Desperado

Atmosferické, minimalistické, depresívne. Vzhľadom na nízky rozpočet prekvapivo všetko funguje. Aj herci pôsobia sympaticky, ani tá ekobáchorka mi neprekážala, ale... Ale ten záver ?! Posledných 10 minút zmazalo takmer všetko dovtedy pozitívne! Neskutočný scenáristický kotrmelec! Akoby som na päťke rýchlosti zaradil spiatočku! A toto sa neodpúšťa.

Industriálny, tuctový produkt od tvorcov, ktorí majú na viac. Tykwer sa takto po skvelom Parféme rozhodne neposunie vpred. Takmer televízna zápletka, neoriginálny scenár, herci síce hviezdni, no nijak výrazne to nestrhávajú nad priemer. Jediná pamätihodná scéna: prestrelka v múzeu. Inak samá vata, klišé a báchorky o zlých zlých bankových inštitúciach, ktoré hýbu svetom. Rozhodne sa nejedná o sklamanie, ale taktiež musím podotknúť, že som naivne očakával viac.

Hmmm, veľa povyku pre nič. Toľko vychvalovaný "horor dekády" sa po celú dobu pohybuje na hranici sociálnej satiry s nechutnými naturalirstickými vsuvkami a lacného béčkového hororu vystrihnutého z 90tych rokov. Že tu prebíja forma obsah, je jasné od úvodných minút, keď sa zoznamujeme s mladou, pohľadnou, ambicióznou, no nakoniec aj hlúpučkou zamestnankyňou banky. Nič nové pod slnkom, do polovice to viacmenej nudí, je to príliš podľa šablóny a nezmenia to ani Raimiho vizuálne finesy. Až keď sa film prehupol do svojej druhej polovice, začalo to byť aj zaujímavo zábavné, kde skutočná forma nad príbehom naozaj nepôsobila samoúčelne a bavila viac ako samotný príbeh, plus skvelý záver potešil tiež. No ale čo už, napätie slabé, atmosféra nehororová, herecky nevýrazné, scenáristicky neinvenčné, proste len jednoduchá, zábavná, akčno-komediálno-hororová jednohubka. Ale horor dekády? Hmmm...a diváci na túto pascu prezieravo neskočili.

Mne sa to páčilo. Nehrá sa to na veľdielo, iba zabáva a to veľmi dobre. Z pôvodného filmu z roku 1975 si vycuciava len dejovú kostru, postavy sú však úplne pozmenené. Veľmi dobre dopadol aj casting, akcie je na detský film taktiež viac než dosť. Tých vyše poldruha hodiny utieklo veľmi rýchlo a domnievam sa, že tento film mal ísť u nás aj v kinách. Veľké plátno mu sekne viac než televízor v obývačke.

Jeden z najväčších prekvapení roku vo mne zanechal príjemný pocit, nie však nadšenie. Taká malá jednorázová záležitosť, pri ktorej sa celkom slušne dá zabiť upršané počasie. Typovo odlišní hrdinovia pôsobili kompaktným dojmom, no najviac zaujal Zach Galifianakis. Na jeho Alanovi by si zgustol nejeden psychiater :) a bavil by sa zrejme rovnako ako on sám. Potešilo ma aj príjemné cameo Heather Graham, ale to je tak asi všetko. Úsmevná, nie však gagová road movie.

McG zvláda pekné obrázky, dokáže nasnímať veľmi solídnu akciu a zobraziť postapokalyptický svet, ale nevie dať príbehu dušu, niečo svojské, nezabudnuteľné. Blúdenie strojmi zničenou Zemou je po dve hodiny miestami stereotypné a nudné. Nepomáhajú mu však ani herci, ktorí svojim povrchne napísaným postavám nemajú čo dať zo seba, možno s výnimkou Worthingtona, ktorý viac než hereckým umením, zaujme charizmou. Veľmi zaujímavou miniroličkou sa tu blysla aj Helena Bonham Carter, ktorej Serena by si zaslúžila oveľa viac priestoru. Tak snáď nabudúce.

