Nick Tow

To, čo v tomto filme funguje (vlastne iba skvelá dobová atmosféra) je možno tým najmenej dôležitým, čo krimi- thriller potrebuje, aby fungoval. P. S. Zodiac nikdy nebol identifikovaný a polícia sa dopustila pri jeho hľadaní mnohých fatálnych chýb - a to je asi jediný dôvod, prečo sa aj v tomto nepochopiteľne ospalom a nevzrušivom dielku správa ako banda vypatlaných idiotov, na čele s hereckým trapasom v podaní Justina Chambersa. Doteraz som videl 4 filmy inšpirované príbehom skutočného Zodiaca (ešte som nevidel ten piaty, Fincherov), ale ak ten tajomný chlapík náhodou ešte žije a stále (spolu so mnou) čaká na dobrý film o sebe, tak iba pevne verím, že Fincher to neposral...

Zápisky o škandále sú tak trochu darčekový kôš, kde medzi značkovými koňakmi, kaviárom, husacou paštétou a belgickou čokoládou s kúskami mandlí nájdete aj staré žemle, zemiakový šalát so žltou kôrkou na povrchu a nejaký ten hnilý zemiak ako bonus. Pokiaľ sledujeme príbeh cez prizmu Barbary, je to intenzívne, presvedčivé, duchaplné a britké ako britva... keď príde k slovu Sheba, začne to trochu škrípať. "Vývin" jej postavy sa nám totiž scenárista snaží skôr nasugerovať, ale obdariť ju čímsi plnokrvným sa nedarí nielen jemu, ale pri všetkej úcte ani Cate Blanchcett. Ak by Sheba celý čas zostávala takou tou "pomilovaniahodnou profáčkou" vo vyťahanom svetri, s nenaplnenými umeleckými ambíciami a "elfsky" zasneným pohľadom, bral by som to. Ale tú jej rolu matky dvoch detí /z toho jedného downa/ či jej erotickú avantúru - skôr ľudsky pochopiteľnú než rozprávačsky a režisérsky zvládnutú - nemôžem prijať bez výhrad. /Pri scéne felácie, akokoľvek cudnej a neškodnej, som tomu všetkému veril asi tak, ako keby počas schôdzok Rýchlych Šípov Mirek Dušín "fajčil"....ehm, napríklad trávu a obchytkával pod stolom Jindru Hojera./ Skrátka a dobre, film naozaj nemá dve protihráčky, má len geniálnu protagonistku a jednu sekundantku. Na druhej strane sú tu scény, ktoré si len tak z pamäti nevymažem - rukojemnícka roztržka Barbary a Sheby na ulici, (ak ma miluješ, tak teraz pôjdeš so mnou na pohreb mačky...!) uff, ako zo života:-) Keby si tvorcovia na začiatku ujasnili zopár maličkostí, mohlo to byť silnejšie ako istý druh brazílskych cigár, ktoré vás vykopnú do neba, hoci sa vám zdá , že každým ďalším potiahnutím vás pribíjajú k zemi". Aj toto mohla byť taká "kuřba".

Pravdu dí Mr. Apache, když o Películas říká "fucking scary" a nejenom díky této vzácné ingredienci předstihuje Iglesias svým filmem současnou hororovou produkci o koňskou délku... Pátou hvězdičku mi spolykalo mírné zklamání z poněkud "ufiknutýho" konce. Tak bravurně rozjetý biják si zasloužil o fous drásavější a méně očekávané finále. Zatímco v muzice jsem vždy razil heslo: "méně Iglesiasů", v hájemství horroru razím slogan: "více Iglesiů"...

Pri sledovaní tejto obskúrnosti som si párkrát vzdychol: "Och...Jesus!", ale nie preto, že by som tým chcel vzdať hold režisérovi krstným menom Jesus. Pokiaľ sa vo filmoch tohto údajného excentrika mihajú "pin-up-írky", je to aspoň nejaké vzrůšo, ale v tomto kúsku majú pod jeho taktovkou aj esá kalibru Christophera Lee a Klausa Kinskiho charizmu zvetraného piva. Mám pocit, že aj tých niekoľko zapamätaniahodných scén vzniklo skôr ako kúzlo nechceného, než režisérsky zámer. Toto nemá nič spoločného so Stokerom ani Kráľom temnôt, toto je iba pľuvanec na ich hroby... P. S. Tú druhú hviezdičku dávam iba z úcty k oným vyššie spomenutým hrobom slovutných dvoch pánov...

