Reklama

Reklama

Nejsledovanější žánry / typy / původy

  • Komedie
  • Drama
  • Akční
  • Animovaný
  • Krimi

Recenze (643)

plakát

Rytíři spravedlnosti (2020) 

Je mi to ľúto, ale absolútne ma to minulo. Nefungovala u mňa ta dramatická - alebo ak chceme - akčná časť a ani tá komediálna. Snáď každá jedná postava mi bola nesympatická. Štyria hlavní hrdinovia mi prišli ako dánska adaptácia Shledona Coopera.Nerozumiem, prečo v tom musel hrať Mads Mikkelsen a prečo sa to natočilo práve v Dánsku - toto nech si robia Američania.

plakát

Tísňové volání (2018) 

Predstaviteľ hlavného hrdinu skvelý a to je dôležité, keďže v podsate každý jeden záber stojí len na ňom. Vzhľadom na to, že sledujeme len telefonáty (!!!), citlivo zvolená kamera (napríklad s detailom na roztrasené prsty), aj réžia. Aj vedľajšia zápletka so súdom krásne podčiarkuje motiváciu hlavného hrdinu. A za normálnych okolností sa menšie logické nezmysly v scenári odpúšťajú, no tu je jeden nezmysel celkom veľký - absurdné správanie sa hlavného podozrivého. A to len preto, lebo nemá rád políciu. Stojí na tom celá bomastickosť ťaživej atmosféry a je to samoúčelná barlička k tomu supergiga twistu. No dúfam, že ten súd nasledujúci deň Asgerovi dobre dopadol...

plakát

Největší hrdinové (1996) 

Napodiv veľmi príjemný film. Natočený ešte v preddogmovskom období - Vinterberg ukázal, že vedel točiť filmy aj pred tým manifestom, ktorý bol napokon slepou uličkou. Hlavná dvojica hrá lepšie ako v Rodinnej oslave a výborná je aj predstaviteľka mladej dcéry (ktorá by si zaslužila svoj profil na ČSFD). Je to proste celé fajn, vinterbergovské, s jeho obľúbenými hercami.

plakát

Submarino (2010) 

Za mňa lepšie ako Rodinná oslava, ale horšie ako dva neskoršie Vinterbergove filmy s Madsom Mikkelsenom (t.j. Hon a Chľast). Mám s tým podobný problém ako s Tajomnou riekou od Eastwooda - film režiséra, ktorého máte radi, nesie jeho rukopis, ale zároveň sa príliš tlačí na pilu. Pritom Submarino a Hon delia len dva roky a ten rozdiel je markantný (Hon zvládol ťaživú atmosféru s ľahkosťou a eleganciou). Takýto film mohol natočiť nejaký pseudoartový začínajúci americký režisér a nie sám veľký Vinterberg. Hoci opäť to je na pomery bežného smrteľníka nadpriemer, opäť má maestro šťastie na skvelých hercov - vrátane tých detských.

plakát

Rodinná oslava (1998) 

Príbeh vyrozprávaný dokonale - tak ako je u Vinterberga zvykom. No som rád, že Dogma 95 nemala dlhé trvanie, lebo tá forma filmu nepomohla a skôr odpudzovala. Neskoršia režisérova tvorba nám krásne demonštruje, že dobrý a autentický film je možné natočiť aj konvenčným spôsobom.

plakát

Chlast (2020) 

Ak by nebola pandémia, moje obľubené bratislavské kino Lumiere by bolo v plnej prevádzke a ja by som frčal na niekoľko európskych filmoch týždenne, asi by som dal Chľastu prísne štyri hviezdičky. Lenže ja som v Lumieri už nebol vyše roka, a tak v tej mizérii, keď nám mozog vymývajú srajdy na Netflixe, bol tento film (hoc doma, bez atmsféry, na malom displeji) balzamom na dušu. Nepáčilo sa mi to až tak ako Hon, ale konečne to bola pravá filmarčina. Istá základná mustra z Honu zostala (úvodná scéna s blbnutím, hlavná postava učiteľ - stvárnený tým istým hercom, partia chlapov...), no Vinterberg komunikoval predsa len inú emóciu. Námet s týmto zvláštnym experimentom (pre Slováka síce rutina, ale títo štyria chlapi na začiatku pli len striedmo) by vystačil aj na celú jednu seriálovú minisériu. A preto tu vidíme rôzne skratky - no aspoň má každá scéna vo filme svoje miesto a odzrkadlí sa neskôr (aj drobnosť ako vzťah telocvikára s malým triednym outsiderom). A keďže tempo je svižné, film aspoň nenudí a naozaj pocitovo netrvá dve hodiny. Mikkelsen štandardne skvelý.

plakát

The Late Late Show with James Corden (2015) (pořad) 

Mám rád najmä carpool karaoke - síce to nie je formát, ktorý James vynašiel, ale je v tom najlepší. Samotné interviews sú fajn, hoci u publika boduje najmä vďaka britskému šarmu, keďže Američania radi počujú britský akcent.

plakát

Conan (2010) (pořad) 

Kráľ ostrovtipu.

plakát

The Tonight Show Starring Jimmy Fallon (2014) (pořad) 

Jimmy Fallon si síce v roku 2002 nechal cez prsty prekĺznuť šancu mať pohlavný styk s Nicole Kidman a s o to väčšou vervou sa mohol vrhnúť na televízne hostiteľstvo, vďaka čomu sa stal svetovou superhviezdou. Podobne ako Ellen je pomerne autentický v sprievodnom blbnutí pri interview. Vie výborne narábať so svojim vnútrným dieťaťom a preto je táto show taká zábavná.

plakát

Show Ellen DeGeneresové (2003) (pořad) 

Zo všetkých amerických talk show moja najobľúbenejšia. Okrem samotného interview Ellen kvitujem to, že v tých bláznivých veciach okolo a všakovakých blbinkách, o ktoré sa aj v iných show snažia, mi príde jediná autentická. Taktiež mi príde najlepšia práve v tom "hostiteľstve", skvelo zvláda publikum a atmosféru, je vtipná a má skvelé reakcie. Veľmi mi zatrnulo, keď v mene už absurdnej (americkej! politickej korektnosti sa uvažovalo kvôli úplnej hovadine o konci show.