jakeer

Videné v jeden týždeň s ďalším islandským filmom Barani. A veruže ma Barani bavili viac (hoci hodnotenie dávam totožné), lebo pri Fúsim som sa pristihol, že sa občas nudím, ba priam som až sklúčený. Avšak to bol tvorcovský zámer. Inak je hlavná postava veľmi príjemná, ktorú ľutujete, súcite s ňou a nakoniec je aj fandíte. Baví ma ten islandský minimalizmus, aj čo sa týka stopáže a taktiež aj množstva použitých slov. Na rozdiel od Baranov nie je Fúsi až tak spätý s miestom vzniku, ale nechcem si predstaviť ako by takýto film vyzeral, keby sa natočil v našich končinách.

S nemeckou kinematografiou mám vážny problém, avšak tento film z nej mierne vybočuje. Ale naozaj len mierne. Ak by som všemožným marketingom nebol upozornený, že má ísť o trhák, tak by som si ani nevšimol, že je snímok niečim výnimočný. Jednoducho ten prístup ku kinematografii, kde sa Nemci nikdy neberú až tak vážne zabraňuje urobiť skutočne kvalitný film po dramatickej stránke. Finálne vážne posolstvo je vo filme vyrozprávané slovne a tvorcovia teda asi príliš divákovi neveria, že by ho pochopil zo samotného diania na plátne. Priznám sa, váhal som medzi 3 a 4 hviezdičkami. Dokonca skvelé záverečné parodovanie najznámejšej scénky z Der Untergang ma mierne naklonilo v prospech lepšieho hodnotenia, ale predsa...

Až priveľmi žánrové pre mňa čoby diváka, ktorý filmové horory veľmi nemusí. Z filmárskeho hľadiska musím naozaj oceniť dlhé zábery, ktoré naozaj navodzovali špecifickú atmosféru (a vďaka absencii očakávaných "ľakačiek" oddeľovali tento film od klasického hororového béčka). Ale to je asi tak všetko, nič iné mi na tomto filme neposkytlo divácky pôžitok. Práve naopak, aj napriek priaznivej (krátkej) stopáži som som sa musel neustále dívať na hodinky a namiesto toho, aby som sa tešil na to, ako sa film vyvŕbi som sa nemohol dočkať, kedy skončí.

Napriek tunajšiemu pohoršeniu a trojici negatívnych novinových recenzií som sa vybral na just do kina. Na just preto, lebo som jednoducho nechcel uveriť, že to môže byť až tak zlé. Veď predsa Milanovia Lasica a Kňažko sa nemôžu na niečo také podujať. Nuž v tomto prípade ich upodozrievam, že si scenár vopred nečítali. Alebo len chceli Šulajovi (režisérskemu debutantovi v 66 rokoch) urobiť radosť. No okrem spomenutých hereckých vylikánov je film doslova preplnený hereckými esami, z ktorých väčšina dostala maximálne tri vety a niektorí sú doslova v úlohe komparzu. Lenže márna snaha, scenár a najmä dialógy sú príšerné a mnohokrát sa doslova cítite trápne za tých hercov (ja som sa musel polovicu času pozerať do stropu kinosály). Niekedy vety pôsobia dobre na papieri, no z úst hercov pôsobia neprirodzene. V tomto prípade neverím, že to Šulajovi muselo znieť dobre čo i len na tom papieri, či v jeho hlave. Taktiež hlavná dejová linka - príbeh lásky pôsobí čudne. Nápadník celý dobu dobiedza, švárna deva ho odmieta, až zrazu tvrdí, že ho miluje. Tento zvrat, prerod nebol nikde zahratý či naznačený, len zrazu nastal. Taktiež mnohé situácie odohrávajúce sa na plátne pôsobili maximálne bizarne. Všetko ostatné bolo napísané v spomínaných recenziách. Jednu hviezdičku dávam za to, že ako taký dej film mal a teda nebol úplnym odpadom.

Uvažoval som aj nad odpadom, lebo vzhľadom na veľkolepý marketing je Renčova práca nakoniec žalostná, ale istú výpovednú hodnotu tento film predsa len má. Scénky sú nakrútené veľmi jednoduchučko, sťa by to sám veľký Troška točil. Takisto celkový odkaz a aj marketing (hákové kríže na oficiálnom promo plagáte) je bulvárny. Ale taktiež je vo filme vynikajúca Pauhofová a celkom dobre sú vyobrazené povojnové roky Baarovej. Viac som sa rozpísal na blogu: https://dennikn.sk/blog/lida-baarova-sa-dostojneho-filmu-zivota-nedockala-nevadi/

Veľmi dobre využitie kamery. Divák má pri prechádzaní sa hlavného hrdinu koncetrákom pocit, že je tam spolu s ním, čo len umocňuje mrazivý pocit. Postupom času však napriek vážnosti vážnosť danej problematiky sa divák prestáva sústrediť a o osud hlavného hrdinu stráca záujem. Až priveľmi sa tlačilo na pílu, inak to mohlo byť dokonalé.

Jean Reno a Tobias Moretti sú hrdinami môjho detstva a preto som si Kráľov hôr nemohol nechať ujsť. Lákavé bolo aj vysoké hodnotenie na ČSFD. Po pravde však tento film potreboval práve Jeana Rena, aby od začiatku pripravil diváka na to, že ašpiruje na snímku top európskeho formátu a nie je len štandardným rakúskym počinom (a priznajme si, rakúska kinematografia nie je o nič lákavejšia ako nemecká). Obzvlásť vo vianočnom období, keď bol film u nás premiérovaný, by vďaka svojmu situovaniu do prírody zanikol medzi rozprávkami.A hoc sú v titulkoch uvedení len traja herci, hlavnú úlohu hrá orol príznačne nazvaný Ábel a v podstate celá živá a neživá príroda. Krásne obrázky, detailné a autentické zábery na zvieratá v akcii posúvajú tento počin do želaných výšin. Trojica dobre hrajúcich hercov dobrý pocit z filmu len umocňuje.

Opäť jeden z tých animákov, ktoré su určené skôr dospelým. Ako milovník Exupéryho tvorby som sa na toto dielko tešil. Určite som si to predstavoval inak, ale výsledný efekt je veľmi dobrý. Spočiatku som mal problém so spracovaním, konkrétne s odbočením od knižnej predlohy, ale svoj zmysel to malo (a to nielen kvôli malému rozsahu knihy).

Nevedieť, že to nakrútil Francúz, tak si myslím, že to je len povrchná predstava Američanov o živote v Európe. Že tu len fetujeme, šukáme (pokojne s neplnoletými) a neholíme si prirodzenie. Takto mi len zostáva krútiť hlavou, že o čo pánu režisérovi vlastne išlo. Jednu hviezdu predsa len udelím, lebo ku koncu som začal chápať, že tie porno scénky nie sú až tak samoúčelné a istú myšlienku film má, ale inak... Ťažká pseudoartovka. A vzhľadom na metráž aj poriadne nudná...

Nuda. Videné v Lumiere, teda v kine určeného artovým filmom, pre náročného diváka. O to viac ma šokovalo, že to bola mainstreamova blbosť. Neviem či sa dá vôbec hovoriť o deji, celý "cool" efekt má vytvárať iba akcia, strielanie a akože drsné kulisy prašného mexického prostredia. Pózerstvo. Celé je to hodné tak akurát jednej epizódy priemerného amerického či nemeckého kriminálneho seriálu...