O Isolation sa dá povedať, že je to film „o pokuse, ktorý sa vymkol kontrole“. A teraz nemám na mysli len jeho obsahovú stránku, tento „pokus“ sa vymkol aj z rúk samotných tvorcov. Od začiatku až do konca nás nemá čím prekvapiť: to, že vedecké pokusy vždy končia nejakou „frankensteiniádou“ vieme už od čias Mary Shelley a nič ostatné, čo by stálo za reč, film neponúka. Áno, natočené je to pekne a atmosféricky, ale scenár je prázdny ako čitateľský denník Paris Hilton, herci takisto podávajú výkony hodné tejto dedičky hotelového impéria a spoliehať sa na „netradičnosť“ a zablatenú nevľúdnosť prostredia je strašne málo. Zostáva mi len smutne konštatovať, že v mojich očiach zostáva Isolation iba zručne natočenou kravinou – a žiaľ, nie len preto, že sa točí okolo kráv.

Prípadných "castanedovcov" môže titul filmu naplniť očakávaním zážitku podobného tripu. Tak v tomto smere si nechajte zájsť chuť: toto sú skôr "houbičky s octem" než "lysohlávkový" výlet do vesmíru. Nič na tomto dielku vyslovene neuráža, ale ani nenadchne, schéma vyvražďovačky je natoľko priehľadná a odhadnuteľná, ako keby vám ktosi rozprával dvadsať rokov starý fór, inovovaný akurát tak zmenou mien a kulís. P.S. Ak si zvyknete počas horrorov šľahnúť niečo na povzbudenie, pridajte si k tým mojim dvom pokojne aj tretiu hviezdičku.

Vášnivý "skladačkár" Ińárritu nás opäť pozýva k svojmu puzzle a tentokrát nám sľubuje čosi ešte väčšie /globálnejšie, chcelo by sa povedať dnešným globalizačným jazykom/ a univerzálnejšie, než doposiaľ. Zhruba do polovice by som aj bol ochotný tomu uveriť a spokojne si mrmlať popod nos:: "fúha, keď to puzzle zložím, to budem panečku čumieť". Lenže ak človek čumí pozorne, na hotovom, zloženom obrazci nemôžeme neuvidieť aj kúsky, ktoré akoby sa priplietli z nejakej inej skladačky. A všimne si, že aj ona proklamovaná "globálnosť" vyplýva skôr z vonkajškových rekvizít a znakov, než z čohosi ozaj vnútorne skĺbeného a prerasteného, čo by nám malo "babelsky" zmiasť nielen jazyky, ale aj hlavu a srdce. P.S. Po Aronofskom je Ińárritu v krátkom slede ďalší režisér, ktorého som mal v minulosti pevne zakoreneného vo svojich TOP-kách a zrazu sa začínam úprimne obávať o jeho ďalší osud.

Ďalší film, ktorý v tunajšej "čsfd" pospolitosti vyvolal záplavu dlhých a emóciami nešetriacich komentárov a diskusií. A to je dobre! Ja sa však pre istotu pokúsim byť stručný. Vynechám všetky pozitíva /a našlo by sa ich dosť/ a iba vysvetlím, kam sa mi z absolútneho hodnotenia podela tá jedna hviezda. Nemyslím si, že naozaj "VEĽKÉ" témy ľudského života treba baliť do artistného pátosu, ktorý ku koncu Fontána chrĺi s rovnakou vehemenciou, s akou sa nám prihovárajú napríklad farebne prepísknuté obálky "harekrišnovských" knižných agitiek. A...nikdy by som si nebol pomyslel, že čosi podobné budem tvrdiť práve o Aronofskom...

Pre lepší zážitok odporúčam pred pozeraním filmu odhodiť "žánrový" meter a predovšetkým čierne okuliare. Abandoned síce môže zafungovať aj ako /filmársky bravúrne zvládnutý/ horror, ale mňa osobne ešte viac rajcoval ten druhý plán, myšlienka o "pretrhnutí" osudovej predurčenosti či ak chcete, prestrihnutí pupočnej šnúry, ktorá nás viaže s minulosťou, "rodovým" prekliatím, opakovaním archetypálnych vzorov, ktorým občas mylne zvykneme vravieť "osud". Teraz si asi od niektorých užívateľov, ktorí pri hororoch radšej tipujú, či nejakú prsatú blondínku "přeřízne" skôr jej amant, alebo psychopat v maske Mickey Mousea, vyslúžim letenku do prdele. Už tam letím. Ja len, že na pečených gaštanoch je lepšie jadro, než ten obal.

Nechcel by som byť v roli debutujúceho režiséra, ktorý má v rukách impotentný scenár, postavený na troch postavách - a mať k dispozícii nie zrovna excelentných hercov... Výsledok síce nie je katastrofálny, ale hodinovú nudu sotva vyváži dvadsať minút záverečného napätia, ktoré je navyše predvídateľné a vlastne úplne neškodné, asi ako keby chcel Michal David "postrašiť" svoje publikum a naspieval by svoje nové CD growlingom...