reiser

Nemám rád filmy patetické, nemám rád filmy akčné, nemám rád filmy holywoodske. Leon bezpochyby všetky tieto atríbuty má, napriek tomu, tu akákoľvek dedukcia zlyháva. Tento film si ma získal na plnej čiare. A ja aj viem prečo. Jean Reno a Natalie Portman totiž vytvorili jednu z najsympatickejších dvojíc, aké som kedy vo filme videl. Nemám rád ani šťastné konce filmov, vyčačkané závery ma rozčuľujú, no, čuduj sa svetu, aj tomuto bolo v tomto prípade úplne naopak. V záverečných scénach filmu som sa modlil, aby ten prašivec Gery Oldman dostal pořádnou zavyučenou.

Al Pacino je Boh a ja v neho verím, ale.....Nemám žiadny problém s tým ako bol film natočený, surovo a realisticky, Jerry Schatzberg je podľa mňa úžasný režisér, problém mám však s tým, čo sa snaží film svojim príbehom povedať. Ten bludný kruh, ten neustále točiaci sa kolotoč, z ktorého nielen že hlavné postavy vystúpiť nemôžu, ale, čo je podstatné, ani vystúpiť nechcú. (Na návrh, aby odišli na vidiek Bobby odpovie: "No vieš, ja nemôžem, ja som sa tu narodil"). Film je strašne strnulý, nikto sa o nič nesnaží, nikomu o nič nejde, dokola len fet, sex a zas fet... S takýmito ľuďmi by som mal súcitiť? Sory. Akurát som sa dobre zasmial na hláške: "Budú voľby, cena pôjde hore. - Aké voľby? - Čo ja viem, skrátka nejaké voľby."

To, že nemáte Robert De Nira medzi obľúbenými hercami môže mať dve príčiny: prvá - nevideli ste ešte tento film; druhá - patríte medzi fanúšikov seriálu OC California. Tu ide subjektivita stranou. Tento film je pre každého, kto je aspoň trochu outsider, dokonalý. A vzhľadom na to, že každý je aspoň trochu outsider ...

Akýkoľvek hlbší zmysel filmu odmietam (Deppove monológy o poriadku sveta), moje hodnotenie sa vzťahuje len na psychadelické scény, ktoré boli fakt veľká prča. Napríklad scéna, keď Del Toro nemohol prekonať svoj strach, aby zoskočil z toho krútiaceho sa baru:) Čo sa týka dvojce Toro - Depp, pripájam sa k názoru, že Toro bol, s tým svojím pupkom a veľkou riťou, o hlavu presvedčivejší. To by ma však zaujímalo ako sa obaja, spolu s režisérom Gilliamom, pripravovali na natáčanie.

Atkinson je bezpochyby najlepší zahraničný komik, akého poznám (poznám tak dvoch), ale musím to zúžiť len na jeho pantomimický prejav, na ktorý som bol zvyknutý aj z Beana. Scénky, kedy sa snažil zabávať slovom (a bezpochyby sa mu to doma aj darilo), ma trochu prekvapili. V niektorých prípadoch to bola fakt dobrá sedlačina (aj keď úvodná scéna bola pre mňa top).

Ak sa náhodou zaraďujete medzi intelektuálnych nenažrancov akým som napríklad aj ja, je tento film pre vás hotová delikatesa. Kúzlo spočíva predovšetkým v tom veľkom množstve otázok, ktoré vo filme odznejú,avšak ktoré sa v podstate všetky pýtajú na to isté. Na Boha? Možno, ak ste veriaci. Ja ním však nie som, rovnako ako hlavný hrdina filmu a práve pre tú skutočnosť, že neviem čo hľadám (číslo? vzorec? slovo?) bolo to hľadanie pre mňa také strhujúce (asi ako pre toho matematika, už mi len chýbalo, aby som si na konci filmu prevŕtal hlavu vŕtačkou). Navyše atmosféra, ktorú Aronofsky pre tento príbeh vytvoril - čierno-biely obraz, kamera ktorá sa dokonale prispôsobuje miestami hektickým, miestami pasívnym stavom hlavného hrdinu, a podobne živelná hudba. No delikatesa. PS: Viem, že do veľkej časti je film intelektuálne len povrchný, ale ak by tomu tak nebolo, bola by to asi dobrá nuda.

Postava Williama Walkera je vskutku výnimočná a patrí medzi tie typy postáv, ktoré si človek zapamätá i po tom, keď by na film ako taký aj zabudol. Jednak je skvelo napísaná a jednak je bravúrne zahraná - Marlon Brando tu predviedol určite jeden zo svojich najlepších výkonov, možno i prvej trojky.

Film od začiatku dbá len na jediné. Snaží sa na diváka bez akéhokoľvek vysvetľovania súvislostí či vyjadrovania názorov preniesť nadľudskú tieseň hlavnej postavy v celej jej enormnosti. Darí sa jej to? U mňa hej, teda až na záver filmu, ktorý moje klasicky prehnané očakávania nesplnil. Vincent Gallo, tancujúci svoje lesné tance v rytmoch dokonalej mystickej hudby, hral úžasne, bez akéhokoľvek prehrávania, ktoré by si v tejto úlohe mohol aj trochu dovoliť bez toho aby si to niekto uvedomil. Ak si chcete film užiť so všetkým čo ponúka, pripravte sa na atmosféru, nie na príbeh.

Na filmoch všeobecne mi prekáža (a týka sa to aj tohto filmu, preto to tu píšem), ak majú niekoľko záverečných, po sebe idúcich scén. Hudbička lúdi záverečné tóny, nastáva stretnutie ústredných postáv filmu, ktoré ponúka záverečné rozriešenie, rozlúčku, happyending, smrť, uzmierenie alebo podobne. Všetko je hotové, zabalené a zrazu šup, nová scéna - ešte treba niečo dopovedať, troška sa v tom ešte povŕtať. Nie nie, toto naozaj nemám rád. Lenže!!! Tento film je taká "pohoďárna", že mu túto chybičku na kráse nemôžem neodpustiť. Osobitne musím vypichnúť najmä tých pár výstupov Philipa Seymoura Hoffmana, ktoré sú pre mňa osobne vo filme zásadné. A tú nevkusnú poznámku na adresu Doors som akože nepočul:)

Jozef Kroner sa musí v hrobe obracať.