Ronee

O takýchto "ukecaných" filmoch sa vždy dozviem, že boli pôvodne myslené ako divadelná hra. Filmové prevedenie je potom vždy trochu menej filmové a výrazne divadelné. Preto som bola trochu filmovo sklamaná, ale určite som sa zabávala aspoň na hláškach a myslím, že v divadle by som bola nadšená. Čo vyzdvihnem, je najmä humor, aj keď som od začiatku tušila, ako to medzi dvomi postavami dopadne, nevadí-je pre mňa lichotivé, že som to vedela. Všimla som si tiež, že Allen ako hlavná postava je alter-egom Woodyho Allena. Super, že? Ten byt! Všade po stenách filmové plagáty, v jednom rohu opretý klarinet... O tomto filme by sa ale vedel najlepšie vyjadriť človek od divadla.

Sto bodov za úvodný "úsmev" hlavného hrdinu a sto bodov za jeho "Whisky and cigarets."Podľa mňa to bol výborný film, s množstvom vtipných momentov, ktoré nech mi nikto nehovorí, že nemali byť vtipné:-) Išlo totiž o vážny námet, kde chce jeden úradník spáchať samovraždu kvôli tomu, že ho vyhodili z práce po pätnástich rokoch a na rozlúčku mu venovali zlaté hodinky, ktoré (zrejme) nefungovali. Cítila som sa hrozne, že som sa na tom smiala, ale keď sa zamyslím - veď to bolo všetko jedna veľká parafráza gangsterských filmov! Dialógov bolo málo, ale stáli za to - a to každý jeden! Hudba bola výrazná, začalo to džezom, myslím, že som tam počula aj Billie Holiday, potom to pokračovalo rockom typu jedna stará oplieskaná gitara, jedny tympany a precítený spev v krčmovom priestore pred plagátom Elvisa Preslyho. Každý jeden záber, keďže boli veľmi pomalé, by sa dal vystaviť ako fotografia a tu som si uvedomila, že film vlastne je ako fotografia.

Myslím, že tento film, by mohol konkurovať známejšiemu Pretty woman. V každom prípade, v tomto filme je rozohraných ešte oveľa viac vzťahov (kamarátky, bývalá, kolegovia, deti, otec) a oveľa viac hudby. Je to romantický filmík, ktorý vieme, ako skončí, no nie je to len taký nereálny blábol, rozprávka o chudobnom dievčati a bohatom mužovi a veľkej láske. Hoci, áno, je to tam, no to je len škrupina, tvári sa to ako sračka, ale ja som si tam našla aj niečo viac-napr. zobrazenie typického amerického života, panorámy mesta - čo bolo pre mňa zaujímavé sledovať (keďže sa momentálne zaujímam aj o americkú literatúru). Bavila som sa hlavne na tom, ako to bolo všetko do detailov zachytené, reálny život, aj komparz dokonca, napríklad v pozadí sa v jednej scéne mihli dve ženy, na ktorých bolo vidno, že ohovárajú a podobne. Plus niektoré hlášky, ktoré postavy vypúšťali, boli trefné. Napr. "my dvaja, sme tiež ako tieto dva obrazy: nemôžeme spolu visieť na jednej stene."

Dokumentárne a veľmi pútavo natočený film. Celý sa skladá z prehovorov ľudí, zrnitých nahrávok domáceho videa a niekoľkých rozmazaných fotografií. Tento film je vlastne opakom obyčajne natočených, hraných hororov a predsa pri jeho sledovaní mrazí oveľa viac. Pretože si celý čas divák myslí, že to čo vidí, je skutočné. Pri sledovaní bežných hororov som si vedomá toho, že herci to len hrajú a preto viem svoj strach ovládať. Nie je to zďaleka tak desivé, ako keď pozerám dokument, kde sa postupne odkrývajú dôkazy z videa jednej rodiny, kde nám ukazujú fotky, na ktorých je údajne duch mŕtveho dievčaťa. Všetko to vyzerá ako skutočné. Pomocou amatérskej ručnej kamery, alebo záberov z mobilu tvorcovia natočili presvedčivý film s dokumentárnou štruktúrou. Mala som z toho riadne nervy. Teraz už viem, že to bolo všetko vymyslené, no v kine som sa snažila skepticky usmievať nad tým, že Alice pred smrťou natočila svojho ducha...Odteraz keď vidím na fotke zvláštnu šmuhu, tvrdím, že je to Alice...To bolo ozaj vtipné, ako ju všade jej rodina videla...Odhalenie je naozaj mätúce. Všetko, čo sa vo filme odohrávalo, vyzeralo byť odborne podložené. Presvedčivý, napínavý a strašidelný. Taký je film Jazero Mungo.