Klasická hollywoodska šablona: lacný, konšpiračný, lež pútavý svetový bestseler s ľahko fantazmagorickým dejom, obsadenie veľkého mena do hlavnej úlohy, prizvanie nejakých charizmatických filmových hviezd menšej žiarivosti či niekoľko charakterových hercov, renomovaný režisér, prepálený rozpočet...A funguje to? Z divackého hľadiska ano, z umeleckého či aspoň filmárskeho sotva. Atmosféra vytváraná len na základe eyecandy záberov či monumentálnej Zimmerovej hudby jednoducho nedokáže prekryť jednoduchosť schematického scenára či nezáživnosť hereckých predstaviteľov (s výnimkou Mueller-Stahla či Lie Kaasa). Plochosť postáv je daná už z Brownovho nezaujímavého románu a nič s tým neurobia ani nudiaci sa herci či profesionálna remeselnosť Howarda. A nebyť zmieňovanej sugestívnej hudby, nezostalo by ani to málo, len stopy po tematicky lákavej, no hlboko nevyužitej detektívke. Božská kravina!

Atmosferické až strach. Vykrádá to mnohé motívy, mnohé filmy, slávne (Psycho, Invázia lupičov tiel) či menej známe (Session 9, Zrkadlá), ale vôbec to nevadí. Aj keď Ellis sa vyžíva v detailoch niekedy viac než by bolo potrebné, dokáže vyvodiť ten správny strach z neznámeho a nehmatateľného. Vie gradovať scénu nielen s použitím kamery (zlovestné ticho) ale aj prostredníctvom hudby. Človeku je až nepríjemne pri pohľade na niekoľkosekundovú pasáž pohľadu do zrkadla, myslené samozrejme pozitívne. A práve zrkadlá tu fungujú ešte sugestívnejšie a desivejšie než u nedávnych Zrkadiel.

Veľmi vydarený skromný slasher od protinožcov. Originálne spracovanie neoriginálnej témy. Bezútešnosť a depresia sa tiahnu od samého začiatku až po úplný záver, ktorý rozhodne nebol sklamaním, lež logickým vyústením zachovania miestnej "tradície". Taktiež pozitívom je aj únosná miera krvavých orgií. Je to napínavé aj bez lacných lakačiek, ktoré sú už otravným trademarkom amerických krvákov z poslednej doby. Za malé peniaze slušná muzika.

Doslova slepičí vývar. Nemám pre to iných slov. Knihu som nečítal, no pochybujem, že Meyerovej hrdinovia boli (s výnimkou Belly a jej otca) takto plochí a nezaujímaví. Ak pre niekoho stačí na vytvorenie dievčenského kultu len napudrovaná pekná tvárička, no prosím. Pattinsonovi chýba jedno podstatné, a to je charizma, no zrejme násťročným dievčatám to však postačí. To čo fungovalo u neho v Ohnivej čaši, tu doslova trhá oči i uši (som zvedavý na jeho stvárnenie Salvadora Dalího). Na vine zrejme bude aj samotná predloha, ktorá je, úprimne povedané, pravdepodobne úplný flák, lebo napísať typický teenagerský milostný príbeh na pozadie doslova vykradnutej fantasy mytotógie, je prinajmenšom dôsledkom nedostatku fantázie. To čo neponúkol samotný príbeh, nemohla zachrániť ani sama režisérka, ktorá jednoducho túto kombináciu žánrov nezvláda. V akciách je jalová, v intímnych scénach chladná a prázdne dialógy necháva dlhé až za hranice únosnosti. Zostala len posledná nádej, a to sú herci. Predstaviteľa Edwarda som spomínal, Kristen napriek tomu, že nie je môj typ, rozhodne však hereckým talentom ovplýva a ako jediná to ako tak na tomto poli zachraňuje. Dodáva postave patričné emócie aj na tak nevďačnom priestore, aký jej dali kuchačskí scenáristi. A čo sa týka záporákov? V úlohách vampyrus pubescentus toho moc nemali čo ukázať, čo je určite škoda, lebo potenciál na zahustenie tohoto riedkeho kvázikultu v ich prípade bol.