Desperado

Neveril som, že takéto "lichotivé" hodnotenie dám čo len jedinému filmu, nakoľko som milovník veľkého plátna a mám pochopenie aj pre nevydarené projekty. Avšak toto bolo aj na mňa priveľké sústo. Katastrofálni herci, neschopná réžia, scenár ako od žiaka zo základnej školy a nasadenie do kín ?! Neskutočné! Poniektorí z mocných v Hollywoode načisto stratili súdnosť, veď na toto sa nedalo pozerať. Aspoň že tie záverečné titulky zniesli aké-také kritériá.

No čo k tomu viac dodať. Solídna dráma, jeden z najväčších hitov sezóny 2005, audiovizuálna bomba, na veľkom plátne fungujúca na 100%. Nič viac a taktiež nič menej.

Skĺbenie dvoch žánrov do pôsobivého celovečernho filmu núti filmových nadšencov na porovnávanie s kultovým Exorcistom, avšak V moci diabla je filmom predsa len z iného súdka. Viac než priaznivcov hororu poteší milovníkov právnických drám. Nečítal som rovnomennú knihu, v podstate s týmto (vraj pravdivým) prípadom som sa stretol až pri pozeraní tohoto filmu, takže nemôžem porovnávať film s predlohou. Čo ma však okrem hlavnej predstaviteľky pozitívne prekvapilo, boli napínavo natočené hororové scény, pri ktorých ma neraz mrazilo na chrbte. Pokiaľ sa z toho nevykľuje ďalší blaf typu Záhada Blair Witch, možno označiť V moci diabla za silný emocionálny zážitok, ktorý nás donutí o mnohých veciach ak už nie diskutovať, tak aspoň sa nad nimi zamyslieť.

Opäť potvrdenie, že hlavný záporák, ak môžeme takto označiť Lewisovu postavu, nemalou mierou určuje kvality filmu. Scorseseho vysnívaný opus trpí napriek nie chudobnej výprave miernou divadelnosťou a samoúčelnosťou, no v zásade ide o nadpriemerný počin, v ktorého prípade paradoxne práve minutáž zabraňuje emocionálnejšiemu zážitku.

Dobová a surová atmosféra, precítené herecké výkony, Lynch ako ho nepoznáme (avšak uvítame), výstražné a zároveň nádherné posolstvo pre divákov. Žeby formálny predchodca Schindlerovho zoznamu?

Miestami citlivá a miestami hrubozrnná komédia, ktorá napriek týmto dvom protichodnýmm pojmom pôsobí sviežo a milo. Dve hodiny je však na oddychovú komédiu predsa len príliš a tak sa aj tu nájdu občas vaty, pri ktorých si divák neodpustí letmý pohľad na hodinky. Film, ktorý nespôsobuje výbuchy smiechu, zato vyčarí po takmer celé dve hodiny dobrú náladu.

Ktovie či by vznikli filmy ako STIR OF ECHOES či WHAT LIES BENEATH bez tohoto nenápadného kanadského hororu, v ktorom výborne funguje atmosféra a celé to pôsobí ako dobre vygradovaný mysteriózny thriller. A George C.Scott je taktiež výborný, celý film prakticky nezlezie z plátna/obrazovky a neúnavne ho ťahá do konečného finále. Na svoju dobu bezchybné a originálne, malý hororový klenot.

Pravdu povediac, ani neviem o čom to bolo. Nepozeralo sa na to zle ale v konečnom dôsledku sa jedná o jeden z najzbytočnejších filmov roku 2005. Scenár s takouto pointou je jednoducho výsmech čo i len pre diváka s priemernou inteligenciou a oni to ešte dajú do kín?! A pod krídlami samotného Raimiho?!

Pre mňa až zbytočne a tým pádom aj podozrievavo samoúčelne temný a depresívny hororík. Do hlavných úloh Marshall natlačil čisto ženské obsadenie, s čím len podčiarkol druhý plán (možno aj prvý) filmu - t.j. boj emancipovaných žien s nepriazňou osudu. A tou nepriazňou nemyslím len mnohokrát spomínané príšery, ktoré sú veľmi vydarené ale aj boj so sebou samými. A to je aj najväčšia achilova päta tohto snímku. Ich minulosť do snímku nezapadá a pôsobí odťažito, taktiež Marshallom výrazne vykreslené vzťahy medzi nimi, ktoré sa menia v priebehu boja o holé životy, pôsobia veľmi nelogicky a neprirodzene, čím škodia celému vyzneniu filmu. Čo je škoda, lebo atmosféra je veľmi hustá, no práve to mierne odľahčenie celému filmu výrazne chýba.

Napriek tomu, že prvé dva diely boli doslova nahustené (predovšetkým druhý bol dokonale temný) tou správnou komiksovou atmosférou a veľmi sa mi páčili, tento schumacherovský ultrafarebný pokus o oživenie Batmana ma tiež nenechal chladným. Predovšetkým sa tu potvrdzuje stará dobrá filmová pravda: ako výrazný záporák (v tomto prípade pre istotu dvaja), tak výrazný film. A tak môžem s kľudným svedomím vyhlásiť, že tentoraz gaštany z ohňa ťahá temná strana Gothamu, lebo Val Kilmer čoby Batman a Nicole Kidman nestoja veľmi za zmienku a v ich prípade použijem len tieto stručné slová: hrajú tu. V prípade Chrisa O'Donnella musím byť zdržanlivejší, pretože tu slúži predovšetkým ako teenagerský idol pre chlapcov a dievčatá, teda niečo ako popkultúrny fenomén v tom období, a koniec-koncov, túto funkciu tu plní na 100%, aj keď tu o herectve ťažko hovoriť. Schumacher sa proste držal jediného hesla: zabaviť publikum. A vzhľadom k tržbám sa mu to podarilo na výbornú, čo nemožno už tvrdiť o jeho nasledujúcom Batmanovi. Ale to už je iná pesnička.