Nie veľmi typ humoru, aký mám vo filmoch rada. Fekálny humor mi nevadil, ani ho tu nebolo veľa, ale neviem neviem. Ide zrejme o snímku pre fanúšikov Jaya a mlčanlivého Boba, ktorí ako dvojka spolu radi vystupujú aj v iných filmoch. A je vidno, že je to lacný film, s popkultúrnymi odkazmi, ktoré keď nerozlúštite, môžte mať problém ako ja, že tento film nebude pre vás až taký zážitok. Je z toho však cítiť spontánnosť, slobodu a typický flákačský život, po akom každý občas zatúži.

Počas filmu som bola stále v jednej emocionálnej rovine, čo mu ubralo jednu hviezdičku. Nič veľmi prekvapivé sa totiž nedialo, to však neznamená, že to nebolo zaujímavé. Našťastie scény neboli zdĺhavé, film má svoj rytmus a spád, svoje postavy, ktoré majú tajomstvá, sú vyprofilované a zaujímavé. Ešte k tomu však niečo chýbalo, aj keď ide o podľa mňa veľmi dobrý film. Ukazuje dva svety, reálny aj virtuálny, hranice medzi nimi sa tu zmazávajú, čo je dokonalá ukážka toho, do akého nebezpečného sveta vchádza každý gambler. Myšlienka teda rozhodne zaujala.

Krásna ukážka toho, ako dokonale sparodovať staré filmy žánru noir. Zmiznutie vyzeral byť film natočený v krátkom čase za veľmi málo peňazí. Niekedy sa zadarí, tu však nie. Spracovanie teda u mňa úplne minulo svoje ambície. Začiatok ma ešte bavil, pokiaľ sa hlavná postava nezačala správať posadnuto, fanaticky a agresívne. V momente, ako sa na zemi objavila cigareta so šípkou, som prestávala rozumieť. Niekedy som nevedela, čo má znamenať hento a čo toto. Jednoducho som sa v deji pekne stratila a preto nemôžem inak, ako považovať tento film za pre mňa stratený. Niekto mi raz povedal: "Ak film nepochopíš, nebol dobrý." Budem si to teda myslieť.

Začínam mať pocit, že existuje málo neo-noirových filmov, ktoré by ma oslovili. Zrejme tento žáner nie je celkom pre mňa, aj keď som sa o to snažila. Čierna Dahlia bola pre mňa dosť nudná záležitosť, kde ma nezaujal ani príbeh, ani postavy, asi len niektoré scény a teda tá noirová atmosféra a snaha o noirový štýl. Neo je však neo a myslím, že starý noir je o niečom inom. Hlavne nič neparoduje, čo sa v týchto neo noiroch často robí. Niežeby bola paródia zlá, len mi tu akosi nesedí.

Možno je to originálny nápad. Možno má ten film prvenstvo v spojení animácie a hraného filmu. Možno to aj naozaj bolo vtipné, len mne sa chcelo strašne spať. Ale pochybujem, že by ma na druhý krát ten film oslovil. Vždy sa nájde niekto, koho ospevované dielo neosloví a asi bude skôr chyba v tom, že mám rada iné typy filmov - teda vo mne.

Ako by povedala jedna kamarátka: "Veľmi rozpačitý film." Postavy by aj boli. Aj aká taká zápletka. Ale ani pár zaujímavých scén mi nestačilo, aby som sa naplno pohrúžila do deja, bála sa o niektorú z postáv, či zaujímala sa o ňu hlbšie. Postava, ktorú hrala Eva Green mi bola dokonca nesympatická. Chýbala mi motivácia jej konania. Pochopila som, že ide o schizofrenickú umelkyňu, no nepochopila som, prečo bola podobná imaginárnej Sally. Jedna z dobrých scén bola, kedy Milo zistí, že na fotkách z detstva nie je jeho kamarátka Sally, pretože si ju len vymyslel. A tie náboženské vsuvky boli trochu násilne vložené, pôsobili na mňa pseudointelektuálne. A to je všetko, inak to bolo naozaj dosť rozpačité a hádam to už nikdy neuvidím.