Ronee

Film natočený dokumentárne na začiatku a klasicky na konci, kedy má už divák možnosť naplno sa pohrúžiť do deja. Na začiatku sa nám predstavia postavy, vidíme, že sú to mladí ľudia - okolo dvadsiatky, ktorých poväčšine nebaví to, čo robia. Niektorí pre zmenu nerobia nič. Panoramatické zábery nám dajú možnosť nazrieť do ich duše a snov. Deformované obrazy skvele ilustrujú ich drogové stavy. Je to príbeh jednej partie, ktorá spolu zažije rôzne stavy počas jedného víkendu. Každý z nich rieši svoj životný problém, hľadá duchovné zdravie pomocou drog, čo má skôr opačný efekt. Všetci spoločne si užívajú život. Žijú tu a teraz, o budúcnosť sa budú strať až zajtra. S rodičmi si poväčšine nerozumejú, sú to deti z neúplných rodín, s pochybnými rodičmi,alebo aj majú rodinu, no lezie im na nervy ich morálka a pretvárka, preto sú z nich šialenci a paranoici, autority neuznávajú, robiť len preto, aby robili, nebudú... V niečom mi pripomínali beatnikov. Hudba tu má tiež dôležité miesto. Zodpovednosť, životné plány, nič z toho postavy nemajú, jednoducho si užívajú. Pri rozhovore s tetou Realitou sa jedna postava rozhodne prestať s drogami, za čo ho partia odmení smiechom. Ozaj a viete že aj Hviezdne vojny sú o drogách? A inak film sa mi páčil.

Celovečerný film z nemej éry, so skvelými hereckými výkonmi, (najmä postava Friga - Buster Keaton) a plný komických situácií. Dej sa odohráva v roku 1861, kedy v Amerike zúrila Občianska vojna známa ako Sever proti Juhu. Frigo je rušňovodič z Juhu a nechcú ho vziať na vojnu. Jeho dievča však chce, aby nosil uniformu. Niekoľkokrát sa pokúsi dostať kvôli nej do armády. Zápletka je veľmi jednoduchá, tradičná vo všetkých obdobiach kinematografie - muž chce zbaliť ženu a urobí preto takmer čokoľvek. Vo filme môžeme vidieť odraz doby, teda roku vzniku filmu a k tomu aj celkom iné poňatie dejinných súvislostí (Juh je vo všeobecnosti v našich očiach záporný, lebo nechcel zrušiť otroctvo). Frigo je však z Juhu a je to kladná postava. Zlí, sú tu Severania. Mne sa to páčilo hlavne kvôli tomu, že to nie je groteska v štýle Chaplina, ale normálna komédia. Takže je to niečo celkom iné a tak treba na to aj pozerať.

Film rozpráva príbeh malého chlapca, ktorý utiekol z komunistického tábora. Riadil sa pokynmi nejakého hlasu a divák nevie, komu ten hlas patrí. Vezie sa na čierno v nákladnom aute, ktoré zastaví polícia. To vnieslo do príbehu trochu napätia, ale chlapec cestuje ďalej. Nalodí sa na loď do Talianska, kde mu námorník za odplatu pomôže dostať sa na breh. V Taliansku ho každý podozrieva, zase ho takmer chytí polícia. Uteká však ďalej, bez jedla, bez peňazí. Takmer ho zožerie pes. Zachráni nejaké dievča z bohatej rodiny pred požiarom a tak sa na pár dní stane súčasťou ich rodiny. Aj tam ho začnú upodozrievať, Klame, že je z cirkusu. Má však stále na pamäti, že nemá veriť ľuďom, ako počas filmu niekoľkokrát povie tajomný hlas. Cestuje ďalej, dostane sa až pred hranicu Švajčiarska, lebo stretne námorníka z lode, ktorý teraz robí šoféra nákladiaku. Zo sebou má len kompas a vie, že má ísť na sever. Chce sa dostať do Dánska, no nevie, kde presne leží. Stretáva maliarku, ktorej umrel syn v jeho veku a tak k nemu cíti náklonnosť. Pomôže mu prejsť cez colnicu, bez dokladov. Chlapec uvidí vo výklade jednu knihu, ktorá sa stane dôležitým prvkom na jeho ceste do Dánska. Film vyznel dosť bezstarostným dojmom, napriek strastiplnému chlapcovmu osudu a viackrát bol dej odľahčený komickými prvkami. Útočisko chlapec hľadá aj v kostole, prosí o pomoc svätý obrázok a viackrát je vo filme použitá spirituálna hudba.

Keby sa pritom celý čas nesmejem, a nepozerám na to len jedným okom, tak sa laknem asi ešte viac. Ale aj tak som sa zľakla dosť, už nikdy nebudem pozerať horory sama.

Záver poriadne prekvapil. Bolo to dosť psycho. Psychologické filmy ma bavia. Hlavný hrdina má problémy so svojou identitou, stále strieda mená. Aj počas krátkeho času dokáže tento film diváka celkom znepokojiť.

Od tohto filmu mám rada Emila Hirscha a Jenu Malone. Komiksové vsuvky boli oživením, ale pre mňa by tam vôbec ani nemuseli byť, film sám o sebe má zaujímavý príbeh. Túto výtvarnú zložku však hodnotím kladne.

Od tohto filmu mám rada Anne Hathaway.

Je to veľmi šialený úlet jedného mladého sympatického maďarského režiséra. Veľmi nechutné, len pre silné osobnosti. Vydržala som to a pochopila som, že aj šokovať diváka je ťažké a tu sa to podarilo. Mne však šok nestačí, hľadám vo filme aj niečo hlbšie.

Tento film má niečo do seba. Je to také naivno stupídne všetko, tie táborové hry a dialógy. Je vidno, že postavy sú neherci - ich kostrbaté výkony, ale práve to bolo vtipné. Podobný tábor som si zažila, aj keď nie pioniersky, ale podoba tam je. Ale tento tábor bol dosť nudný pre tie deti, myslím, že to tak chceli tvorcovia aj vyzdvihnúť, tú nudu v pioniesrkom tábore, aj keď ja si myslím, že mnoho detí sa tam aj tešilo. Zaujalo ma trinásťročné dievča, ktoré číta Kafku, ďalšie, ktoré hádže guľou ďalej ako olympijský víťaz a ostatné jedinečné charaktery. Nezabudnem na diskotéku a strašne blbú hru nazvanú HU. Hlavne zábery kamery, hudba, využívajú filmovú reč a preto sa tento film považuje za dobrý. Nebol natočený len za účelom pobaviť diváka. Práca s filmovým jazykom je výborná.

Drsný Will Smith versus robot, ktorý dokáže snívať sny a prežívať ľudské emócie. Roboti boli vyvinutí podľa troch zákonov robotiky, aby slúžili ľuďom a ochraňovali ich. Zrazu je však jeden z nich podozrivý z vraždy. Nikto tomu neverí, len detektív Spooner. Zažil totiž istú vec, ktorá ho primäla mať voči robotom predsudky. Pravdupovediac bola som taká zažratá do deja, do celej tej vedy okolo robotov, že som si zákony robotiky ukladala aj do pamäti ako keby to bola nejaká ozajstná veda. V konečnom dôsledku ma komerčný scifáč donútil rozmýšľať nad zmyslom života a nad tým, čo je to sloboda.