moralizmy a životné "moudra", ktoré pôsobia rozpačito až nevkusne. Nejde o "zlý" film, to určite nie, ale zaslúžil by si oveľa profesionálnejšie spracovanie. Hlavne čo sa týka jednotlivých aktérov. Hlúpe náhody a konanie postáv vyznievajúce komicky si takáto vážna téma s určitosťou nezaslúži. Chcelo by to popracovať na samotnom lajtmotíve, priblížiť nezainteresovanému divákovi pozadie problematiky v širšom zábere ako sa mu dostane v tomto filme.

Poctivý film, ktorý má čo povedať aj človeku dnešnej doby. Pohyby, mimika a gestá De Nira sú neopakovateľné, no najviac oceňujem jeho "vyšinutý" úsmev sociopata schopný konkurovať úsmevu Jacka Torrancea, keď pomedzi zuby precieda : "Honey I´m home." Podľa mňa jednoznačne najlepšie zahraná úloha De Nirovej tvorby. K dialógom netreba azda nič, len toľko, že bratia Česi sa opäť pohrali so slovíčkami, čím dielu vdýchli neuveriteľnú ľahkosť, nenútenosť a v neposlednom rade aj vtipný podtón, hoci ide o celkom pochmúrny dej, čo podčiarkujú aj temné zákutia nielen Travisovej duše. Film odporúčam ako homeopatikum na tvorbou dnešnej doby ubolenú divácku dušu. Ja sa pýtam, prečo skvosty svetovej kinematografie sú vytláčané na perifériu programovej skladby takmer každej z novodobých "noobovských" televíznych staníc?

K dvom "dielam" z triumvirátu Yeti, Grizzly Park a Pterodaktyl som sa už vyjadril na príslušných profiloch k jednotlivým "filmom". Teraz je na rade fantazmagória najhrubšieho zrna v podaní skupinky vedcov disponujúcich vzdelaním a správaním kalibru nula. K umeleckému stvárneniu sa netreba vyjadrovať, dialógy absentujú do takej miery, že po filme si treba pozrieť nejakú diskusnú reláciu, aby ste nestratili kontakt s realitou. Zábery ako mladá obeť čaká, kým si jeden z prestrašných lietajúcich mongoľov sadne na chrbát resp. ruksak, kde má nachystané priehrštie vtáčieho zobu sú majstrovským dielom nikde inde nevyskytujúcom sa. Čaká na neho akoby mala problém trafiť sa do klapky, keďže tam stojí asi 15 minút bez pohnutia, no on nechodí a nechodí a tak sa mladica nezdráha prehodiť zopár zmysluplných viet s náčelníkom skupiny amerických vierozvestov - parašutistov. Tá rozprava je natoľko zmysluplná, že ani lietajúci mongoľ sa už nemôže na to dlhšie dívať a tak berie osud devy do svojich pařátov a odnáša ju do svojho hniezda niekde na vyumelkovanej hore do nadmorskej výšky 15 metrov. Keby chcel mohol ísť kľudne pešo a ona s ním povedľa, bolo by to asi stráviteľnejšie ako skutočná realizácia. Čo sa týka samotného lietajúceho monštra teda monštier lebo ich prežilo v Turecku asi milión, je to ozajstná hračka prírody (rozumej sračka). Lieta ako postihnutý a keď pristáva laguje mu pravačka a následne aj ľavačka, čoho výsledkom je komické podskakovanie na mieste či vo vzduchu a problémy s krčnou chrbticou. V deji nebudú absentovať scénky (slovo scénky som použil zámerne, pretože sa mi to zdá výstižnejšie ako scény v tomto prípade), kde sa onen pteronudil zakráda poza okno chaty a hádže ksichty na jej obyvateľov, ide chôdzou kradmou sťa nevítaný v kraji drsnom pištiac a skáčuc po obločnice. Najlepšie sa pobavíte, keď letka netvorov príde na objednávku chatára pomôcť s domácimi prácami, piati sa hneď vrhajú na strechu kde izolujú a texujú čo im drapy stačia, iní zase pomáhajú pani domácej v kuchyni s večerou a tí ostatní tichúčko čupiac po kútoch chatky počúvajú a lentak pohmkávajú akésy nezrozumiteľné nápevy, pričom driapu perie. K dejovým zvratom sa nebudem vyjadrovať to treba vidieť, ale čo mi utkvie do konca života v hlave je nezrozumiteľnosť posolstva filmu.Čo vlastne jeho tvorcovia chceli natočiť propagačný materiál pre chránenú krajinnú oblasť kdesi na Hané alebo poukázať na ľudskú stupiditu? S tou stupiditou im to vyšlo na jednotku, keďže do akcie zapojili hercov dovtedy hrajúcich v reklamných šotoch na žuvačky či hrebene. Raz je postava urvatá na tri kusy, inokedy zase rozporcovaná na dva akoby mala na nohách okovy a pol tony betónu. Nevadí to prehryznete v pohode, ale keď zbadáte ako sa operencovi nechce do studenej vody, keď kde tu len prst namočí a zase kolmým štartom vzlietne zo strachu pred studenou kvapalinou, tak sa vám rozum zastaví respektíve zacúva. Filmári v úvodzovkách hrubých ako slonia noha si nedali pozor azda na nič. Ovca, ktorá poslúžla ako závažie-kotva chybu nemá, zopár ďalších genialít posunulo horor do ríše nepodarených komédií. Zvedavosť bola uspokojená, zámer naplnený a s konštatovaním, že ak nemáte potrebnú dávku tolerancie, táto blamáž nie je pre vaše oči a uši, sa lúčim.

Posledná poviedka zodvihla úroveň celého filmu o celú hviezdu. A o dabingu sa ani netreba zmieňovať, ten v spojení so zmyslom pre humor scénaristu a režiséra v jednej osobe prináša neočakávanú zábavu - delikatesa.

Jeden z mála projektov, na ktoré sa podujala slovenská produkcia a nevyhorela ako katedrála v Remeši. Hostia, atmosféra, zaujímavé témy a jeden kontroverzný moderátor. Nechcem byť kritický, keďže som práve vysekol poklonu, ale trochu by mohol "Pišta" potrénovať a osvojiť si nejaké tie základné komunikačné návyky typu: "nejumpovať " hosťom do prejavu sedemmíľovými čižmami, čakať na odpoveď na položenú otázku a nie pokladať ďalšiu, prípadne pozývať na budúcotýždňovú tému, alebo sem tam aj zmeniť výzor tváre (väčšinu času sa tvári akoby mu niekto v zákulisi neustále vyberal bundu). Fakt zmysluplná a podarená záležitosť, ktorá si s určitosťou zaslúži vašu pozornosť, "opomenemeli" uvedené nedostatky, ktoré sú zanedbateľné, pokiaľ ste zvyknutí.

Trezorový seriál, ktorý nemal spatriť svetlo sveta. Celý materiál, ktorý sa podaril natočiť musí byť zničený, je najvyšší čas. Ak sa tak nestane do roka a do dňa bude ľudstvo zničené neznámou civilizáciou z vesmíru, pochádzajúcou zo severného cípu prstenca planéty Jupiter. Ak by sa čo i len mikrosekunda seriálu použila ako jeden z artefaktov tvoriacich posolstvo ľudského pokolenia vyneseného do kozmického priestoru bez ohľadu na to, na ktorej planéte by pristal, spôsobil by nedoziernu katastrofu. Zaručene by sme tu mali okamžite nukleárnu vojnu. Hrozné. Aj mimozemská civiizácia má svoje medze vnímania stupidity a mi ich musíme tolerovať. Ani sa im nečudujem, veď celkom určite nie je normálne, aby hrdinovia seriálu robili nelogické pohyby telom, ústami, lampášmi na krku a inými časťami telesných schránok. Za vzor mi poslúžila sekvencia o dĺžke 8 minút nemenovaného dielu. Blonďák, kulturista, malá, 2 playmate za říjen 93 a stádo blbov. Dej je založený na bitkách o trvaní 9 až 11 boxerských kôl bez "time outu", pričom aktéri sa striedajú smrteľnou pravidelnosťou v pokrykoch aaaa. eeee, uffff atď. Výnimkou nie je ani prestriedanie partnerov ako na swinger akcii, v jednom zábere sa bije on1 s ním3 a v druhom zase on2 s ním3 a on1 samozrejme s ním4, pretože v prvom matchi zatiaľ čo sa on1 bil s ním3, tak on2, ktorý je mimochodom v mužstve s on1 bil s ním4. A takto to je počas celej stopáže. Nelogické oblečenie pripomínajúce artistov z ďalekej mongolskej jurty (bez ich urážky), či šašo súpravy pre 90. roky tak typické. Toto je náplň 45 minút, samozrejme vrátane konca zahrňajúcom zborový, hurónsky smiech všetkých účastníkov epizódy, pre takéto seriálové lahôdky tak príznačný. Však to poznáte všetci sa na konci stretnú a začnú nenútene a družne smiať na skutočnosti, že zajtra je pondelok.